Z Guineu-Bissau vyhostili pracovníkov portugalských médií

Miestni o útoku podľa agentúry DPA teraz prehovorili verejne prvýkrát od zvrhnutia dlhoročného prezidenta Bašára Asada v decembri minulého roka. Na neho bol donedávna vydaný francúzskymi úradmi zatykač za spoluúčasť na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, informuje TASR.

Útok sarínom z 21. augusta 2013, ktorý bol najsmrteľnejším svojho druhu počas občianskej vojny v Sýrii a ktorý je pripisovaný Asadovým silám, si pripomenuli obyvatelia oblastí Východná a Západná Ghúta, ktoré boli v čase konfliktu baštami opozície.

„Je to prvýkrát za 12 rokov, čo hovoríme s médiami a rozprávame o tom, čo sa stalo v ten deň za úsvitu, keď bolo (mesto) Muadamíjat aš-Šám bombardované chemickými zbraňami,“ povedal jeden z miestnych, ktorého citovala DPA. Terčom sa podľa neho stala aj miestna mešita, ktorá sa nachádzala v suteréne, kde zahynula väčšina veriacich.

Údaje o počte obetí chemického útoku sa rôznia - podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) o život prišlo až 1400 ľudí.

„Počas bombardovania režimnými silami sme boli zvyknutí ošetrovať ranených. Ale keď sme sa stali terčom chemických zbraní, nevedeli sme, ako na to reagovať,“ spomínal podľa DPA ďalší Sýrčan, ktorý v čase útoku pracoval v mediálnej kancelárii v Muadamíjat aš-Šám. „Len sme prenášali zranených a umývali ich vodou,“ dodal.

Výročie útoku si pripomenul aj súčasný sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šajbání, ktorý na sieti X volal po vyvodení zodpovednosti voči osobám, ktoré boli súčasťou bývalého režimu.

Francúzska prokuratúra koncom júla oznámila, že požiadala o vydanie nového zatykača na sýrskeho exprezidenta Asada v súvislosti s útokom. Urobila tak krátko po tom, čo francúzsky kasačný súd zrušil predošlý zatykač. Asad v decembri, keď jeho režim zvrhli islamistickí povstalci, ušiel do Ruska, kde dostal azyl. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Líder Boko Haram, označovaný pod menom Bakura, prišiel podľa armády o život ešte minulý týždeň na ostrove v regióne Diffa v juhovýchodnom Nigeri.

Viedol odštiepeneckú skupinu lojálnu bývalému vodcovi tejto oranizácie Abú Bakrovi Šekauovi, odmietol sa pripojiť ku konkurenčnej frakcii Islamského štátu v provincii Západná Afrika (ISWAP) a so svojimi bojovníkmi sa presunul na ostrovy na nigerskej strane Čadského jazera.

Nigerská armáda vo svojom vyhlásení uviedla, že na Bakuru, ktorého označila za „obávaného vodcu“, zaútočila stíhačka skoro ráno 15. augusta.

Bakura, ktorého skutočné meno bolo Ibráhím Mahamadu, mal údajne približne 40 rokov a pochádzal z Nigérie, uviedla nigerská armáda. K Boko Haramu sa pridal pred viac než 13 rokmi a vedenie skupiny prevzal po Šekauovej smrti v máji 2021.

Povstanie organizácie Boko Haram proti vláde s cieľom nastoliť islamský kalifát v severovýchodnej Nigérii sa začalo v roku 2009 a doteraz si vyžiadalo približne 40.000 obetí. Viac než dva milióny ľudí boli v dôsledku neho nútené opustiť svoje domovy.

Prudký konflikt sa rozšíril aj za hranice Nigérie, pričom Niger utrpel prvé útoky zo strany tejto skupiny v Bosso v roku 2015.

4 zsl (TASR)

Nemocnica al-Awdá uviedla, že sedem ľudí zahynulo a 18 ďalších utrpelo zranenia pri ostreľovaní v strednej časti Pásma Gazy neďaleko distribučného miesta pre humanitárnu pomoc.

Množstvo mŕtvych i zranených vrátane detí hlásili aj po útokoch na mestá Gaza a Chán Júnis na juhu Pásma Gazy, uviedli zdravotnícke zdroje.

Izraelská armáda prostredníctvom svojej hovorkyne v reakcii uviedla, že dané tvrdenia preveruje.

Izrael oznámil svoj zámer dobyť mesto Gaza a podľa vojenských zdrojov je už na jeho predmestiach, pripomína DPA. Cieľom tohto postupu je podľa izraelskej armády oslobodiť zvyšných zadržiavaných rukojemníkov a zničiť palestínske militantné hnutie Hamas.

Obyvatelia Gazy hlásili z okolia mesta intenzívne útoky.

Vojnu v Gaze vyvolal útok militantov Hamasu a ďalších islamistických skupín na Izrael zo 7. októbra 2023. Pri bezprecedentnom masakri militanti zabili približne 1200 ľudí a vyše 250 ďalších uniesli ako rukojemníkov do pásma Gazy, pripomína DPA.

