Zadržaný muž sa priznal k vražde ukrajinského politika Andrija Parubija

V tejto otázke sa jeho postoj odlišuje od spolkového kancelára Friedricha Merza, ktorý aktuálne nechce nič vylučovať. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA.

„Je pre mňa sotva predstaviteľné, že tam budú umiestnené jednotky NATO. To by Rusko v žiadnom prípade neakceptovalo. Pretože by to bol predstupeň vstupu Ukrajiny do NATO,“ povedal Söder pre denník Rheinische Post.

„Okrem toho nie je Bundeswehr na to pripravený,“ doplnil bavorský premiér. Nemecká armáda je podľa neho finančne a personálne na hranici svojich možností.

Söderova Kresťanskosociálna únia (CSU) je na spolkovej úrovni súčasťou vládnej koalície spolu s Merzovou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD).

Merz tento týždeň povedal, že konkrétne plány na vojenskú misiu na Ukrajine „aspoň v Nemecku neexistujú“. O dlhodobých bezpečnostných garanciách sa podľa neho môže rozhodnúť až po tom, ako sa dosiahne prímerie alebo mierová dohoda.

Aj za takýchto predpokladov by však mal k nasadeniu nemeckých vojakov „značné výhrady“. Musel by s tým súhlasiť nemecký parlament a záviselo by to aj od toho, aká bude dohoda s Ruskom.

DPA pripomína, že neexistujú plány na priamu účasť NATO na misii, ktorej cieľom by bolo zabezpečovať dodržiavanie mierovej dohody. Podporu iniciatíve prisľúbila tzv. koalícia ochotných pozostávajúca z 30 krajín, v ktorej sú okrem európskych krajín aj Japonsko či Austrália.

Hovorca SPD pre zahraničnú politiku Adis Ahmetovic v reakcii na vyjadrenia bavorského premiéra uviedol, že s ním v niečom súhlasí.

„Nemali by sme robiť tretí krok pred prvým,“ dodal s tým, že o nasadení nemeckých pozemných jednotiek nemožno vážne uvažovať, kým nebude Rusko pripravené ukončiť vojnu, nebude uzavreté prímerie a nebudú jasné bezpečnostné záruky zo strany USA. (TASR)

K útokom došlo na štyroch rôznych miestach neďaleko hranice s Ukrajinou, uviedol oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov na sociálnej sieti.

O život podľa neho prišli vodiči autobusu a dodávky, ako aj ďalší muž.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým uviedol, že Rusko za prvých šesť dní tohto mesiaca uskutočnilo približne 2200 útokov proti jeho krajine.

Moskva od začiatku septembra podľa neho nasadila viac ako 1300 útočných dronov, takmer 900 kĺzavých bômb a zhruba 50 rakiet rôzneho druhu.

„Rusko naďalej predlžuje túto vojnu a snaží sa premeniť diplomaciu na úplnú frašku,“ vyhlásil Zelenskyj. Vyzval tiež na zvýšenie tlaku v podobe sankcií, zvýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu a zaistenie toho, že sa takéto invázie nebudú môcť zopakovať v budúcnosti. (TASR)