Trump naznačil nasadenie vojenských jednotiek v New Orleanse

Po podpise v Oválnej pracovni Bieleho domu, ktorý naživo prenášali spravodajské televízie, Trump vyhlásil, že zmena symbolizuje americké víťazstvo a americkú silu.

Americké ministerstvo vojny založil v roku 1789 prezident George Washington. V roku 1947 ho prezident Harry Truman reorganizoval a v roku 1949 bol úrad premenovaný na ministerstvo obrany.

„Áno, budem,“ odpovedal Trump na otázku novinára, či bude čoskoro hovoriť s Putinom.

Americký prezident vo štvrtok podľa agentúry AFP hostil v Bielom dome večeru s prominentnými technologickými predstaviteľmi. Na okraj tejto udalosti tiež vyhlásil, že Spojené štáty čoskoro zavedú „pomerne značné clo“ na polovodiče dovážané do krajiny.

„Clo zavedieme čoskoro... Nebude až také vysoké, ale bude to pomerne značné clo,“ upresnil Trump, no žiadne ďalšie podrobnosti neuviedol. AFP pripomína, že ešte začiatkom augusta pohrozil možným 100-percentným clom na polovodiče od firiem, ktoré neinvestujú v Spojených štátoch. (TASR)

Ide údajne o ďalší krok prezidenta Trumpa v rámci jeho nátlaku na Európu, aby zohrávala väčšiu úlohu vo svojej vlastnej obrane. 

Denník The Washington Post citoval šesť osôb oboznámených s touto záležitosťou, ktoré tento krok potvrdili. Podľa denníka bude mať opatrenie dosah na stovky miliónov dolárov určených na posilnenie obrany proti Rusku.

O tejto správe informoval aj denník The Financial Times, podľa ktorého americkí predstavitelia minulý týždeň oboznámili európskych diplomatov s rozhodnutím Washingtonu zastaviť financovanie programov na výcvik a vybavenie vojakov východoeurópskych krajín pozdĺž ruskej hranice.

Predstaviteľ Bieleho domu v súvislosti s týmito správami poukázal na Trumpove januárové nariadenie o prehodnotení zahraničnej pomoci USA, ale nepotvrdil podrobnosti o rozhodnutí znížiť bezpečnostnú pomoc.

„Toto opatrenie bolo koordinované s európskymi krajinami v súlade s nariadením a dlhodobým dôrazom prezidenta na zabezpečenie toho, že Európa prevezme za svoju vlastnú obranu väčšiu zodpovednosť,“ anonymne uviedol úradník.

Agentúra Reuters pripomína, že ruská invázia na Ukrajinu od roku 2022 zvýšila v Európe obavy o regionálnu stabilitu a možnosť ďalšej agresie zo strany Moskvy. Kľúčovými príjemcami finančných prostriedkov sú podľa nej predovšetkým Estónsko, Lotyšsko a Litva. (TASR)

Telefonát medzi Trumpom, Zelenským a európskymi lídrami sa uskutočnil po stretnutí koalície ochotných v Paríži.

„Hovorili sme o tom, ako posunúť situáciu k skutočnému mieru. Preberali sme rôzne možnosti, pričom najdôležitejšie je vyvíjať tlak pomocou silných opatrení, predovšetkým ekonomických, aby sa vojna ukončila,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. „Kľúčom k mieru je pripraviť ruskú vojnovú mašinériu o peniaze, pripraviť ju o zdroje,“ napísal ukrajinský prezident na sociálnych sieťach.

Britská stanica BBC pripomenula, že Trump opakovane sľúbil, že uvalí na Rusko ekonomické sankcie, ak Moskva nepreukáže pripravenosť na mierové urovnanie, ale tieto jeho hrozby zostali zatiaľ nenaplnené.

Podľa Zelenského i zdrojov agentúry Reuters Trump počas telefonátu s Parížom vyjadril aj nespokojnosť s tým, že Európa naďalej nakupuje ruskú ropu.

Zelenskyj dodal, že počas telefonátu lídri rokovali aj o „maximálnej ochrane ukrajinského vzdušného priestoru“ pred ruskými útokmi. Podľa Zelenského Ukrajina predložila svoj formát ochrany svojej oblohy, ktorý by Spojené štáty mali posúdiť.

Zelenskyj sa zároveň Trumpovi opäť poďakoval za podporu ukrajinského ľudu a uviedol, že sa dohodli na ďalších kontaktoch. (TASR)