Irán nebude poslúchať americké požiadavky, odkázal Chameneí

Zóna má byť ako súčasť potenciálnej dohody o ukončení vojny na Ukrajine.

Informuje portál politico.com, ktorý sa odvoláva na piatich nemenovaných európskych diplomatov.

Podľa nich je nárazníková zóna jedným z niekoľkých návrhov, o ktorých diskutujú vojenskí a civilní predstavitelia buď rámci povojnového scenára, alebo ako súčasti prímeria. Medzi krajinami však neexistuje konsenzus o šírke takejto zóny, nie je takisto jasné, či by s ňou Kyjev súhlasil vzhľadom na potenciálne územné ústupky. Spojené štáty sa podľa diplomatov v súčasnosti do týchto diskusií nezapájajú.

Politico poznamenáva, že skutočnosť, že sa uvažuje o vyčlenení časti ukrajinského územia s cieľom dosiahnuť krehký mier, naznačuje zúfalstvo štátov NATO snažiacich sa ukončiť vojnu trvajúcu už viac ako 3,5 roka.

„Chytajú sa slamky,“ cituje Politico bývalého vysokopostaveného predstaviteľa Pentagónu Jima Townsenda, ktorý pôsobil v ére prezidenta Baracka Obamu. „Rusi sa Európanov neboja. A ak si myslia, že niekoľko britských a francúzskych pozorovateľov ich zastaví v invázii na Ukrajinu, tak sa mýlia,“ dodal.

Vymedzenie zóny európski diplomati neprirovnávajú k prísne stráženej hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktoré sú technicky stále vo vojne, ale skôr k rozdeleniu Nemecka počas studenej vojny, píše Politico.

Pokiaľ ide o počet vojakov, ktorí by mali kontrolovať nárazníkovú zónu, diskutuje sa o počte od 4000 do 60.000. Žiadna krajina však zatiaľ k vyslaniu vojakov oficiálne nezaviazala, prezident USA Donald Trump možnosť zapojenia amerických vojakov vylúčil.

Podľa dvoch diplomatov by akékoľvek mierové sily plnili dvojakú úlohu: hliadkovali by v blízkosti demilitarizovanej zóny a zároveň by cvičili ukrajinských vojakov.

Spojenci podľa jedného z európskych diplomatov otáľajú s verejnými záväzkami týkajúcimi sa vyslania vojakov, kým nebudú známe kľúčové detaily. V súčasnosti prebiehajú diskusie o pravidlách použitia sily na frontovej línii, zvládnutí eskalácie konfliktu s Ruskom a prípadnej potrebe, aby tretie krajiny hliadkovali v oblasti, ak by Kremeľ namietal proti aliančným jednotkám v nárazníkovej zóne.

Francúzske a britské sily budú pravdepodobne tvoriť jadro zahraničného vojenského kontingentu. Obe krajiny presviedčajú ostatných spojencov, aby tiež poskytli vojenskú podporu. Poľsko a Nemecko však namietajú proti vyslaniu vojakov na Ukrajinu, pretože sa obávajú, že by ich to urobilo zraniteľnými voči ruskému útoku.

Poprední predstavitelia Pentagónu už svojim európskym partnerom naznačili, že USA budú hrať minimálnu úlohu v bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, uvádza Politico. „Všetci čakajú, kým predstavitelia amerického ministerstva obrany objasnia, ako ďaleko sú ochotní zájsť a nechávajú Európanov, aby ukázali svoje karty,“ povedal európsky diplomat. (TASR)

Hlavnými témami rokovaní boli bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, dlhodobá podpora armády a zvýšený tlak na Rusko. 

Počas diskusie s prezidentmi Poľska Karolom Nawrockim, Litvy Gitanasom Nausédom, Lotyšska Edgarsom Rinkévičsom, Estónska Alarom Karisom a dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou poukázal Zelenskyj na dôležitosť bezpečnostných záruk pre Ukrajinu v prípade opakovaného útoku Ruska.

Ich základom by podľa neho mala byť silná ukrajinská armáda vrátane jej stabilného a dlhodobého financovania, dodávok a výroby zbraní.

„Keď hovoríme o bezpečnostných zárukách, potrebujeme jasné odpovede: Kto nám pomôže brániť sa na súši, vo vzduchu a na mori, ak Rusko opäť zaútočí,“ povedal Zelenskyj.

