Terminál štyri na letisku Heathrow museli evakuovať

Pätina z tejto sumy je vyčlenená na obrannú spoluprácu s Ukrajinou, informovala v noci na piatok agentúra Bloomberg.

Návrh na zriadenie EDIP predložila Európska komisia v marci minulého roka. Tento program, disponujúci balíkom 1,5 miliardy eur na obdobie 2025-2027, nadväzuje na existujúce projekty zamerané na podporu spoločného obstarávania obranných produktov a posilnenie výrobných kapacít.

Štvrtková predbežná dohoda medzi Radou EÚ a vyjednávačmi z EP je podľa Bloombergu výsledkom viac ako ročného sporu o pravidlá, v ktorom Francúzsko stálo na čele snáh o uprednostnenie európskeho priemyslu. Podľa dohody podiel komponentov z krajín mimo EÚ a pridružených štátov nesmie presiahnuť 35 percent odhadovanej hodnoty konečného produktu.

Medzi ciele EDIP patrí práve zníženie závislosti EÚ od zbraní z USA, zefektívnenie verejného obstarávania a zvýšenie konkurencieschopnosti nejednotného európskeho obranného a leteckého priemyslu. Okrem toho má tiež podporovať spoluprácu s Ukrajinou a tamojšími spoločnosťami prostredníctvom špeciálneho nástroja, na ktorý sa z programu vyčlení 300 miliónov eur.

Tento plán „posilní našu schopnosť vyrábať a dodávať kritické obranné vybavenie a zabezpečí, že budeme môcť rýchlo a rozhodne reagovať na čoraz komplexnejšie bezpečnostné prostredie“, uviedol vo vyhlásení dánsky podpredseda vlády a minister obrany Troels Lund Poulsen.

Program EDIP bude doplnený o nové finančný prostriedky, akonáhle sa spustí nový rozpočet EÚ. Návrh viacročného finančného rámca na roky 2028–2034, ktorý EK predstavila v júli, počíta so 131 miliardami eur na obranu, bezpečnosť a vesmír, napísala agentúra Bloomberg. (TASR)

Stalo sa tak 130 rokov po tom, čo mu bol pôvodný preukaz zrušený pre „hrubú obscénnosť“, informovala britská stanica BBC.

Nový preukaz vo štvrtok - v deň výročia Wildeovho narodenia - prevzal jeho jediný vnuk, spisovateľ Merlin Holland, ktorý uviedol, že ide o „krásne gesto odpustenia“, z ktorého by jeho starý otec mal určite radosť.

Rozhodnutie o zrušení Wildeovho preukazu do knižnice, niekdajšej čitárne Britského múzea, je uvedené bez vysvetlenia v zápisnici zo zasadnutia správcov knižnice z 15. júna 1895.

V tom čase bol Wilde už tri týždne vo väzení, kde si odpykával dvojročný trest odňatia slobody spojený s ťažkými prácami. Prehral totiž súdny proces za ohováranie proti lordovi Queensberrymu, ktorý ho obvinil z homosexuality, keď zistil, že jeho syn, lord Alfred Douglas, známy aj ako Bosie, je Wildeovým milencom.

Podľa vtedajšieho knižničného poriadku platilo, že každému čitateľovi, ktorý bol odsúdený za trestný čin, odobrali členský preukaz.

Britská knižnica uchováva ručne písané rukopisy niektorých z najslávnejších Wildeových hier vrátane Aké dôležité je mať Filipa, Ideálny manžel, Bezvýznamná žena a Vejár lady Windermerovej.

V jej zbierke je aj obsiahly list De Profundis, ktorý napísal Bosiemu z väzenia v Readingu.

Predsedníčka Britskej knižnice Carol Blacková označila Wildea za „jednu z najvýznamnejších literárnych postáv 19. storočia“. Uviedla, že opätovným vydaním jeho knižničného preukazu „nielen uctíme Wildeovu pamiatku, ale aj uznáme nespravodlivosť a obrovské utrpenie, ktorým čelil v dôsledku svojho odsúdenia“.

Homosexualita bola v Anglicku a Walese dekriminalizovaná v roku 1967 a v Škótsku a Severnom Írsku až začiatkom 80. rokov.

