Trump má záujem o pozemky v Južnej Kórei, na ktorých stoja americké základne

Agentúra Reuters informuje, že legislatíva je súčasťou nariadení zameraných na obmedzenie legálnej migrácie, píše TASR.

Najnovší krok by vytvoril prekážky pre zahraničných študentov, výmenných pracovníkov či zahraničných novinárov, ktorí by museli požiadať o predĺženie pobytu v USA namiesto toho, aby si zachovali flexibilnejší legálny status. Nové víza by mali pevne stanovenú dĺžku platnosti, pričom v súčasnosti sú k dispozícii po celé obdobie trvania programu či zamestnania v USA.

Podľa údajov americkej vlády sa v roku 2024 nachádzalo v USA približne 1,6 milióna zahraničných študentov s vízami, ktorých by sa zmena týkala. USA tiež vo fiškálnom roku 2024, ktorý sa začal už 1. októbra 2023, udelili víza približne 355.000 účastníkom výmenných programov a 13.000 pracovníkom médií.

Podľa navrhovaného nariadenia by platnosť študentských a výmenných víz nemala presiahnuť štyri roky. Vízum pre novinárov by sa obmedzilo na maximálne 240 dní, v súčasnosti môže platiť celé roky, a v prípade čínskych štátnych príslušníkov by sa obmedzilo len na 90 dní, píše Reuters. Držitelia víz by však mohli požiadať o predĺženie.

Trumpova vláda v navrhovanom nariadení uviedla, že táto zmena je potrebná pre lepšie „monitorovanie a dohľad“ nad držiteľmi víz počas ich pobytu v Spojených štátoch. Verejnosť bude mať 30 dní na to, aby sa vyjadrila k tomuto opatreniu. (TASR)

Diskutovali o viacerých otázkach vrátane konfliktu v Pásme Gazy, Libanone či o vzájomných vzťahoch medzi Izraelom a USA. TASR o tom píše podľa správy agentúry Reuters a webu amerického rezortu diplomacie.

„Rubio sa dnes stretol s izraelským ministrom zahraničných vecí Gideonom Saarom, aby potvrdil neochvejné odhodlanie Spojených štátov podporovať bezpečnosť Izraela,“ uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Tommy Pigott.

„Minister diskutoval aj o dôležitosti boja proti škodlivému vplyvu Iránu. Ministri sa zhodli, že pokračujúca úzka spolupráca medzi krajinami je nevyhnutná pre bezpečnosť a prosperitu regiónu,“ dodal hovorca.

Podľa televízie CNN spolu lídri hovorili menej ako hodinu. Saar stretnutie označil za „veľmi dobré“, no žiadne ďalšie podrobnosti neposkytol. Na otázku, aký je plán na vytvorenie Palestínskeho štátu, však odpovedal, že „žiaden nebude“. (TASR)

Pre agentúru Reuters aj televíziu CNN to potvrdili zdroje oboznámené s týmto stretnutím, píše TASR.

Lídri v Bielom dome diskutovali o rôznych aspektoch konfliktu v Pásme Gazy, vrátane dodávok potravinovej pomoci, krízy týkajúcej sa rukojemníkov, povojnových plánov a ďalších otázok. Zdroj Reuters diskusiu opísal ako „obyčajné politické stretnutie“, aké Trump a jeho tím organizujú často.

Podľa CNN sa na rokovaní zúčastnil aj osobitný vyslanec USA Steve Witkoff. Stretnutie údajne trvalo viac ako hodinu, no žiadne ďalšie podrobnosti zverejnené neboli.

Witkoff pre televíziu Fox News ešte v utorok avizoval, že lídri chcú počas stretnutia pripraviť „komplexný plán... (ktorý) odráža humanitárne motívy prezidenta Trumpa“.

„Prezident Trump jasne vyjadril, že chce ukončiť vojnu a praje mier a prosperitu všetkým v regióne. Biely dom nemá v súčasnosti žiadne ďalšie informácie o stretnutí,“ uviedol v stredu pre Reuters iný predstaviteľ Bieleho domu. (TASR)

Žaloba proti Európskemu mierovému nástroju (EPF) bola pôvodne predložená Súdnemu dvoru EÚ, ale neskôr bola odoslaná na Všeobecný súd. V stredu o tom informoval server Euronews, píše TASR.

Rada EÚ vlani rozhodla, že 99,7 percent úrokov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky poskytne Ukrajine prostredníctvom EPF, ktorý uľahčuje vojenskú pomoc spojeneckým krajinám. Kyjev tak prostredníctvom EPF každoročne dostáva tri až päť miliárd eur, vysvetľuje Euronews.

Maďarská vláda podala proti tomuto rozhodnutiu v máji žalobu a Súdny dvor EÚ ju v pondelok formálne prijal a zverejnil v Úradnom vestníku EÚ.

Maďarsko tvrdí, že EPF porušil zákony EÚ tým, že ignoroval jeho veto s odôvodnením, že nie je „prispievajúcim členským štátom“. „V dôsledku toho došlo k porušeniu zásady rovnosti medzi členskými štátmi a zásadou demokratického fungovania EÚ, pretože členský štát bol neoprávnene a bez právneho základu zbavený svojho hlasovacieho práva,“ uvádza sa v žalobe.

