EÚ riskuje stratu vedúcej pozície v klimatickej politike, varujú mimovládky

Ukrajina uvádza, že počas vojny bolo bez súhlasu rodín či opatrovníkov odvezených do Ruska alebo na územie okupované Ruskom viac než 19.500 detí. Kyjev označuje tieto únosy za vojnový zločin, ktorý údajne spĺňa definíciu genocídy podľa znenia dohovoru OSN. Moskva na svoju obhajobu uvádza, že tým chránila deti pred vojnovou zónou.

„Politika Kremľa spočívajúca v nútených deportáciách, indoktrinácii a militarizácii ukrajinských detí je odsúdeniahodná,“ uviedol minister zahraničných vecí David Lammy vo vyhlásení podľa Reuters. Zároveň predstavil najnovšiu sériu sankcií Spojeného kráľovstva voči Rusku za vedenie vojny na Ukrajine.

K sankcionovaným subjektom patrí napríklad organizácia Akhmat Kadyrov Foundation, ktorá prevádzkuje programy prevýchovy a militaristického tréningu ukrajinských detí a teenagerov, či jej riaditeľka Ajmani Nesievna Kadyrovová, matka čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, uvádza sa vo vyhlásení. Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív, zákaz cestovania a ďalšie tresty. (TASR)

„Podpora Ukrajiny je pre Česko kľúčová. Pomáha samotnej Ukrajine, ale posilňuje aj našu vlastnú bezpečnosť. Je dôležité, že Česko pomáha Ukrajine nielen vojensky, ale tiež humanitárne a pri obnove... Chceme, aby sa do obnovy zapojili aj české firmy a dlhodobo tam pôsobili,“ povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

Primárne ide o zaistenie zdravotnej starostlivosti, núdzového prístrešia, prístupu ku vzdelaniu, k energii a teplu, odmínovanie poľnohospodárskej pôdy či o pomoc s kybernetickou bezpečnosťou. Rovnako chce Česku pomôcť s demokratickou transformáciou Ukrajiny a jej zbližovaním so štandardmi EÚ.

Česko okrem iného financuje protikorupčné opatrenia a podporuje občiansku spoločnosť a slobodné médiá.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov tvrdí, že akákoľvek mierová dohoda musí obsahovať medzinárodné uznanie okupovaných ukrajinských území ako súčasť Ruska.

Ukrajina však trvá na tom, že nikdy neprijme ruskú kontrolu nad svojím územím a sľubuje, že získa späť územia obsadené Moskvou. Rusko tvrdí, že anektovalo päť ukrajinských regiónov - Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, ako aj polostrov Krym, ktorý obsadilo už v roku 2014.

„Pre trvalý mier musia byť nové teritoriálne reality, ktoré vznikli, uznané a formálne potvrdené v súlade s medzinárodným právom,“ povedal Lavrov.

Ukrajina požaduje najprv prímerie pred diskusiou o územiach, no Rusko odmieta zastaviť súčasnú ofenzívu, kým nebude dosiahnutá úplná dohoda. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha reagoval, že Rusko odpovedá na mierové snahy vedené americkým prezidentom Donaldom Trumpom „starými ultimátami“.

„Rusko nezmenilo svoje agresívne ciele a neprejavuje známky pripravenosti na zmysluplné rokovania,“ uviedol Sybiha a dodal: „Je čas uvaliť na ruskú vojenskú mašinériu nové prísne sankcie a postaviť Moskvu pred zodpovednosť.“

Turecko, ktoré hostilo tri kolá priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, minulý týždeň uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin ponúkol zmrazenie frontových línií v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ak sa Ukrajina úplne vzdá regiónu Doneck.

Rusko má podľa analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) takmer úplnú kontrolu nad Luhanskou oblasťou a ovláda približne 80 percent Doneckej oblasti. Tiež obsadilo veľké časti Chersonskej a Záporožskej oblasti, hoci Ukrajina naďalej kontroluje metropoly týchto regiónov.

Priemyselný východ Ukrajiny bol zničený viac ako desaťročím bojov, ktoré vypukli po tom, čo ozbrojení proruskí separatisti začali snahy o odtrhnutie od Ukrajiny po proeurópskej revolúcii v roku 2014. (SITA)