Dodal, že z Ruska prichádzajú negatívne signály týkajúce sa jeho stretnutia s Putinom. „Úprimne povedané, myslíme si, že Putin má stále záujem len na pokračovaní tejto vojny.“

Zelenskyj zdôraznil, že USA sú pripravené podieľať sa na poskytovaní bezpečnostných záruk spolu s Európou.

„S prezidentom (Donaldom) Trumpom sme sa dohodli, že Amerika bude súčasťou bezpečnostných záruk. To je dobré a je to veľmi dôležité rozhodnutie. Prezident Trump si myslí, že Európania by mali viesť tento proces, ale Amerika je pripravená sa pripojiť a pomôcť ho koordinovať,“ povedal Zelenskyj.

Litovský prezident poznamenal, že všetci vidia, že šéf Kremľa sa snaží okupovať čo najviac územia Ukrajiny. Podľa Nausédu je jediný spôsob, ako dosiahnuť mier, sila, najmä sankcie.

Estónsky prezident podporil myšlienku, že by mal existovať podrobný prehľad toho, čo každá krajina konkrétne urobí pre zaručenie bezpečnosti Ukrajiny.

Dánska premiérka poznamenala, že od stretnutia Trumpa a Zelenského vo Washingtone uplynuli takmer dva týždne, ale nie sú žiadne náznaky, že by Rusko bolo pripravené na rokovania na úrovni lídrov. Preto je podľa nej dôležité zvýšiť tlak na Rusko. Zdôraznila tiež dôležitosť podpory ukrajinského obranného priemyslu, ktorý je schopný zvýšiť výrobu zbraní, ak sa zabezpečí dostatočné financovanie.

Poľský prezident uviedol, že analyzoval ekonomickú situáciu v Rusku, ktorá ukazuje, že sankcie fungujú. Dodal, že o tom bude diskutovať s Trumpom počas svojej návštevy vo Washingtone, ktorá sa uskutoční 3. septembra. Tiež zdôraznil, že bez Ukrajiny nemožno robiť žiadne rozhodnutia o Ukrajine. (TASR)

Celková hodnota je 825 miliónov dolárov (približne 706 miliónov eur).

Oznámila Agentúry pre spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorá patrí pod ministerstvo obrany.

Ukrajina na tento nákup využije finančné prostriedky z Dánska, Holandska a Nórska, ako aj z finančného programu FMF rezortu diplomacie USA.

Hlavnými dodávateľmi budú spoločnosti Zone 5 Technologies a CoAspire.

Podľa ministerstva zahraničných vecí USA tento projekt podporí ciele zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti Spojených štátov zlepšením bezpečnosti partnerskej krajiny, ktorá je zárukou politickej stability v Európe. Zároveň zlepší schopnosť Ukrajiny čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že bude schopná sebaobrany. Americký rezort konštatoval, že nezmení základnú vojenskú rovnováhu v regióne.

ERAM je strela s plochou dráhou letu dlhého doletu odpaľovaná zo vzduchu. Je určená na ničenie pozemných a námorných cieľov. Jej modulárna konštrukcia umožňuje jej prispôsobenie na rôzne účely.

Denník Wall Street Journal 24. augusta s odvolaním sa na vlastné zdroje napísal, že Trumpova vláda schváli do týždňa predaj 3350 rakiet ERAM Ukrajine, ktoré by mali byť dodané približne o šesť týždňov. Realizácia tohto predaja bola podľa WSJ odložená z dôvodu rokovaní Trumpa s Putinom a Zelenským.

Zdroje WSJ tiež uviedli, že použitie systému ERAM s dosahom 240 - 450 kilometrov by si vyžadovalo aj súhlas Pentagónu. (TASR)

„Intenzívne útoky na Kyjev ukazujú, kto stojí na strane mieru a kto nemá v úmysle ísť cestou rokovaní,“ napísala Giorgia Meloniová na sociálnej sieti X.

Zdôraznila, že Taliansko stojí pri Ukrajine v jej boji proti agresii Ruska.

„Myslíme na ukrajinský ľud, civilistov a rodiny nevinných obetí, vrátane detí, ktoré sa stali obeťami nezmyselných ruských útokov,“ dodala.