Podľa maďarských médií by tento prípad by mohol vytvoriť precedens v oblasti ochrany práva veta, no môže trvať roky, kým súd dospeje k verdiktu.

Euronews dodáva, že maďarská vláda, ktorá udržiava dobré vzťahy s Ruskom, v minulosti pravidelne blokovala podporu EÚ pre Ukrajinu, čo viedlo k napätým vzťahom medzi Budapešťou a viacerými ďalšími členskými krajinami. (TASR)

Podľa prezidentovho hovorcu Manuela Adorniho pri incidente neutrpel nikto žiadne zranenia, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters a AFP.

Milei stál na korbe pohybujúceho sa pickupu s členmi jeho bezpečnostného tímu a so svojou sestrou Karinou Mileiovou počas kampane pred blížiacimi sa voľbami.

Niektorí ľudia z davu začali hádzať na argentínskeho prezidenta viaceré predmety, pričom aspoň jeden kameň zasiahol kapotu auta. Dav tiež skandoval heslá „Vypadni, Milei“ a došlo aj k potýčkam medzi odporcami a podporovateľmi argentínskeho lídra.

Adorni vyhlásil, že na prezidenta „zaútočili“ členovia opozície, no nikto podľa neho neutrpel zranenia. Milei po incidente zverejnil fotografiu, na ktorej ukazuje palec hore a obviňuje opozíciu, že „sa opäť uchyľuje k násiliu“.

Násilný protest súvisí podľa agentúr s korupčným škandálom, do ktorého je zapletená aj Mileiova sestra. Čelí obvineniam z brania úplatkov v agentúre pre zdravotne postihnutých.

Milei sa v stredu po prvýkrát k škandálu vyjadril a odsúdil zvukové nahrávky bývalého šéfa agentúry Diega Spagnuola, ktorý v nich tvrdil, Karina Mileiová si prisvojila finančné prostriedky určené pre ľudí so zdravotným postihnutím. „Všetko, čo hovorí, je lož,“ povedal argentínsky prezident. (TASR)

Napísal to web stanice Euronews, podľa ktorého sa prípadom zaoberá Tribunál Súdneho dvora Európskej únie, teda súd nižšej inštancie. Podľa maďarských médií by rozsudok mohol vytvoriť precedens pre ochranu práva veta, ktorej sa Budapešť v žalobe domáha.

Členské krajiny EÚ sa vlani zhodli, že budú využívať výnosy z ruských aktív zmrazených v Európe na nákup zbraní pre Ukrajinu a na jej povojnovú rekonštrukciu. Väčšina výnosov sa má v prospech Kyjeva použiť prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF), z ktorého sa financujú nákupy zbraní, na ktorých sa Maďarsko nezúčastňuje.

Budapešť v žalobe tvrdí, že Európska únia nerešpektovala jej právo veta a obišla ho s tým, že Maďarsko nie je štátom prispievajúcim na nákupy zbraní pre Ukrajinu.

"V dôsledku boli porušené princípy rovnosti členských štátov a demokratického fungovania Európskej únie, pretože členský štát bol zbavený, neospravedlniteľne a bez právneho základu, svojho hlasovacieho práva," uvádza sa podľa Euronews v žalobe.

Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán udržiava blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, často blokuje únijné opatrenia namierené proti Moskve za jej agresiu voči susednej krajine.

Budapešť svoju sťažnosť podala v máji, súd ju akceptoval tento týždeň. Zaoberať sa ňou môže aj niekoľko rokov, kým vydá rozhodnutie, píše web. (ČTK, euronews)

Vo svojom večernom posolstve to v stredu oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

V predchádzajúcom kabinete mala Stefanišynová zodpovednosť za európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny a pôsobila aj ako ministerka spravodlivosti.

"Formálne postupy sú kompletné - dnes som podpísal dekrét o jej vymenovaní za veľvyslankyňu," uviedol na adresu Stefanišynovej Zelenskyj.

Od novej šéfky diplomatickej misie vo Washingtone prezident očakáva realizáciu dohôd s USA, predovšetkým v oblasti obrany.

"V mnohých ohľadoch závisí dlhodobá bezpečnosť Ukrajiny na vzťahoch s Amerikou. Na stole sú dva ukrajinské návrhy. Ide o dohodu o zbraniach pre Ukrajinu a dohodu o moderných dronoch pre Spojené štáty," dodal Zelenskyj.

Podľa agentúry AFP ide o dohodu o nákupe amerických zbraní európskymi spojencami Kyjeva pre Ukrajinu a ďalej o dodávky ukrajinských dronov Spojeným štátom.

Prezident zároveň poďakoval končiacej veľvyslankyni v USA Oksane Markarovovej, ktorej podľa svojho vyjadrenia ponúkol, aby zostala v jeho tíme. Markarovová pôsobila na čele veľvyslanectva vo Washingtone od roku 2021.

Stefanišynová sa podľa AFP podieľala na nedávno vyrokovanej dohode medzi Kyjevom a Washingtonom o prístupe Američanov k ukrajinským nerastom.

Pôsobila v predchádzajúcej vláde vedenej premiérom Denysom Šmyhaľom, ktorá ale v júli prešla obmenou a novou šéfkou vlády sa stala Julija Svyrydenková. Vymenili sa aj viacerí ministri. (ČTK)