Chorvátsky polostrov Istria zasiahla extrémna búrka

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a príspevku Jermaka na sociálnej sieti X.

„Ukrajina víta všetky mierové iniciatívy predložené Spojenými štátmi. Ale bohužiaľ, každú z nich Rusko zdržiava,“ napísal Jermak po stretnutí s americkým vyslancom v New Yorku. Na tomto stretnutí sa zúčastnil aj prvý námestník ministra zahraničných vecí Serhij Kyslyca.

Hlavnou prioritou je podľa šéfa kancelárie ukrajinského lídra posunúť vpred skutočnú diplomaciu a zabezpečiť realizáciu všetkých dohôd dosiahnutých na nedávnom summite vo Washingtone. „Koordinujeme naše úsilie,“ konštatoval.

Jermak uviedol, že na začiatku stretnutia informoval Witkoffa o „vojnových zločinoch, ktorých sa Rusko denne dopúšťa na našich mestách a komunitách na Ukrajine.“ Konkrétne podľa svojich slov hovoril o rozsiahlom raketovom a dronovom útoku na Kyjev z noci na štvrtok, ktorý si vyžiadal 23 mŕtvych vrátane štyroch detí.

„Bohužiaľ, Rusko nedokáže splniť nič, čo je potrebné na ukončenie vojny a jasne predlžuje nepriateľské akcie. Ukrajina podporuje pevné odhodlanie prezidenta Trumpa, rovnako ako všetkých partnerov, dosiahnuť trvalý mier čo najskôr,“ napísal Jermak.

Dodal, že Ukrajina je otvorená priamym rokovaniam na úrovni lídrov. Kyjev je tiež pripravený diskutovať o najširšom spektre otázok. Ukrajina podľa neho verí, že je potrebný globálny tlak, aby sa zabezpečilo, že Rusko je skutočne pripravené smerovať k mieru a najmä zorganizovať kriticky dôležité stretnutie lídrov. (TASR)

Súd zistil, že prezident pri ich uvalení prekročil svoje právomoci. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Súd umožnil, aby uvalené clá zostali v platnosti do 14. októbra, aby Trumpova vláda mala možnosť podať odvolanie na Najvyšší súd Spojených štátov.

AFP konštatuje, že piatkové rozhodnutie súdu predstavuje úder pre Trumpa, ktorý od januárového návratu do Bieleho domu používa clá ako široký nástroj hospodárskej politiky. Clá sú podľa Reuters pilierom zahraničnej politiky USA počas Trumpovho druhého funkčného obdobia, pričom ich využíva na vyvíjanie politického tlaku a na prejednávanie obchodných dohôd so štátmi, ktoré dovážajú tovary do USA. Americký prezident v tomto roku uvalil prísne clá na desiatky krajín.

„Zákon udeľuje prezidentovi významné právomoci na vykonanie viacerých opatrení v reakcii na vyhlásenú národnú núdzovú situáciu, no žiadne z týchto opatrní výslovne nezahŕňa právomoc uvaliť clá, poplatky alebo podobné opatrenia, ani právomoc ukladať dane,“ uviedol súd.

Odvolací súd vo Washingtone sa zaoberal zákonnosťou Trumpových ciel uvalených v apríli, ako aj samostatným balíkom ciel, ktoré vo februári uvalil proti Číne, Kanade a Mexiku, objasňuje Reuters. Agentúra tvrdí, že rozhodnutie súdu nemá vplyv na clá uvalené na základe iných právnych opatrení, ako sú Trumpove clá na dovoz ocele a hliníka.

Americký federálny súd už koncom mája zablokoval uplatnenie obchodných ciel a rozhodol, že Trump uvalením rozsiahlych ciel prekročil svoje právomoci. Len deň po tomto rozhodnutí odvolací súd obnovil rozsiahle clá.

Trump medzičasom reagoval na piatkové rozhodnutie súdu na svojej platforme Truth Social, kde napísal, že odvolací súd „nesprávne rozhodol, že americké clá by mali byť odstránené, ale oni vedia, že Spojené štáty americké nakoniec vyhrajú“.

Zrušenie ciel by bola pre USA podľa Trumpa úplná katastrofa. „Oslabilo by nás to finančne, a my musíme byť silní,“ napísal americký prezident. „Ak by toto rozhodnutie ostalo v platnosti, doslova by to zničilo Spojené štáty americké,“ dodal.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 7. a 8. odsek. (TASR)

Súd zistil, že prezident pri ich uvalení prekročil svoje právomoci. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Súd umožnil, aby uvalené clá zostali v platnosti do 14. októbra, aby Trumpova vláda mala možnosť podať odvolanie na Najvyšší súd Spojených štátov.

