Tisíce ľudí v Istanbule protestovali proti represiám voči opozícii

Po podpise v Oválnej pracovni Bieleho domu, ktorý naživo prenášali spravodajské televízie, Trump vyhlásil, že zmena symbolizuje americké víťazstvo a americkú silu.

Americké ministerstvo vojny založil v roku 1789 prezident George Washington. V roku 1947 ho prezident Harry Truman reorganizoval a v roku 1949 bol úrad premenovaný na ministerstvo obrany.

Dokument, ktorý predložili Egypt a Saudská Arábia, uvádza aj to, že „neúspech pri dosiahnutí spravodlivého riešenia palestínskej otázky a nepriateľské praktiky okupačnej mocnosti“ zostávajú naďalej hlavnými prekážkami „mierového spolužitia“ v regióne.

Uznesenie bolo súčasťou širšieho stretnutia v egyptskej Káhire, ktoré sa skončilo v piatok, pričom ministri arabských štátov schválili „Spoločnú víziu pre bezpečnosť a spoluprácu v regióne“.

Toto stretnutie sa uskutočnilo v čase, keď izraelské sily zintenzívnili svoju vojenské ofenzívu okolo mesta Gaza, a len niekoľko dní po tom, čo krajne pravicový izraelský minister financií Becalel Smotrič vyzval na anexiu rozsiahlych častí Izraelom okupovaného Západného brehu Jordánu s cieľom „pochovať myšlienku Palestínskeho štátu“.

V spomínanej rezolúcii, do ktorej nahliadla agentúra AFP, Liga uviedla, že trvalý mier, spolupráca a spolužitie na Blízkom východe nie sú možné, ak bude Izrael naďalej okupovať arabské územie alebo bude „vydávať skryté hrozby o okupácii alebo anexii ďalších arabských území“.

Egypt a Jordánsko podpísali v rokoch 1979 a 1994 s Izraelom mierové dohody. Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Maroko v roku 2020 normalizovali vzťahy s Izraelom na základe abrahámovských dohôd, ktoré sprostredkovali Spojené štáty. Saudská Arábia zmrazila svoje rokovania o normalizácii vzťahov s Izraelom po začiatku vojny v Pásme Gazy.

Liga vo svojom uznesení tvrdí, že akékoľvek trvalé riešenie musí vychádzať z dvojštátneho riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu a z arabskej mierovej iniciatívy, ktorá ponúka úplnú normalizáciu vzťahov výmenou za úplné stiahnutie Izraela z území, ktoré obsadil v roku 1967. (TASR)

Stane sa tak v situácii, keď USA vyvíjajú tlak na to, aby Európa zohrávala zásadnejšiu úlohu v obrane svojho vlastného územia.

„Minulý týždeň ministerstvo obrany USA informovalo dotknuté krajiny, že od začiatku nového rozpočtového obdobia sa financovanie zníži na nulu,“ povedal novinárom riaditeľ odboru obrannej politiky na litovskom ministerstve obrany Vaidotas Urbelis.

Toto rozhodnutie prichádza v situácii, keď americký prezident Donald Trump hľadá spôsob, ako ukončiť už tri a pol roka trvajúcu ruskú inváziu na Ukrajinu.

Urbelis svojím vyjadrením potvrdil správy denníkov The Washington Post a Financial Times (FT), ktoré s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov uviedli, že tento krok je súčasťou Trumpovho úsilia znížiť zahraničné výdavky USA.

Podľa FT americkí predstavitelia minulý týždeň oznámili európskym diplomatom, že Washington už nebude financovať programy na výcvik a vyzbrojovanie armád vo východnej Európe, pri hranici s Ruskom.

Podľa The Washington Post sa má zrušiť financovanie v objeme niekoľkých stoviek miliónov dolárov.

V prípade Litvy sa škrty dotknú „nákupu amerických zbraní a iného vybavenia, ako aj výcviku,“ spresnil Urbelis.

Dodal, že to „nebude mať vplyv na prítomnosť amerických vojakov v regióne“, keďže tá je hradená z inej kapitoly amerického rozpočtu.

Litovské ministerstvo obrany uviedlo, že financovanie výcviku a vyzbrojovania litovskej armády zo strany USA pokrývalo tretinu až 80 percent celkovej vojenskej pomoci, ktorú Litva dostávala.

Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že tento krok Washingtonu je v súlade s Trumpovým výkonným nariadením z januára, ktorým nariadil prehodnotenie americkej zahraničnej pomoci.

„Toto rozhodnutie bolo koordinované s európskymi krajinami v súlade s výkonným nariadením a prezidentovým dlhodobým dôrazom na to, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu,“ povedal zdroj.

