Cestujúci na diaľničnom okruhu v Prahe utekali z horiaceho autobusu

Uvádza to výročná správa medzinárodného hnutia Koalícia proti kazetovej munícii (CMC), ktorá sa zasadzuje za jej likvidáciu.

Zatiaľ čo aj Ukrajina túto muníciu používala, Rusko ju podľa správy nasadzuje „vo veľkej miere“ od prvého dňa vojny.

Od februára 2022, keď Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu, zaznamenáva Kyjev najvyšší počet obetí kazetovej munície za rok na svete.

V dôsledku jej použitia podľa CMC zahynulo na Ukrajine vlani najmenej 193 ľudí z celkovo 314 obetí na celom svete. Väčšinu z celkového počtu viac než 1200 obetí zaznamenali v prvom roku vojny.

Tento údaj je - ako zdôrazňuje výročná správa - určite výrazne podhodnotený, keďže podľa nej len v minulom roku Ukrajina utrpela približne 40 útokov kazetovou muníciou, pri ktorých neboli uvedené počty mŕtvych a zranených.

Kazetová munícia môže byť zhodená z lietadla alebo vystrelená z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby. Tento druh munície však tiež predstavuje trvalú hrozbu, pretože mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.

K Dohovoru o kazetovej munícii sa doteraz pripojilo 124 štátov vrátane 24 členov NATO a 21 členov Európskej únie — 112 ho ratifikovalo, 12 dohovor podpísalo, ale ešte ho neratifikovalo. Rusko, Ukrajina ani Spojené štáty americké medzi týmito krajinami nie sú. K dohovoru sa nepripojili ani Mjanmarsko a Sýria - jediné ďalšie dve krajiny, v ktorých minulý rok zaznamenali útoky kazetovou muníciou.

AFP pripomenula, že USA boli v roku 2023 vystavené kritike za svoje rozhodnutie dodať tento druh munície Kyjevu. Odvtedy tieto zbrane previezli na Ukrajinu najmenej v siedmich samostatných zásielkach, uvádza správa CMC.

Litva sa v marci tohto roku stala prvou krajinou, ktorá odstúpila od zmieneného dohovoru, pričom ako dôvod uviedla obavy o regionálnu bezpečnosť. V nadväznosti na tento krok Litva spolu s Poľskom, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom tiež oznámili, že odstúpia od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín, a to z dôvodu obáv z ruskej agresie.

Hnutie CMC v správe upozornilo, že na globálnej úrovni existujú „znepokojujúce prekážky“, ktoré ohrozujú snahy o zavedenie nových medzinárodných noriem odsudzujúcich používanie kazetovej munície. (TASR)

Informujú o tom ukrajinské médiá s odvolaním sa na prokuratúru a úrady v tomto regióne na severe Ukrajiny pri hraniciach s Ruskom.

Ruská armáda na pole blízko obce Borovlja podnikla dva raketové údery. Jeden zo zranených je vo vážnom stave. Poškodených je 30 kusov poľnohospodárskej techniky, medzi nimi traktory a kombajny.

V Dnepropetrovskej oblasti je po ruskom dronovom útoku poničená dopravná firma v pavlovohradskom okrese na východ od Dnipra, informoval na svojom telegramovom účte šéf regionálnej vojenskej správy Serhij Lysak. Okolie Nikopolu zasiahlo ruské delostrelectvo, zranenia utrpela jedna žena a musela byť prevezená do nemocnice.

Rusko v noci na dnes na útoky proti Ukrajine použilo 87 dronov a rakiet, uviedlo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana zneškodnila 59 bezpilotných lietadiel.

V nedeľňajšom rozhovore pre verejnoprávnu stanicu ZDF varoval Moskvu, že Severoatlantická aliancia bude reagovať rázne.

„Rusko musí vedieť, že vždy zareagujeme. Nedovolíme, aby sme boli vystavení ďalšiemu vojenskému nátlaku. Využijeme svoju moc. Ekonomická a politická moc slobodného sveta je silná,“ vyhlásil minister.

Podľa Wadephula ruský prezident Vladimir Putin „testuje“ západné krajiny a stále neprejavil žiaden záujem o ukončenie vojny na Ukrajine. „Neprijíma žiadnu ponuku na rozhovory. Je zrejmé, že zatiaľ nechce ukončiť vojnu na Ukrajine. Ide ďalej a my musíme jasne reagovať a zostať jednotní,“ dodal.

