Spojené štáty údajne začali so sťahovaním svojich vojakov zo základní v Iraku

Moskva v súčasnosti okupuje asi tri štvrtiny Doneckej oblasti, ktorú anektovala v septembri 2022. Stiahnutie ukrajinských síl z regiónu považuje za kľúčovú podmienku pre mierové urovnanie konfliktu.

V Ruskom okupovanej časti Doneckej oblasti pretrváva akútny nedostatok vody. Skupina nespokojných obyvateľov preto minulý mesiac zaslala otvorený list ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a požiadala ho o nápravu. Situáciu nazvali „humanitárnou a ekologickou katastrofou“.

Pušilin v rozhovore uznal, že nedostatok vody je „citlivou“ otázkou, ktorá „nemá žiadne rýchle riešenia“. Voda z kohútikov podľa neho tečie raz za tri dni a iba niekoľko hodín. Z Moskvy už podľa jeho slov povolali cisterny a vybudovali aj vodovodnú rúru, ktorá privádza vodu z rieky Don. Jej kapacita je však nedostatočná.

„Pravdepodobne najvýznamnejším a jediným riešením, a to je to, čo naši vojaci robia, je oslobodiť Slovjansk a okolité územia, aby bolo možné začať s obnovou kanála Siverskyj Donec-Donbas, ktorý bude región plne zásobovať potrebnou vodou,“ povedal Pušilin.

Reuters pripomína, že kanál vznikol v 50. rokoch minulého storočia. Meria 135 kilometrov a začína sa severne od Slovjanska, ktorý je naďalej pod kontrolou ukrajinských síl. Vodu privádzal na juh Ukrajiny severovýchodne od mesta Doneck v oblasti kontrolovanej ruskými silami. (TASR)

Informuje o tom agentúra DPA.

„Ak si prezident Putin myslí, že môže hrať o čas, tak sa mýli,“ vyhlásil Wadephul počas stretnutia so šéfom chorvátskej diplomacie Gordanom Grličom-Radmanom.

Wadephul zdôraznil, že na Rusko sa musí naďalej vyvíjať tlak, a dodal, že Európska únia proti nemu pripravuje 19. balík sankcií. Teraz je na Putinovi, aby dokázal, že je skutočne ochotný pracovať na dosiahnutí spravodlivého mieru, vyhlásil nemecký minister. „Na základe všetkého, čo vidíme, o tom existujú značné pochybnosti,“ pokračoval Wadephul.

Ukrajina podľa neho už urobila ústupok tým, že je ochotná rokovať bez ďalších predbežných podmienok. Nemecký minister zároveň sľúbil, že Kyjev „budeme naďalej podporovať politicky, ekonomicky a vojensky“.

Radman vyzdvihol pokračujúcu európsku podporu pre Ukrajinu na ceste k spravodlivému a trvalému mieru bez akýchkoľvek zmien jej hraníc prostredníctvom násilia.

„Vieme, že akýkoľvek iný scenár by mal negatívne dôsledky na bezpečnosť juhovýchodnej Európy a najmä západného Balkánu... Iné riešenia, ktoré odmeňujú agresora, so sebou nesú potenciál ďalších expanzívnych tendencií a nestability, a to ako v Európe, tak aj globálne,“ uviedol Radman. (TASR)

Informuje o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj to oznámil na spoločnej tlačovej konferencii s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem. Ten prisľúbil, že Nórsko sa bude podieľať na bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu v oblasti protivzdušnej obrany a námornej bezpečnosti.

Európske štáty sa s vládou Trumpa v júli dohodli, že od USA budú nakupovať zbrane pre Ukrajinu. Obchod by mal vyzerať tak, že spojenci nakúpia zbrane od USA a svoje zásoby budú môcť poslať na Ukrajinu.

Týkalo by sa to najmä systémov protivzdušnej obrany Patriot, rakiet a ďalšieho vybavenia. Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa na vyzbrojovaní Ukrajiny chcú podieľať napríklad Nemecko, Veľká Británia, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko či Kanada. (TASR)