Trump dlhodobo prejavuje skepsu voči americkým výdavkom na obranu Európy a aj voči pomoci Ukrajine, pričom na najbližších spojencov Washingtonu vyvíja tlak, aby zohrávali väčšiu úlohu na oboch týchto „frontoch“.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v reakcii pre denník Postimees povedal, že tento krok USA vníma ako „najmä symbolický – v negatívnom zmysle“. (TASR)

Ukrajinské drony zasiahli viacero ruských ropných zariadení vrátane najväčšej ruskej rafinérie firmy Rosnefť v meste Riazaň a ropného skladu v okupovanej časti ukrajinskej Luhanskej oblasti.

Ako referuje web Kyiv Independent, povedal to veliteľ ukrajinskej jednotky podnikajúcej útoky dronmi Robert Brovdi známy pod prezývkou Maďar.

„Benzín sa (v Rusku) sa stáva nedostatkovým, zatiaľ čo plyn a ropa sa rýchlo míňajú,“ napísal Brovdi o útoku, ktorý sa odohral v noci na piatok.

Podľa ukrajinského generálneho štábu bola v rafinérii v Riazani zasiahnutá primárna spracovateľská jednotka s odhadovanou ročnou kapacitou 6 miliónov ton.

Ukrajinská armáda uviedla, že toto zariadenie zohráva úlohu pri podpore ruských ozbrojených síl.

V okupovanej Luhanskej oblasti miestni obyvatelia vo štvrtok večer hlásili čierny dym nad oblasťou. Maďar uviedol, že ukrajinské drony zasiahli ropný sklad v regióne, hoci rozsah škôd zostáva nejasný.

Ukrajinský generálny štáb ďalej uviedol, že ukrajinské sily zasiahli dve jednotky ruskej protivzdušnej obrany S-400 Triumf v ruskej Kalužskej oblasti v Rusku. Predbežné údaje naznačujú zásah veliteľského a riadiaceho vozidla a riadiaceho centra, dodala ukrajinská armáda.

Len v auguste Ukrajina zaútočila na najmenej 12 ruských rafinérií. Vyradila tak zariadenia tvoriace viac ako 17 percent celoštátnej spracovateľskej kapacity, čiže 1,1 milióna barelov denne.

V závere augusta Maďarsko oznámilo, že Robert Brovdi má zakázaný vstup na maďarské územie pre útoky na ropovod Družba v Rusku.

Oznámil to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Brovdi, ktorý je ukrajinským občanom maďarskej národnosti zo Zakarpatia, Szijjártóovi na Telegrame odpovedal: „Tvoje ruky sú pokryté ukrajinskou krvou". (SITA)

Zmrazené ruské finančné prostriedky v hodnote približne 200 miliárd eur sú súčasťou západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu v roku 2022 a väčšina z nich je uložená v depozitári Euroclear v Belgicku.

Belgický minister uviedol, že „pre Belgicko nie je konfiškácia ruských štátnych aktív opciou.“

V rozhovore pre agentúru AFP objasnil, že „takáto konfiškácia, motivovaná skôr politickým než právnym alebo súdnym rozhodnutím, by pravdepodobne spôsobila hrozný systémový šok na všetkých európskych finančných trhoch, zasadila by vážnu ranu dôveryhodnosti eura, a tým by mala veľmi problematický dominový efekt.“

Doplnil, že takéto porušenie pravidiel by ohrozilo dôveru investorov v Belgicko a Európsku úniu a negatívne zasiahlo dôveryhodnosť európskych finančných služieb.

Argumentoval, že ak bude také jednoduché nejaké aktíva skonfiškovať, mnohé štáty by sa mohli rozhodnúť investovať radšej inde.

Európska komisia a západní spojenci Ukrajiny - vrátane Británie - presadzujú použitie ruských aktív na pokrytie škôd spôsobených vojnou, prípadne ich presun do samostatného investičného fondu. Belgicko - spolu s ďalšími krajinami - však takéto kroky odmieta, čo sa potvrdilo aj minulý týždeň na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Kodani.

Očakáva sa, že EÚ teraz bude namiesto toho hľadať spôsob, ako zabezpečiť, aby sa zmrazený majetok nevrátil Rusku, kým Moskva nenahradí všetky škody, ktoré spôsobila vojnou na Ukrajine.

Túto možnosť Prévot v rozhovore pre AFP podporil a označil za nevyhnutnosť.

Prévot zároveň uviedol, že Belgicko ako člen koalície ochotných bude prispievať k povojnovým misiám na Ukrajine, najmä prostredníctvom leteckej podpory a prípadne aj odmínovania.

Minister v rozhovore zároveň kritizoval EÚ za nečinnosť voči Izraelu. Zdôraznil, že vojnové zločiny a humanitárna kríza v palestínskom Pásme Gazy sú neprijateľné. (TASR)