Šéf nemeckej diplomacie zároveň podporil tvrdšie sankcie proti Rusku. Zdôraznil však, že je potrebné posilniť obranyschopnosť východného krídla NATO a to najmä v oblasti protivzdušnej obrany. Spomenul pritom systémy v súčasnosti nasadené v Grécku a Španielsku, ktoré by mohli byť presunuté k východnej hranici Aliancie. (TASR)

Prieskum inštitútu Insa pre denník Bild am Sonntag ukazuje, že 62 percent z 1002 respondentov sa obáva útoku na krajiny NATO, akými sú napríklad Poľsko či Litva, zatiaľ čo 28 percent nemá podobné obavy a desať percent nezaujalo jednoznačné stanovisko.

Nemci tak reagujú na dianie v Poľsku, kde v noci na stredu vniklo viacero ruských dronov do vzdušného priestoru pri útokoch na Ukrajinu. V dôsledku toho zostrelili poľské sily s podporou NATO viacero dronov. Mnohí vojenskí predstavitelia podľa DPA spochybňujú tvrdenia, že išlo o nehodu. Doposiaľ nie je zrejmé, či drony cielili na objekty členskej krajiny NATO alebo išlo len o provokáciu alebo testovanie vzdušných síl Aliancie, píše DPA.

Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina Nemcov podporuje prijatie prísnejších ekonomických opatrení proti Rusku. Z celkového počtu opýtaných 49 percent uviedlo, že by sa mali okamžite zastaviť všetky dodávky plynu a ropy z Ruska do Európskej únie.

Podľa 33 percent respondentov by dodávky mali pokračovať, 11 percent nemá jednoznačný názor a sedem percent uviedlo, že na tom nezáleží. Okrem toho si 51 percent respondentov myslí, že zmrazené ruské aktíva v EÚ by sa mali použiť na podporu Ukrajiny, 29 percent bolo proti a 20 percent si nebolo istých, poprípade nemalo názor na problematiku. (TASR)

Americký prezident Donald Trump spoločne so svojou manželkou Melaniou pricestujú v stredu do Spojeného kráľovstva, kde sa zúčastnia na niekoľkých podujatiach vyzdvihujúcich britskú kráľovskú veľkoleposť vrátane prehliadky kočom, štátneho banketu, preletu vojenských lietadiel či streleckej salvy.

Podľa agentúry Reuters britská vláda verí, že očarenie Trumpa honosnosťou života kráľovskej rodiny pomôže pri prebiehajúcich rokovaniach o vzájomných dohodách v oblastiach obrany, bezpečnosti či energetiky.

Britský premiér Keir Starmer privíta Trumpa vo svojej rezidencii vo štvrtok a zhovárať sa budú o vzájomných vzťahoch medzi krajinami, situácii na Ukrajine alebo nedávno uzavretej obchodnej dohode. Starmerov hovorca uviedol, že lídri počas stretnutia podpíšu „technologické partnerstvo a významnú dohodu o jadrovej energii“.

Agentúra Reuters pripomína, že Spojené kráľovstvo bolo prvou krajinou na svete, ktorá so Spojenými štátmi počas vlády Trumpa uzavrela obchodnú dohodu. „Vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a USA je najsilnejší na svete. Tento týždeň prinesieme v tomto vzťahu zásadnú zmenu,“ dodal Starmerov hovorca.

Stredajšia návšteva Trumpa v Británii bude už druhou za posledné dva mesiace. Šéf Bieleho domu strávil v júli niekoľko dní vo svojom golfovom rezorte v škótskom Turnberry. (TASR)

„Pozícia Kórejskej ľudovodemokratickej republiky ako štátu s jadrovými zbraňami, ktorá bola trvalo zakotvená v najvyššom a základnom zákone štátu, sa stala nezvratnou,“ vyhlásila stála misia Severnej Kórey pri Organizácii Spojených národov (OSN) vo Viedni.

Pchjongjang taktiež kritizoval snahy Spojených štátov o denuklearizáciu Kórejského polostrova ako „provokatívny akt“ zasahovania do svojich vnútroštátnych záležitostí a jadrové zbrane obhajoval ako „nevyhnutnú možnosť“ pre obranu krajiny pred jadrovými hrozbami zo strany USA.

„Dôrazne odsudzujeme a odmietame provokatívny akt USA, ktorým opäť odhalili svoj nemenný nepriateľský úmysel voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a vyjadrujeme vážne znepokojenie nad negatívnymi dôsledkami, ktoré to môže mať,“ uviedol Pchjongjang.

Severná Kórea tvrdí, že hoci Washington kritizoval jej vlastníctvo jadrových zbraní ako nezákonné, sú to práve USA, ktoré podkopávajú medzinárodný systém „radikálnym budovaním jadrových zbraní“.

Agentúra Jonhap uvádza, že vyhlásenie prichádza v čase, keď Severná Kórea naďalej rozvíja svoje jadrové a raketové programy a zároveň odmieta ponuky na dialóg zo strany Spojených štátov a Južnej Kórey. (TASR)