Francúzsky tínedžer je podozrivý z plánovania viacerých útokov

Stalo sa tak niekoľko dní predtým, ako najvyšší súd rozhodne, či je vinný z prípravy štátneho prevratu po prehre vo voľbách v roku 2022. V prípade uznania za vinného mu hrozí 43 rokov väzenia, uviedla agentúra AFP.

Protesty sa konali na Deň nezávislosti Brazílie okrem iného v hlavnom meste Brazília, Riu de Janeiro či v Sao Paule. Bolsonaro sa na nich nezúčastnil, keďže je od augusta v domácom väzení.

Najväčšie zhromaždenie Bolsonarových prívržencov oblečených v zeleno-žltých farbách štátnej vlajky sa začalo popoludní miestneho času na Avenida Paulista v Sao Paule.

Niektorí niesli transparenty na podporu Bolsonara a kritizovali súčasného prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu a sudcov najvyššieho súdu.

Demonštranti žiadali amnestiu pre stovky Bolsonarových podporovateľov, ktorí boli odsúdení za útok na sídlo najvyššieho súdu, prezidentský palác a Kongres v metropole Brazília z 8. januára 2023. Veria, že Kongres schváli amnestiu, ktorá by sa nakoniec mohla týkať aj 70-ročného Bolsonara, aj keby bol odsúdený.

Ten tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania. V čase útoku bol v Spojených štátoch, no je obvinený z podnecovania výtržníkov, ktorí týždeň po nástupe Lulu k moci vyzvali armádu, aby ho zosadila.

Bolsonaro, ktorý bol prezidentom v rokoch 2019 - 2022, má zakázané kandidovať na verejnú funkciu do roku 2030 za to, že bez dôkazov spochybnil brazílsky volebný systém.

Niekoľko hodín pred demonštráciami Bolsonarových priaznivcov v Sao Paule sa tisíce ľudí zúčastnili zhromaždili na protest proti prípadnej amnestii, ktorý organizovali odbory a ľavicové sociálne hnutia. (TASR)

„Je dôležitá široká odozva partnerov na tento dnešný útok,“ uviedol Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore. „Počítame s dôraznou reakciou Ameriky. To je potrebné,“ vyhlásil.

"Rusko zrejme eskaluje s najväčším útokom vojny a zásahom kancelárií ukrajinského kabinetu v Kyjeve," uviedol na X Kellogg.

"Tento útok nesignalizuje, že Rusko chce vojnu ukončiť diplomaticky," dodal.

Prezident Zelenskyj po dnešných úderoch oznámil štyroch mŕtvych a 44 ranených.

Rovnaké počty potvrdila tiež premiérka Julija Svyrydenková, ktorá na facebooku zároveň zverejnila fotografie zachytávajúce mieru poškodenia budovy úradu vlády po ruskom údere.

"Našťastie nikto nebol zranený. Požiar bol uhasený. Ale životy Ukrajincov nemožno vrátiť. Počas tejto noci boli zabití štyria ľudia a viac ako 44 bolo zranených v dôsledku ruského ostreľovania," napísala premiérka.

Išlo o vôbec prvý zásah vládneho objektu v centre metropoly brániacej sa krajiny.

Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnať AP potvrdil, že útok bol najväčším ruským dronovým útokom od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. 

Medzi obeťami je matka a jej trojmesačné dieťa, ktorých telá boli vyslobodené zo sutín v Kyjeve, vyplýva z informácií šéfa kyjevskej vojenskej správy Tymura Tkačenka. V hlavnom meste bolo poničených najmenej desať miest.

Drony priamo zasiahli napríklad jeden deväťposchodový a jeden štvorposchodový bytový dom.

Zasiahnuté boli tiež ďalšie ukrajinské mestá ako Kryvyj Rih, Kremenčuk alebo juhoukrajinská Odesa. (ČTK)