Zo zahraničia chce v českých parlamentných voľbách hlasovať 27 500 ľudí

Agentúre Reuters to vo štvrtok povedal hovorca nemeckej vlády, píše TASR.

Zámer uznať Palestínu ako štát na nadchádzajúcom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN avizovali v posledných týždňoch Francúzsko, Belgicko, Kanada a Austrália. V tomto duchu sa vyjadrili aj predstavitelia Británie, súčasne ale uviedli, že od plánu upustia, ak Izrael podnikne kroky na zmiernenie humanitárnej krízy v Pásme Gazy a zaviaže sa k dlhodobému mierovému procesu.

„Nemecko podporí takú rezolúciu, ktorá jednoducho opisuje súčasný stav v medzinárodnom práve,“ povedal hovorca vlády s tým, že Berlín „vždy obhajoval riešenie založené na dvoch štátoch a neustále o to žiada“.

Ako vysvetľuje Reuters, dvojštátne riešenie konfliktu na Blízkom východe predstavuje myšlienku vzájomnej a pokojnej koexistencie Izraelčanov a Palestínčanov vedľa seba - palestínsky štát na území, ktoré Izrael obsadil vo vojne v roku 1967, s Pásmom Gazy a Západným brehom Jordánu prepojenými koridorom cez židovský štát.

Palestínu ako štát už uznalo viac ako 140 zo 193 členských štátov OSN vrátane niekoľkých krajín EÚ, napríklad Španielsko a Írsko. SR pri svojom vzniku v roku 1993 právne prevzala uznanie Palestínskeho štátu od Československej socialistickej republiky.

Nemecko sa k západným partnerom zatiaľ pridať neplánuje; hovorca pripomenul, že spolkový kancelár Friedrich Merz pred niekoľkými dňami povedal, že Nemecko to v súčasnosti nepovažuje za vhodné.

Spojené štáty, ako spojenec Izraela, dôrazne odmietajú akýkoľvek krok svojich európskych spojencov smerujúci k uznaniu palestínskej nezávislosti. Minulý týždeň americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že USA varovali ostatné krajiny, že to spôsobí iba ďalšie problémy. (TASR)

Šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski to v reakcii zverejnenej krátko nato odmietol. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

K prieniku dronov do Poľska došlo v noci na stredu počas ruského náletu na Ukrajinu. Poľské radary zachytili niekoľko desiatok objektov, pričom niektoré z nich boli zostrelené ako potenciálna hrozba. Ministerstvo vnútra oznámilo, že doteraz sa našli zvyšky 16 dronov.

„Mohol to byť omyl,“ povedal podľa AFP Trump, ktorý predtým hovoril o incidente s poľským prezidentom Karolom Nawrockým. Ten vyhlásil, že Poľsko je v hybridnej vojne s Ruskom, a upozornil na podľa neho na falošné tvrdenia šírené Moskvou, že drony, ktoré vnikli na územie Poľska, pochádzali z Ukrajiny.

„Bez ohľadu na to, nie som spokojný s ničím, čo súvisí s celou tou situáciou (okolo vojny na Ukrajine, pozn. TASR), ale dúfam, že to skončí,“ dodal Trump.

„Nie, nebolo to omylom,“ napísal Sikorski v krátkom príspevku na sieti X, ktorým reagoval na správu poľskej televízie TVN24 o Trumpovom najnovšom výroku. Poľský minister zahraničných vecí vo štvrtok odcestoval do Kyjeva s cieľom získať skúsenosti s obranou proti dronom, oznámila predtým Varšava.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v stredu vyhlásila, že Rusko zrejme úmyselne narušilo poľský vzdušný priestor. Takisto predstavitelia Ukrajiny tvrdia, že išlo o zámernú eskaláciu zo strany Moskvy. Nawrocki zase prienik dronov označil za provokáciu a vo štvrtok upozornil, že išlo o „pokus otestovať pripravenosť NATO reagovať“. Incident odsúdili viacerí európski lídri.

Ruská armáda uviedla, že pri útokoch na Ukrajinu nemala v úmysle zasiahnuť akékoľvek ciele na území Poľska. Predstavitelia Moskvy tvrdia, že neexistujú dôkazy o tom, že išlo o ruské drony.

