Konzervatívci v Nemecku žiadajú povinnú vojenskú službu, ak dobrovoľná nepostačí

000 vojakov ku hranici s Kolumbiou v rámci boja proti obchodovaniu s drogami, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Krajina tak urobila v čase, keď americká vláda zintenzívňuje tlak na jej ľavicového prezidenta Nicolása Madura. Tri americké torpédoborce smerujú k pobrežiu Venezuely, keďže prezident Donald Trump stupňuje tlak na Madura, ktorého USA obviňujú z vedenia gangu obchodujúceho s kokaínom s názvom Cartel de los Soles (Kartel Sĺnk). Washington označil tento gang za teroristickú organizáciu.

Venezuelský minister vnútra Diosdado Cabello oznámil, že vláda nasadzuje 15.000 vojakov na posilnenie bezpečnosti v štátoch Zulia a Tachira, ktoré hraničia s Kolumbiou. „Tu bojujeme proti obchodovaniu s drogami, tu bojujeme proti drogovým kartelom na všetkých frontoch,“ dodal a oznámil, že v tomto roku doteraz zaistili 53 ton drog.

Americké médiá informovali, že Spojené štáty okrem troch torpédoborcov s riadenými strelami triedy Aegis plánujú do regiónu vyslať aj 4 000 príslušníkov námornej pechoty.

USA začiatkom augusta zdvojnásobili odmenu za Madurovo zadržanie na 50 miliónov dolárov.

Maduro obvinil Spojené štáty zo snahy o zmenu režimu v jeho krajine a spustil celoštátnu kampaň na nábor tisícok príslušníkov milícií.

(TASR)

Záchranné zložky hlásili troch zranených, no varovali, že celkový rozsah škôd ešte nie je známy.

Požiar v severonemeckom meste sa rozšíril z vozidla zaparkovaného v sklade, uviedol hovorca hasičského zboru Lorenz Hartmann.

Nad Hamburgom bolo vidieť čierny mrak a ozývali sa zvuky malých výbuchov, keď polícia nasadila do boja s požiarom vodné delá. Počas požiaru zrejme explodovalo niekoľko tlakových plynových nádob, v ktorých sa pravdepodobne nachádzal oxid dusný, čo spôsobilo, že z budovy lietali trosky.

Z oblasti bolo evakuovaných približne 25 ľudí spolu s tromi zranenými, uviedol Hartmann. „Podarilo sa nám vyviesť z oblastí desiatky ľudí a zachrániť ich,“ dodal.

V pondelok neskoro večer ešte nebolo jasné, ako dlho bude záchranná operácia trvať.

Neďaleká diaľnica A1 medzi mestami Norderelbe a Moorfleet bola podľa polície úplne uzavretá kvôli troskám, pričom boli hlásené až 12-kilometrové kolóny áut.

Hamburský prístav je námorný prístav na rieke Labe, vzdialený približne 110 kilometrov od ústia rieky do Severného mora. Je najväčším nemeckým prístavom, nazývaným „nemecká brána do sveta“. (TASR)

Trump vyhlásil, že Pentagonu „pravdepodobne vrátia agresívnejšie meno“, ktoré mal už predtým, zhruba o týždeň. On aj minister obrany Pete Hegseth opakovane vyjadrili poľutovanie nad zmenou mena, ku ktorej došlo po druhej svetovej vojne.

„Keď sme vyhrali prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, volalo sa to Ministerstvo vojny. A pre mňa je to to, čím naozaj je,“ povedal Trump na spoločnej tlačovej konferencii s juhokórejským prezidentom I Če-Mjongom v Bielom dome. „Každému sa páči, že sme mali neuveriteľnú históriu víťazstiev, keď to bolo Ministerstvo vojny. Potom sme to zmenili na Ministerstvo obrany,“ skonštatoval Trump.

