Súd ho stále považuje za hrozbu. Erika Menendeza neprepustil ani 35 rokov od vraždy rodičov

Uviedol to dnes podľa agentúr americký prezident Donald Trump. Podrobnejšie informácie o dohode zatiaľ vláda nezverejnila.

Agentúra Bloomberg už v pondelok napísala, že Trumpova administratíva chce získať desaťpercentný podiel v Intele výmenou za granty v hodnote 7,9 miliardy dolárov, ktoré boli pre firmu schválené za administratívy predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena.

Plán údajne vzišiel z nedávneho stretnutia prezidenta Trumpa so šéfom Intelu Lip-Bu Tanom. "Súhlasili, že to urobia. A myslím si, že je to pre nich skvelá dohoda," povedal v piatok Trump novinárom v Bielom dome.

Cena akcií spoločnosti Intel v piatok posilnila o 5,5 percenta.

Americká vláda by sa v prípade dokončenia dohody stala jedným z najväčších akcionárov Intelu. Hodnota desaťpercentného podielu v Intele sa podľa súčasnej ceny akcií na trhu pohybuje okolo desať miliárd dolárov, píše agentúra Reuters.

Intel kedysi dominoval trhu s polovodičmi, ale už niekoľko rokov sa potýka s problémami. Najmä v oblasti čipov pre umelú inteligenciu (AI) zaujal vedúcu pozíciu špecialista na grafické karty Nvidia.

Intel je navyše pod silnejším tlakom aj vo svojom tradičnom odbore, ktorým sú procesory pre osobné počítače a čipy pre dátové centrá. (ČTK)

"Som presvedčený, že vodcovské schopnosti súčasného prezidenta (Donalda) Trumpa sú dobrou zárukou, že sa vzťahy obnovia," uviedol ruský líder pri návšteve ruského jadrového výskumného centra, podľa ktorého zostávajú USA a Rusko po summite na Aljaške v kontakte.

"S príchodom prezidenta Trumpa sa podľa mňa konečne objavilo svetlo na konci tunela. A teraz sme mali veľmi dobré, zmysluplné a úprimné stretnutie na Aljaške," povedal Putin.

"Ďalšie kroky teraz závisia od vedenia Spojených štátov," dodal podľa agentúry Reuters. (ČTK)

Holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp v piatok rezignoval po tom, čo sa tamojšia vláda v piatok nedokázala dohodnúť na uvalení sankcií voči Izraelu.

„Vidím, že nedokážem presadiť ďalšie zmysluplné opatrenia na zvýšenie tlaku na Izrael,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie šéf holandskej diplomacie.

Veldkamp tvrdí, že kroky, ktoré navrhol, opakovane narazili na odpor vo vláde. „Cítim sa obmedzovaný v nastavovaní kurzu, ktorý ako minister zahraničných vecí považujem za nevyhnutný,“ vyhlásil.

Veldkamp v júli zakázal vstup do krajiny dvom krajne pravicovým izraelským ministrom Becalelovi Smotričovi a Itamarovi Ben Gvirovi.

V liste adresovanom holandským poslancov vtedy uviedol, že tento krok voči izraelským ministrom financií a národnej bezpečnosti súvisí s tým, že opakovane podnecovali násilie osadníkov voči palestínskemu obyvateľstvu.

Spresnil, že je to aj za ich obhajobu rozširovania izraelských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu a tiež výzvy na etnické čistky v Pásme Gazy.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar na to reagoval vyhlásením, že Holandsko sa rozhodlo „vymeniť svoje dlhoročné priateľstvo s Izraelom za otvorené nepriateľstvo“.

Holandsko sa pripojilo k nedávnym dvom vyhláseniam, v ktorom signatárske štáty vyzvali na zastavenie hladomoru v Pásme Gazy a odsúdili tiež plány Izraela na výstavbu židovskej osady na okupovanom Západnom brehu Jordánu. (TASR)