V roku 2017 bol Wilde symbolicky zaradený medzi viac než 50.000 homosexuálnych a bisexuálnych mužov, ktorým bola posmrtne udelená milosť za odsúdenie a trest za dobrovoľný sexuálny pomer s osobou rovnakého pohlavia. Ministerstvo spravodlivosti vtedy oznámilo, že konkrétne mená omilostených nebudú zverejnené.

Merlin Holland vydal životopis svojho slávneho starého otca

(After Oscar: the Legacy of a Scandal), v ktorom sa venuje jeho

posmrtnej rehabilitácii. Wildeova spisovateľská kariéra sa po odsúdení na dva roky väzenia skončila v hanbe a chudobe; zomrel v Paríži 30. novembri 1900 vo veku 46 rokov.

Wildeova manželka Constance po jeho uväznení utiekla do Európy aj s ich dvoma synmi Cyrilom a Vyvyanom. Priezvisko Wilde si zmenili na Holland. (TASR)

Dlhoročný diplomat sa tak stal tretím Trumpovým kritikom, ktorého za posledné týždne obvinili. Bolton v reakcii odmietol, že by sa dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania, podľa neho je obvinenie súčasťou Trumpovho „úsilia zastrašiť“ svojich oponentov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Ako poradca pre národnú bezpečnosť pôsobil Bolton počas prvej Trumpovej administratívy v rokoch 2018 až 2019. S prezidentom sa vtedy dostával do konfliktu v otázkach Iránu, Afganistanu a Severnej Kórey. Po odchode z Bieleho domu sa stal hlasným kritikom Trumpa a v televíznych diskusiách sa pravidelne vyjadruje k zahraničnej politike prezidenta a jeho krokom v otázkach národnej bezpečnosti.

Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) v auguste v prehľadal Boltonov dom v Marylande i kanceláriu vo Washingtone v rámci vyšetrovania neoprávneného nakladania s utajovanými dokumentmi, ktoré si mohol ponechať z obdobia, keď pôsobil vo vláde.

Podľa ministerstva spravodlivosti Bolton počas svojho pôsobenia vo funkcii Trumpovho poradcu poskytol viac než tisíc stránok zápiskov, ktoré obsahovali informácie klasifikované ako prísne tajné. Na odosielanie týchto informácií údajne používal svoje nevládne a osobné e-mailové účty.

„Teraz som sa stal najnovším terčom v zneužívaní ministerstva spravodlivosti na to, aby obvinilo tých, ktorých on (Trump) považuje za svojich nepriateľov — a to buď obvineniami, ktoré už boli predtým zamietnuté, alebo skreslením faktov,“ reagoval Bolton vo vyhlásení citovanom AP.

Trump predtým na otázku podľa stanice CNN novinárom v Bielom dome odpovedal, že o obvinení vopred nevedel. Boltona však označil za „zlého človeka“. „Myslím si, že je to zlý človek. Tak to proste je,“ uviedol americký prezident.

Prvá Trumpova vláda sa neúspešne pokúsila zabrániť vydaniu Boltonovej knihy, o ktorej tvrdila, že obsahuje utajované informácie. V prvý deň po návrate do úradu v januári tohto roka Trump odobral bezpečnostné previerky viac ako štyrom desiatkam bývalých predstaviteľov spravodajských služieb vrátane Boltona, pripomína AP. (TASR)

Socialisti si budú okrem toho v piatok voliť aj nové vedenie

Predsedníctvo socialistov rozhodlo o pozastavení plného členstva Smeru a asociovaného členstva strany Hlas-SD ešte v októbri 2023 pre odklon od hodnôt PES a vytvorenie vládnej koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS). Portál Euractiv nedávno priniesol informáciu, že PES na kongrese v Amsterdame v októbri zo svojich štruktúr Smer-SD natrvalo vylúči. Členstvo Hlasu-SD podľa jedného zo zdrojov ostane naďalej len pozastavené.

Talianska agentúra v tejto súvislosti vo štvrtok citovala chorvátskeho europoslanca Tonina Piculu, ktorý potvrdil, že na piatkovom programe zjazdu PES je „definitívne vylúčenie Ficovej strany“. „Verím, že toto je odkaz pre všetkých autokratov,“ povedal novinárom v Bruseli.