Ministerstvo vojny existovalo od roku 1789 do roku 1947, keď ho administratíva prezidenta Harryho S. Trumana rozdelila na armádu a letectvo a spojila ho s dovtedy nezávislým námorníctvom. Vtedajší prezident Truman nazval novovzniknuté ministerstvo Ministerstvom obrany. Truman chcel, aby šéf Pentagonu zmenou názvu získal centralizovanejšie právomoci nad jednotlivými zložkami armády, najmä nad námorníctvom, ktoré malo až do konca druhej svetovej vojny značnú nezávislosť.

Trump v posledných týždňoch naznačil možnosť vrátenia pôvodného mena, keď Hegsetha na júnovom summite NATO nazval svojím „ministrom vojny“ a naznačil, že zmena mena bola vynútená politickou korektnosťou. „Ak sa pozriete na starú budovu vedľa Bieleho domu, uvidíte, kde bývalo meno ministra vojny,“ povedal. „Potom sme sa stali politicky korektnými a oni ho nazvali ministrom obrany,“ uviedol.

Prezident naznačil, že zmena názvu je otázkou blízkej budúcnosti. Akákoľvek zmena názvu Pentagonu by však pravdepodobne mala byť schválená Kongresom, keďže ministerstvo bolo zriadené na základe desaťročia starého zákona.

Táto zmena je podľa Politica veľavravná. Trump sa na jednej strane zasadzuje za urovnanie konfliktov po celom svete. Snaha o zmenu názvu Ministerstva obrany ho však ukazuje aj ako prezidenta, ktorý rovnako horlivo hovorí o vojenskej sile v zahraničí. „Nechceme byť len obranou, chceme aj ofenzívu,“ vyhlásil Trump v pondelok v Oválnej pracovni. (TASR)

Podľa nemeckého vicekancelára a ministra financií Larsa Klingbeila sú rokovania v počiatočnom štádiu a na ich formovaní sa musí podieľať aj Ukrajina.

„Dôležité je, aby na konci existovali bezpečnostné záruky, ktoré zaistia, že Ukrajina už nebude pod útokom a že Putin sa už znova Ukrajinu neodváži napadnúť,“ uviedol počas svojej prvej návštevy hlavného mesta Ukrajiny.

Podľa Klingbeila je na dosiahnutie takéhoto cieľa potrebné posilniť ukrajinskú armádu a zvýšiť produkciu zbraní na Ukrajine. Minister tvrdí, že Nemecko „prevezme zodpovednosť“ pri poskytovaní bezpečnostných záruk, ale konečné rozhodnutie nesmie byť prijaté „nad hlavami Ukrajincov“ a proces vyjednávania sa musí začať prímerím.

„Na rade je teraz Vladimir Putin. Verím, že nás čaká ešte dlhá cesta, pretože zatiaľ nevidím, že by Vladimir Putin zmenil názor, náhle ustúpil a chcel by viesť skutočné, vážne a udržateľné mierové rokovania,“ uzavrel. (TASR)

„Aby sme eliminovali ruskú propagandu a nastolili poľsko-ukrajinské vzťahy založené na skutočnom partnerstve, vzájomnom rešpektovaní a vzájomnej citlivosti, domnievam sa, že do návrhu zákona by sme mali zahrnúť jasný slogan ‚stop banderizmu’ a symbol banderovcov v trestnom zákonníku prirovnať k symbolom zodpovedajúcim nemeckému národnému socializmu, bežne známemu ako nacizmus, a sovietskemu komunizmu,“ vysvetlil poľský prezident Nawrocki.

Zdroj Ukrajinskej Pravdy z prostredia ukrajinskej diplomacie uviedol, že vzniknutú situáciu analyzujú. Predstaviteľ uviedol, že Kyjev je vďačný Varšave za všetky doterajšie rozhodnutia v prospech ukrajinských občanov a verí, že ich práva budú rešpektované rovnako ako v ostatných krajinách EÚ.

„Akékoľvek spolitizované rozhodnutia, ktoré by stotožňovali ukrajinské symboly s nacistickými a komunistickými, by mohli vyvolať nárast negatívnych nálad v ukrajinskej spoločnosti a vyžadovali by si reakciu zo strany Ukrajiny,“ zdôraznil zdroj. (TASR)