AFP konštatuje, že piatkové rozhodnutie súdu predstavuje úder pre Trumpa, ktorý od januárového návratu do Bieleho domu používa clá ako široký nástroj hospodárskej politiky. Clá sú podľa Reuters pilierom zahraničnej politiky USA počas Trumpovho druhého funkčného obdobia, pričom ich využíva na vyvíjanie politického tlaku a na prejednávanie obchodných dohôd so štátmi, ktoré dovážajú tovary do USA. Americký prezident v tomto roku uvalil prísne clá na desiatky krajín.

„Zákon udeľuje prezidentovi významné právomoci na vykonanie viacerých opatrení v reakcii na vyhlásenú národnú núdzovú situáciu, no žiadne z týchto opatrní výslovne nezahŕňa právomoc uvaliť clá, poplatky alebo podobné opatrenia, ani právomoc ukladať dane,“ uviedol súd.

Odvolací súd vo Washingtone sa zaoberal zákonnosťou Trumpových ciel uvalených v apríli, ako aj samostatným balíkom ciel, ktoré vo februári uvalil proti Číne, Kanade a Mexiku, objasňuje Reuters. Agentúra tvrdí, že rozhodnutie súdu nemá vplyv na clá uvalené na základe iných právnych opatrení, ako sú Trumpove clá na dovoz ocele a hliníka.

Americký federálny súd už koncom mája zablokoval uplatnenie obchodných ciel a rozhodol, že Trump uvalením rozsiahlych ciel prekročil svoje právomoci. Len deň po tomto rozhodnutí odvolací súd obnovil rozsiahle clá.

(TASR)

„Dochádza k hromadeniu a koncentrácii nepriateľa. Až 100.000 – toľko máme k dnešnému ránu. V každom prípade pripravujú útočné akcie,“ povedal Zelenskyj zástupcom médií.

Ukrajinské jednotky sú však podľa neho pripravené a situáciu majú pod kontrolou, cituje agentúra DPA.

Ako dodal, že ukrajinské sily vytláčajú ohniská ruských vojakov z pohraničnej Sumskej oblasti na severovýchode krajiny.

Pokrovsk je banské mesto na juhu východoukrajinskej Doneckej oblasti a pred vojnou mal približne 60-tisíc obyvateľov. Po mesiacoch obliehania a neustáleho ostreľovania ich v meste zostalo len niekoľko. Ruským jednotkám sa však doposiaľ tento strategicky dôležitý dopravný uzol dobyť nepodarilo.

Ukrajinský prezident zároveň vyzval na urýchlenie dodávok amerických zbraní, ktoré pre Kyjev nakúpili ďalšie členské krajiny NATO.

„Chceme, aby tento ‚koridor‘ fungoval, aby fungoval o niečo rýchlejšie,“ povedal Zelenskyj o dohode, ktorá zahŕňa nákup amerických zbraní spojencami NATO v hodnote stoviek miliónov dolárov, aby pomohli Ukrajine brániť sa pred ruskými útokmi. (TASR)

„Francúzsko a Nemecko poskytnú Ukrajine dodatočnú protivzdušnú obranu,“ uviedli v spoločnom vyhlásení Macron a Merz. Putin podľa nich nepreukazuje ochotu ukončiť inváziu Moskvy,

Macron neprejavil žiadnu ľútosť nad tým, že Putina začiatkom tohto mesiaca označil za „netvora pred našimi bránami“, čo Moskvu rozhnevalo.

„Hovoríme, že pred bránami Európy stojí netvor... presne to cítia Gruzínci (po invázii v roku 2008), Ukrajinci a mnoho ďalších národov,“ povedal Macron.

Francúzsky líder povedal, že ak by sa šéf Kremľa nestretol s ukrajinským prezidentom, znamenalo by to, že „podviedol“ Trumpa. „Rozdiel medzi postojmi prezidenta Putina na medzinárodných samitoch a realitou v teréne ukazuje, aký je neúprimný,“ vyhlásil Macron.

Merz varoval, že vojna na Ukrajine by mohla trvať ešte „mnoho ďalších mesiacov“, a podľa vlastných slov si nerobí ilúzie o jej rýchlom ukončení. Zopakoval, že Putin zjavne nie je ochotný stretnúť sa so Zelenským.

„Aby som bol úprimný, neprekvapuje ma to, keďže je to súčasť stratégie tohto ruského prezidenta,“ dodal kancelár s prísľubom, že v podpore Ukrajiny zotrvá.

Paríž a Berlín dodali, že Francúzsko ako jediná jadrová mocnosť Európskej únie a Nemecko otvoria „strategický dialóg“ o jadrovom odstrašovaní vzhľadom na spoločné bezpečnostné výzvy.

Cieľom bude rozvoj „spoločnej strategickej kultúry a ďalšie prepojenie našich bezpečnostných a obranných cieľov a stratégií,“ uviedli. Jadrové odstrašovanie totiž obe krajiny považujú za „základný kameň“ bezpečnosti NATO. (SITA)