Holandská vláda sa nedohodla na sankciách voči Izraelu, minister odstúpil

Získal viac ako 50 percent hlasov požadovaných zákonom. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

Súostrovie v Indickom oceáne sa dostalo do druhého kola volieb po tom, čo Herminie a jeho hlavný vyzývateľ, odchádzajúci prezident Wavel Ramkalawan, nezískali minulý mesiac absolútnu väčšinu.

Výsledky zverejnené volebnou komisiou ukázali, že Herminie získal 52,7 percenta hlasov, zatiaľ čo Ramkalawan 47,3 percenta.

Herminie zastupuje stranu Spojené Seychely, ktorá viedla krajinu štyri desaťročia až do roku 2020, kedy prišla o moc. V rokoch 1977 až 2020 bola vládnucou stranou. Ramkalawan z vládnucej strany Linyon Demokratik Seselwa sa usiloval o druhé funkčné obdobie.

„Ľud prehovoril,“ povedal Herminie v krátkom príhovore po tom, ako bol vyhlásený za zvoleného prezidenta. „Som hlboko pokorený dôverou, ktorú mi ľudia prejavili, a tento mandát formálne prijímam s vďačnosťou, hlbokým zmyslom pre povinnosť a neochvejnou vierou v silu a charakter seychelského ľudu,“ uviedol.

Bývalá britská kolónia Seychely, ktorá pozostáva zo 115 ostrovov, získala nezávislosť v roku 1976. Podľa údajov Svetovej banky z roku 2021 sú najbohatšou africkou krajinou podľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa, no i tak 40 percent z približne 100.000 obyvateľov žije v chudobe. (TASR)

Ďalší dvaja diplomati utrpeli zranenia. Ich vozidlo sa prevrátilo asi 50 kilometrov od Šarm aš-Šajchu, píše TASR podľa agentúry AP.

Katarskí diplomati cestovali do mesta pred mierovým samitom o Gaze, uviedli miestni zdravotníci. Samit sa má uskutočniť v pondelok a bude mu predsedať americký prezident Donald Trump a egyptská hlava štátu Abdal Fattáh Sísí.

Katar sprostredkoval prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas spolu s Egyptom a USA. Turecko sa tiež pripojilo k rokovaniam, ktoré sa uskutočnili začiatkom tohto mesiaca v Šarm aš-Šajchu a ktoré boli zavŕšené prímerím a dohodou o prepustení izraelských rukojemníkov a stoviek palestínskych väzňov. (TASR)

Protestujúci tiež vyzývali na pád vlády. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na agentúru PAP.

Zhromaždenie zorganizovala najväčšia poľská opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorú vedie Jaroslaw Kaczynski. PiS obviňuje proeurópsku vládu premiéra Donalda Tuska, že do krajiny vpúšťa príliš veľa migrantov.

Kaczynski vyzýval Tuska na odchod a kritizoval, že krajina smeruje k úplnému zničeniu Poľska ako suverénneho štátu.

Podľa miestnych médií bolo zhromaždenie na Zámockom námestí vo Varšave menšie, ako sa očakávalo. Tusk vo svojom príspevku na X napísal, že Kaczynského „veľký pochod“ sa zmenil na „fiasko“.

Prisľúbil, že v rámci EÚ nedôjde k prerozdeleniu utečencov do Poľska, ktoré už prijalo približne 1 milión ukrajinských utečencov. „To je dohodnuté,“ vyhlásil Tusk pár dní pred stretnutím ministrov spravodlivosti a vnútra EÚ, ktorí majú o tejto otázke rokovať. (TASR)

TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Stretnutie sa uskutoční v pondelok popoludní „za účasti vedúcich predstaviteľov z viac ako dvadsiatich krajín,“ uviedla kancelária egyptského prezidenta.

Cieľom stretnutia bude „ukončiť vojnu v pásme Gazy, zvýšiť úsilie o dosiahnutie mieru a stability na Blízkom východe a začať novú éru regionálnej bezpečnosti a stability“.

Účasť na stretnutí prisľúbil aj britský premiér Keir Starmer. „Predseda vlády odcestuje do Egypta, aby sa v pondelok zúčastnil na mierovom summite v Šarm aš-Šajchu,“ uviedol v sobotu úrad britského premiéra.

„Zúčastní sa na slávnostnom podpise mierového plánu pre Gazu, ktorý predstavuje historický obrat v regióne po dvoch rokoch konfliktu a krviprelievania,“ dodala Downing Street.

