Lži. Potom prekliate lži. A potom Trumpove štatistiky, píše Anne Osborn Krueger

Uviedol to dnes podľa agentúr americký prezident Donald Trump. Podrobnejšie informácie o dohode zatiaľ vláda nezverejnila.

Agentúra Bloomberg už v pondelok napísala, že Trumpova administratíva chce získať desaťpercentný podiel v Intele výmenou za granty v hodnote 7,9 miliardy dolárov, ktoré boli pre firmu schválené za administratívy predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena.

Plán údajne vzišiel z nedávneho stretnutia prezidenta Trumpa so šéfom Intelu Lip-Bu Tanom. "Súhlasili, že to urobia. A myslím si, že je to pre nich skvelá dohoda," povedal v piatok Trump novinárom v Bielom dome.

Cena akcií spoločnosti Intel v piatok posilnila o 5,5 percenta.

Americká vláda by sa v prípade dokončenia dohody stala jedným z najväčších akcionárov Intelu. Hodnota desaťpercentného podielu v Intele sa podľa súčasnej ceny akcií na trhu pohybuje okolo desať miliárd dolárov, píše agentúra Reuters.

Intel kedysi dominoval trhu s polovodičmi, ale už niekoľko rokov sa potýka s problémami. Najmä v oblasti čipov pre umelú inteligenciu (AI) zaujal vedúcu pozíciu špecialista na grafické karty Nvidia.

Intel je navyše pod silnejším tlakom aj vo svojom tradičnom odbore, ktorým sú procesory pre osobné počítače a čipy pre dátové centrá. (ČTK)

Prehliadku vykonali v rámci vyšetrovania neoprávneného nakladania s utajovanými dokumentmi.

Predstaviteľ Trumpovej vlády pre New York Post povedal, že raziu nariadil priamo riaditeľ FBI Kash Patel. Prehľadaný bol Boltonov dom v meste Bethesda v štáte Maryland, ktoré spadá do metropolitnej oblasti Washingtonu.

Bolton pôsobil počas Trumpovho prvého funkčného obdobia ako poradca pre národnú bezpečnosť, a to v rokoch 2018 až 2019. S prezidentom sa dostal do konfliktu v otázkach Iránu, Afganistanu a Severnej Kórey. Prvá Trumpova vláda sa neúspešne pokúsila zabrániť vydaniu Boltonovej knihy, o ktorej tvrdila, že obsahuje utajované informácie.

Po odchode z Bieleho domu sa Bolton stal hlasným kritikom Trumpa a v televíznych diskusiách sa pravidelne vyjadruje k zahraničnej politike prezidenta a jeho krokom v otázkach národnej bezpečnosti.

V prvý deň po návrate do úradu v januári tohto roka Trump odobral bezpečnostné previerky viac ako štyrom desiatkam bývalých predstaviteľov spravodajských služieb vrátane Boltona. (Reuters, TASR)

Ako to vyzeralo počas rokovaní v Bielom dome, čo sa zmenilo a k čomu by to mohlo na Ukrajine viesť?

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta expertky na Ukrajinu a výskumníčky v think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy Jany Kobzovej.

Uviedol to v telefonickom rozhovore s konzervatívnym novinárom Markom Levinom.

Trump v pondelok večer na sociálnych sieťach napísal, že zavolal ruskému prezidentovi Putinovi a začal plánovať jeho stretnutie s prezidentom Ukrajiny Zelenským, po ktorom by nasledoval trojstranný summit všetkých troch prezidentov.

V dnešnom rozhovore zdôraznil že prvé stretnutie medzi ruským a ukrajinským lídrom by malo byť dvojstranné. „Práve to pripravujú,“ oznámil Trump s odkazom na stretnutie Putina a Zelenského.

„Teraz si myslím, že by bolo lepšie, keby sa stretli bezo mňa, aby sme videli, ako to pôjde,“ konštatoval. Doplnil však, že ak to „bude potrebné“, je pripravený zúčastniť sa na rokovaní.

Portál Politico a denník The Guardian v priebehu utorka s odvolaním na svoje zdroje informovali, že trojstranné stretnutie prezidentov by sa mohlo uskutočniť v Budapešti. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ako miesto konania samitu navrhol Ženevu.

Levin sa tiež amerického prezidenta spýtal na to, ako vyvažuje záujmy všetkých zúčastnených strán počas aktuálnych rokovaní zameraných na ukončenie vojny. „Je to skôr inštinkt ako proces. Mám inštinkty,“ odvetil. (TASR)