Všetci členovia Bezpečnostnej rady OSN okrem USA odsúdili človekom spôsobenú krízu v Gaze

TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

Nálety údajne zasiahli vrchné poschodie obytného domu v juhozápadnej časti mesta, kde zahynulo desať ľudí. V západnej časti Gazy bol podľa úradov zase zasiahnutý byt, pričom zomreli ďalší traja ľudia a viacerí utrpeli zranenia.

Izraelská armáda v posledných dňoch zintenzívnila bombardovanie Gazy v rámci príprav na ofenzívu s cieľom ovládnuť najväčšie mesto palestínskeho územia.

Organizácia Spojených národov zároveň upozorňuje, že v Pásme Gazy panuje hladomor a približne 500.000 obyvateľov žije v „katastrofálnych“ podmienkach.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze uvádza, že takmer dvojročná vojna si na palestínskej strane vyžiadala vyše 63.500 obetí. Podvýžive tam podľahlo najmenej 332 ľudí. Izraelské útoky sú odvetou za vpád hnutia Hamas v októbri 2023, ktorý si podľa izraelských údajov vyžiadal viac než 1.200 obetí, prevažne civilistov. (TASR)

K tomuto kroku má dôjsť na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (OSN) tento mesiac, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Vyšší krajinský súd v Düsseldorfe vo vyhlásení uviedol, že Maročan bol odsúdený na 18-ročný podmienečný trest.

Podľa súdu pracoval odsúdený 32-ročný muž pre marockú tajnú službu DGED najmenej od januára 2022. Spolu so svojím komplicom vykonával špionáž proti členom hnutia Hirak, čo je marocká opozičná protestná skupina, spresnil súd. Muž bol pritom v minulosti zástancom tejto skupiny.

Počas procesu sa Maročan v plnej miere priznal, píše DPA. Po tom, čo ho vlani v decembri zadržali v Španielsku a následne v januári vydali do Nemecka, marocké úrady popreli, že by s ním mali niečo spoločné.

Nemenovaný marocký bezpečnostný zdroj pre AFP uviedol, že ide o „radikálneho aktivistu“ s „nepriateľským postojom voči monarchii“. Zdroj tiež poprel, že by mal Maročan akékoľvek väzby na tamojšie tajné služby.

Jeho komplica odsúdili za špionáž ešte v auguste 2023, pričom dostal podmienečný trest jeden rok a deväť mesiacov.

Hnutie Hirak sa na severe Maroka objavilo v roku 2016 po vlne hnevu v súvislosti so smrťou obchodníka s rybami, ktorý sa snažil získať späť korisť zaistenú políciou.

Vyvolalo to protesty požadujúce rozvoj v dlhšiu dobu marginalizovanom hornatom regióne Ríf, obývanom menšinovým etnikom Berberov, čo viedlo k desiatkam zatknutí. (TASR)

TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Pondelkový pochod sa konal v symbolickom tichu na pamiatku 16 obetí zrútenia betónového prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade, ku kotému došlo pred desiatimi mesiacmi. Podľa veľkej časti srbskej verejnosti prispela k tragédii z 1. novembra korupcia a laxnosť úradníkov, pričom k nešťastiu došlo len niekoľko mesiacov po rekonštrukcii stanice.

Tlak verejnosti viedol v januári k odstúpeniu premiéra Miloša Vučeviča a pádu jeho vlády. Demonštranti naďalej žiadajú vypísanie predčasných volieb, čo však prezident Vučič opakovane odmieta a protesty označuje za súčasť zahraničného sprisahania.

„Korupcia je koreňom všetkých problémov v našej spoločnosti. Voľby môžu byť jediným riešením tejto situácie,“ povedal pre agentúru Reuters 35-ročný vedec Srdjan, jeden z účastníkov protestu.

Demonštrácia v pondelok mala pokojný priebeh, na rozdiel od protestov z polovice augusta, ktoré vyústili do násilia a tvrdého policajného zásahu. Okrem Belehradu sa protestovalo aj v Novom Sade, Kragujevaci či Aleksinaci. Polícia od začiatku protestov eviduje približne 23.000 zhromaždení, z ktorých niektoré prilákali státisíce ľudí.

Študenti, opozičné skupiny a protikorupčné organizácie vinia Vučiča a jeho spojencov z prepojenia na organizovaný zločin, potláčania slobody médií a použitia násilia voči politickým oponentom. Vládni predstavitelia tieto obvinenia popierajú.

Vládna Srbská pokroková strana (SNS) organizuje vlastné mítingy. Na nedeľnom zhromaždení sa podľa polície zúčastnilo vyše 100.000 ľudí, tento údaj sa však agentúre AFP nepodarilo nezávisle overiť. (TASR)

„Teraz všetci hovoria o trojstrannom samite alebo o stretnutí medzi (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom a (ukrajinským prezidentom Volodymyrom) Zelenským, ale medzi Putinom a (americkým prezidentom) Trumpom o tom nebola dosiahnutá žiadna konkrétna dohoda,“ povedal Ušakov pre ruskú štátnu televíziu.

Americký prezident, ktorý sa predošlý mesiac stretol s Putinom na Aljaške, a následne privítal v Bielom dome ukrajinského prezidenta a európskych lídrov, opakovane povedal, že sa usiluje zorganizovať rozhovory prezidentov Ruska a Ukrajiny.

Nedávno tvrdil, že takýto samit by sa mohol uskutočniť do dvoch týždňov od spomínaných stretnutí. Následne by podľa neho mohlo prísť k trojstrannému rokovaniu, na ktorom by sa zúčastnil aj on sám.

Kremeľ stretnutia nevylúčil, no zdôraznil, že musia byť dobre pripravené a musia byť výsledkom vopred dohodnutých podmienok.

Ukrajina a viacerí poprední európski politici medzičasom obvinili Kremeľ z obštrukcií. Podľa nich Rusko navonok predstiera ochotu viesť dialóg, no v skutočnosti odďaľuje rokovania, aby mohlo pokračovať vo vojne. (TASR)