Do Egypta sa chystá aj generálny tajomník OSN António Guterres. Guterres „cestuje do Egypta, aby sa v pondelok zúčastnil na mierovom summite v Šarm aš-Šajchu,“ uviedol v sobotu hovorca OSN.

Prímerie v palestínskej enkláve medzi Izraelom a Hamasom vstúpilo do platnosti v piatok po nepriamych rokovaniach oboch strán a v nadväznosti na iniciatívu šéfa Bieleho domu. (TASR)

V kostole sa v čase náletu nachádzali miestni civilisti. Zranených polícia dopravila do nemocnice. Výbuch poškodil fasádu kostola a tiež deväť rodinných domov v okolí, uviedol náčelník vojenskej správy mesta Serhij Horbunov.

Vyzval spoluobčanov, aby neriskovali život a rýchlo sa evakuovali z mesta pri frontovej línii do bezpečnejších oblastí. "Zachráňte to najcennejšie - život! Evakuovajte sa hneď," zdôraznil.

Moskva tým podľa Vučiča dala najavo, že dodávky plynu ukončia v posledný tohtoročný deň, ak Belehrad pristúpi k znárodneniu ropnej spoločnosti NIS, v ktorej majú Rusi väčšinový podiel a na ktorú Spojené štáty uvalili tento týždeň sankcie, píše na svojom webe ruský denník Kommersant s odvolaním sa na Vučičove vyjadrenia podľa serveru Informer.

"Ponúkli nám zmluvu na plyn do Nového roka. Je to pre nás veľkým sklamaním, chceli sme zmluvu aspoň do mája," povedal prezident.

Tvrdil, že Američania mu povedali, že by sankcie proti NIS zrušili, ak by im ústne sľúbil, že NIS znárodnia. To však vraj odmietol.

Srbský prezident podľa Kommersantu zdôrazňuje, že jeho krajina vystupovala ako poctivý a spoľahlivý partner, ktorý sa v záujme zachovania priateľských vzťahov s Ruskom zriekol arbitráží a ďalších krokov.

Pri rokovaniach s prezidentom Vladimirom Putinom minulý mesiac žiadal do novej dohody zapísať pružné podmienky dodávok, výhodnú cenu a zvýšenie objemu dodávok plynu. No záverečná ponuka Moskvy vraj priniesla sklamanie.

Vučić má v najbližších dňoch rokovať s námestníkom ruského ministra energetiky Pavlom Sorokinom a šéfom spoločnosti Gazpromnefť, napísal list.

Predtým Rusko a Srbsko rokovali o trojročnej až desaťročnej dohode o ročných dodávkach približne 2,5 miliardy metrov kubických plynu. Súčasné dodávky sú vedené z Ruska plynovodom TurkStream cez Bulharsko. Situácia v dodávkach sa skomplikovala po uvalení amerických sankcií na srbskú NIS, pripomenul Kommersant.

Väčšinový podiel v NIS drží spolu ruská firma Gazpromnefť a Gazprom. NIS prevádzkuje jedinú ropnú rafinériu v Srbsku a je kľúčová pre energetickú bezpečnosť balkánskej krajiny. Podľa agentúry Reuters dodáva v Srbsku približne 80 percent benzínu a nafty a vyše 90 percent leteckého paliva a ťažkého vykurovacieho oleja.

Americké ministerstvo financií uvalilo 10. januára sankcie na NIS v rámci svojich širších opatrení voči ruskému ropnému sektoru kvôli ruskej invázii na Ukrajinu.

Prezident Vučić uviedol, že Srbsko sa stalo "vedľajšou škodou" zhoršených vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Predtým odmietol možnosť, že by Srbsko mohlo ruský podiel zoštátniť. Krajina má dostatočné zásoby ropy, aby rafinérie mohli fungovať do 1. novembra a dodávky pohonných hmôt by mali vydržať do konca tohto roka.

Vučić sa nachádza v ťažkej situácii, pretože Srbskom už 11 mesiacov otriasa séria demonštrácií proti jeho vláde. Pred príchodom zimy by sa podľa AP mohli nálady proti srbskej vláde vplyvom výpadku dovozu vykurovacieho oleja a nafty ďalej zhoršovať.

V strednodobom horizonte by sankcie USA proti NIS mohli mať pre Srbsko vážne dôsledky. Oslabením ruského energetického priemyslu chcú USA zbaviť Kremľa základne pre financovanie útočnej vojny proti Ukrajine. (ČTK)