Poľsko sa už v stredu rozhodlo podať oficiálnu žiadosť na aktiváciu článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Ten umožňuje členským štátom Aliancie spoločné konzultácie, ak je podľa názoru ktoréhokoľvek z nich ohrozená jeho územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť. Zostrelenie ruských dronov nad Poľskom je podľa premiéra Donalda Tuska prvý takýto incident na území členského štátu NATO.

V piatok večer bude o udalosti mimoriadne rokovať Bezpečnostná rada OSN.

UPOZORNENIE: Správa bola aktualizovaná v 1. odseku a rozšírená o 5. odsek. (TASR)

Štyria z piatich sudcov najvyššieho súdu ho krátko predtým uznali za vinného z pokusu o štátny prevrat po prehre v prezidentských voľbách v roku 2022, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Sedemdesiatročnému bývalému armádnemu kapitánovi tak po vynesení rozsudku najvyššieho súdu podľa AFP hrozí, že strávi zvyšok života vo väzení. Bolsonaro tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania, ktoré mu má zabrániť kandidovať v ďalších voľbách.

Z päťčlenného senátu najvyššieho súdu dospeli štyria sudcovia k záveru, že Bolsonaro viedol sprisahanie, ktorého cieľom bolo udržať ho pri moci a zabrániť tak víťazovi volieb Luizovi Ináciovi Lulovi da Silvovi nastúpiť do prezidentského úradu začiatkom roka 2023. Zvyšný sudca podľa stanice BBC hlasoval za jeho oslobodenie spod všetkých obvinení. Za vinných boli uznaní aj siedmi spoluobžalovaní, sú medzi nimi bývalí ministri a vojenskí velitelia.

Bolsonaro sa môže proti najnovšiemu verdiktu odvolať a neznamená, že pôjde okamžite do väzenia, vysvetlila agentúra AP. Senát má teraz podľa nej 60 dní na zverejnenie rozsudku a keď tak urobí, majú exprezidentovi právnici päť dní na podanie návrhov na objasnenie. Tí už avizovali, že sa odvolajú na najvyšší súd, ktorý tvorí celkovo 11 sudcov.

Prokurátori obvinili Bolsonara z celkovo piatich trestných činov. Okrem pokusu o štátny prevrat medzi ne patrilo aj členstvo v ozbrojenej zločineckej organizácii, pokus o násilné zrušenie demokratického právneho štátu a podiel na násilnostiach.

Bolsonaro, ktorý bol prezidentom v rokoch 2019 - 2022, má zakázané kandidovať na verejnú funkciu do roku 2030 za to, že bez dôkazov spochybnil brazílsky volebný systém. V súčasnosti je v domácom väzení v Brazílii a na pojednávaní sa nezúčastnil.

S verdiktom o uznaní viny krátko po jeho vynesení vyjadril nesúhlas americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Na sieti X napísal, že ide o „nespravodlivé“ rozhodnutie a „politické prenasledovanie zo strany sankcionovaného porušovateľa ľudských práv“, brazílskeho sudcu Alexandreho de Moraesa. „Spojené štáty budú na tento hon na čarodejnice reagovať primerane,“ uviedol Rubio.

Americký prezident Donald Trump, ktorý v odvete za stíhanie Bolsonara uvalil dovoz tovaru z Brazílie 50-percentné clo, zase novinárom povedal, že ho verdikt „veľmi prekvapil“. „Je to veľmi podobné tomu, čo sa pokúsili urobiť so mnou, ale vôbec im to nevyšlo,“ povedal Trump, pričom svojho brazílskeho spojenca označil za „dobrého chlapa“. (TASR)

Štyria z piatich sudcov najvyššieho súdu ho krátko predtým uznali za vinného z pokusu o štátny prevrat po prehre v prezidentských voľbách v roku 2022, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme. (TASR)

Vo svojom vyhlásení však nespomenula Izrael, ktorý útok vykonal, informovala agentúra AFP.

Izrael v utorok podnikol 15 stíhačkami nálet na Dauhu, ktorého terčom podľa neho boli lídri Hamasu, predovšetkým hlavný vyjednávač hnutia Chalíl Hajja. Hamas tvrdí, že všetci jeho hlavní predstavitelia útok prežili. Zahynuli však piati členovia hnutia vrátane Hajjovho syna a príslušník katarských bezpečnostných zložiek.

Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání po útoku vyhlásil, že Dauha si vyhradzuje právo naň reagovať. Tento úder podľa neho zmaril nádeje pre zvyšných rukojemníkov, ktorých v Pásme Gazy zadržiava Hamas. Žiada tiež, aby bol izraelský premiér Benjamin Netanjahu postavený pred súd.

Bezpečnostná rada „zdôraznila význam zníženia napätia a vyjadrila solidaritu s Katarom“, uvádza sa v jej vyhlásení, ktoré vyžadovalo súhlas jej všetkých 15 členov vrátane Spojených štátov, spojenca Izraela.

Rada rovnako vyjadrila podporu „suverenite a územnej celistvosti Kataru“ a vyzvala na „prepustenie rukojemníkov vrátane tých, ktorých zabil Hamas, a ukončenie vojny v Pásme Gazy, ktoré „musia zostať najvyššou prioritou“.

Izraelský úder na Katar podľa agentúry DPA vyvolal celosvetové odsúdenie a tiež zriedkavú kritiku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý ho napriek svojej podpore Izraela označil za „nešťastný“ a povedal, že z utorkového útoku „nie je nadšený“.

4 20 ran (TASR)

Poľsko, ale napríklad aj predstavitelia Nemecka, Ukrajiny či Európskej únie naopak predpokladajú, že Rusko v noci na stredu vyslalo bezpilotné stroje nad poľské územie zámerne.

Ruské ministerstvo obrany prienik dronov do poľského vzdušného priestoru nepoprelo, tvrdí ale, že nešlo o úmysel, a už vôbec nie o útok.

"Mohol to byť omyl," povedal Trump o incidente novinárom.

Poľsko v noci na stredu zaznamenalo 19 narušení svojho vzdušného priestoru. "Z celej situácie nie som nadšený, ale dúfajme, že sa to skončí," dodal.

Trump v stredu o incidente telefonicky hovoril s poľským prezidentom Karolom Nawrockým. Predtým na svojej sociálnej sieti zverejnil bez ďalších podrobností stručný príspevok, ktorý niektoré médiá označili za nejednoznačný či nejasný.

"Ako to, že Rusko narúša poľský vzdušný priestor dronmi? A je to tu!" napísal v stredu Trump.

Za plánovanú akciu označili incident poľský vicepremiér Krzysztof Gawkowski či minister zahraničia Radoslaw Sikorski. K úmyselnému vyslaniu dronov sa priklonil aj nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý dodal, že žiadne dostupné dôkazy nesvedčia o náhode.

To, že narušenie poľského vzdušného priestoru bolo zámerné, naznačila tiež šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. (ČTK)

Ukrajinský prezident označil stretnutie za konštruktívne.

„Diskutovali sme o rôznych smeroch spolupráce – ako dosiahnuť skutočný mier a zabezpečiť bezpečnosť Ukrajiny,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Rokovania sa podľa neho týkali napríklad projektov iniciatívy PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) a záväzkov krajín ako Holandsko, Švédsko či Dánsko financovať pre Ukrajinu zbrane vyrobené v USA.

Kellogg a Zelenskyj údajne hovorili aj o bilaterálnej dohode zameranej na spoločnú výrobu dronov a zbraní, ktorú navrhol Kyjev. „Spoliehame sa na kladnú odpoveď zo strany Spojených štátov,“ poznamenal ukrajinský prezident.

Podľa Zelenského sa viedla aj vecná diskusia o zvýšení tlaku na Rusko a ďalších krokoch potrebných na usporiadanie jeho osobného stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť vojnu.

„Trojstranný formát stretnutia najvyšších predstaviteľov (Ukrajiny, Ruska a USA) je nepochybne najúčinnejší,“ podotkol.

Predstavitelia Ukrajiny a Spojených štátov diskutovali aj o návrate unesených ukrajinských detí, medzinárodnej spolupráci v tejto oblasti a o podmienkach, v ktorých sa tieto deti nachádzajú.

Hovorili tiež o príprave na 80. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, koordinácii medzi Ukrajinou a USA a aktivitách v rámci tzv. koalície ochotných krajín.

Ukrajinský prezident zároveň vyjadril sústrasť americkému ľudu v súvislosti s vraždou Charlieho Kirka a poďakoval prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi za jeho reakciu na vraždu ukrajinskej utečenky Iryny Zaruckej v Severnej Karolíne.

„Je dôležité, aby spravodlivosť vždy zvíťazila, keď sa násilie snaží presadiť,“ dodal.