Nedávny pracovný snem Smeru-SD vzal na vedomie informáciu o návrhu vylúčiť ho z radov PES, ktorý označil za výsledok postupného vzďaľovania sa, a súčasne poveril svojich europoslancov, aby rokovali o ich začlenení do inej existujúcej alebo novovznikajúcej frakcie.

Hlavnou témou diskusií počas kongresu v Amsterdame, na ktorom sa zúčastní napríklad španielsky premiér Pedro Sánchez, predseda Európskej rady António Costa či líder holandskej opozičnej Ľavicovej aliancie Frans Timmermans, bude podľa Euronews autonómia Európy voči USA v oblasti bezpečnosti, obrany a obchodu.

Rokovania o obrane sa podľa portálu uskutočnia v čase napätia medzi Sánchezom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý Španielsku tento týždeň opäť vyčítal, že sa nezaviazalo zvýšiť svoje obranné výdavky na päť percent HDP podobne ako ostatné členské štáty NATO, a pohrozil mu uvalením ciel.

Socialisti si v piatok zvolia aj svojho nového predsedu. Jediným kandidátom je terajší predseda PES a bývalý švédsky premiér Stefan Löfven. Zdroje Euronews tvrdia, že Löfven už požiadal súčasného generálneho tajomníka socialistov Giacoma Filibecka, aby vo svojej funkcii pokračoval. Na kongrese sa takisto očakáva potvrdenie súčasných podpredsedov strany.

Ďalšou otázkou, ktorou sa budú socialisti zaoberať, je ich prístup k prímeriu v Pásme Gazy. Počas vojny stáli socialistickí europoslanci a lídri podľa Euronews v čele európskej kritiky Izraela za jeho konanie v Gaze, presadzovali sankcie EÚ a požadovali pozastavenie asociačnej dohody. Väčšina z nich označila konanie Izraela za „genocídu“. Teraz, keď vojna skončila, musí PES túto stratégiu prehodnotiť, napísal portál.

Diskusie sa tiež budú zameriavať na stratégiu politickej skupiny Socialisti a demokrati (S&D) v Európskom parlamente, kde podľa zdrojov čelí „silnému tlaku“ zo strany Európskej ľudovej strany (EPP) na zrušenie Európskej zelenej dohody (tzv. Green Deal). Hovoriť budú aj o vzostupe krajne pravicových strán v Európe. (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán po telefonáte s Trumpom potvrdil, že prípravy na summit USA - Rusko už prebiehajú.

Moskva sa podľa neho teraz ponáhľa, aby obnovila dialóg, keď počuje o strelách Tomahawk. Narážal tak výsledky dnešného telefonátu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruskou hlavou štátu Vladimirom Putinom a tiež na ukrajinské snahy získať americké strely dlhého doletu Tomahawk.

"Na zajtra je plánované stretnutie s prezidentom Trumpom - a očakávame, že dynamika obmedzovania teroru a vojny, ktorá sa osvedčila na Blízkom východe, pomôže ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine. Putin rozhodne nie je odvážnejší ako Hamas alebo akýkoľvek iný terorista," napísal Zelenskyj v odkaze na Trumpom dojednané prímerie medzi Izraelom a Hamásom.

Ukrajinský prezident, ktorého Trump v piatok prijme v Bielom dome, tiež poznamenal, že nesmie existovať iná alternatíva ako mier a spoľahlivo garantovaná bezpečnosť. (ČTK)

Jeho kolega Jurij Vojtkevič bol ťažko zranený, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej štátnej spoločnosti Rossija segodňa. Jej súčasťou je štátna tlačová agentúra RIA Novosti, pre ktorú obaja novinári pracovali.

Zujev podľa agentúry TASS pôsobil na východe Ukrajiny od roku 2014, keď Moskva po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča v Kyjeve anektovala ukrajinský polostrov Krym a v Donbase na východe krajiny podporila ozbrojené povstanie separatistov proti novej prozápadnej vláde v Kyjeve.

Údaje o počte novinárov, ktorí v konflikte na Ukrajine prišli o život od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, sa líšia. UNESCO uvádza, že pri výkone svojho povolania na Ukrajine zahynulo 22 novinárov, francúzske mediálne odbory hovoria o 17 obetiach a RSF informuje o 14 zabitých. (ČTK)