Odvtedy bolo podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva kontrolovaného Hamasom v rámci odvetného vojenského ťaženia Izraela zabitých viac než 62.000 Palestínčanov. Uvedený počet nerozlišuje medzi civilistami a ozbrojencami, OSN ho však považuje za dôveryhodný. (TASR)

TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Podľa polície explodovalo na mieste vozidlo s výbušninou a cieľom útoku bola vojenská letecká škola Marca Fidela Suáreza na severe tohto tretieho najväčšieho kolumbijského mesta. Podľa AFP ide o novú výzvu pre krehký mierový proces v krajine pred voľbami v roku 2026.

„V blízkosti leteckej základne sa ozval ohlušujúci zvuk nejakej explózie,“ povedal tejto francúzskej agentúre 65-ročný očitý svedok Hector Fabio Bolanos.

Niekoľko budov i samotnú vojenskú školu evakuovali. Starosta Cali Alejandro Eder uviedol, že podľa predbežných správ zahynulo najmenej päť ľudí a ďalších 36 utrpelo zranenia. Pre obavy z pokračovania útokov tiež oznámil zákaz vjazdu veľkých nákladných vozidiel do mesta a ponúkol odmenu 10.000 dolárov výmenou za akékoľvek informácie o útoku.

Doposiaľ nebolo bezprostredne známe, kto je za útok zodpovedný, miestna guvernérka Dilian Franciscová Torová ho však označila za „teroristický“.

„Terorizmus nás neporazí,“ vyhlásila.

V júni sa ľavicoví povstalci prihlásili k zodpovednosti za vlnu bombových a streleckých útokov v Cali a jeho okolí, pri ktorých zahynulo dovedna sedem ľudí. Skupina s názvom Ústredný generálny štáb (EMC) odmietla mierovú dohodu z roku 2016 a pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v krajine zintenzívnila svoje operácie.

Pri zdanlivo nesúvisiacom separátnom útoku tiež vo štvrtok prišlo pri potýčkach medzi gerilami a políciou na severozápade krajiny o život ďalších osem ľudí. Policajti v čase potýčok ničili úrodu koky neďaleko mesta Medellin, píše AFP.

Podľa prezidenta Gustava Petra bol policajný vrtuľník zostrelený pravdepodobne príslušníkmi odštiepeneckej bývalej ľavicovej gerilovej organizácie Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC).

Mnohé z kolumbijských ozbrojených skupín – kedysi založených na ľavicových alebo pravicových ideológiách – sú financované z lukratívneho obchodu s kokaínom, pripomína agentúra.

Útoky vyvíjajú tlak na vládu prezidenta Gustava Petra, ktorého zmierlivý prístup k ozbrojeným skupinám čelí obvineniam z nárastu násilia. (TASR)

TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Rubio v príspevku na platforme X napísal, že tento krok „chráni záujmy amerických vodičov“.

„S okamžitou platnosťou pozastavujeme vydávanie všetkých pracovných víz pre vodičov komerčných nákladných vozidiel. Rastúci počet zahraničných vodičov, ktorí prevádzkujú veľké ťahače s návesmi na cestách v USA, ohrozuje americké životy a ohrozuje živobytie amerických vodičov,“ uviedol Rubio v príspevku na X. (TASR)

Podľa denníka mal v prvých mesiacoch vojny s Ruskom bránil Kyjev a podieľať sa na protivzdušnej obrane.

Podľa WSJ viedol Serhij K. tím dvoch vojakov a štyroch civilných potápačov, ktorých tajne naverbovala zvláštna ukrajinská vojenská jednotka, aby plynovody poškodili.

Na prepravu výbušniny k plynovodom podľa prokuratúry skupina sabotérov využila jachtu, ktorá vyplávala zo severonemeckého prístavu Rostock.

Prenajala si ju vďaka sfalšovaným dokumentom a pomocou sprostredkovateľov od nemeckej firmy.

Podľa zdrojov talianskej agentúry ANSA bol 49-ročný Ukrajinec v Taliansku na dovolenke s rodinou. Pri kontrole dát, ktoré hostia udávajú pri ubytovaní v hoteli, polícia zistila, že ide o medzinárodne hľadaného muža. Zadržala ho potom v obci San Clemente neďaleko Rimini.

Nemecká ministerka spravodlivosti Stefanie Hubigová v príspevku na sieti X ocenila prácu vyšetrovateľov a dodala, že treba výbuchy zo septembra 2022 vyšetriť, a preto je dobré, "že robíme pokrok".

Zdroj z ukrajinskej prezidentskej kancelárie agentúre Reuters povedal, že sa k veci nemôže vyjadriť, pretože nie je jasné, kto bol zadržaný. Dodal, že Ukrajina naďalej odmieta, že by hrala akúkoľvek úlohu v útokoch na Nord Stream. (ČTK)

Agentúra Reuters predtým s odvolaním sa na americkú armádu informovala, že vojenskí velitelia zo Spojených štátov a viacerých európskych krajín dokončili návrhy možného zaistenia bezpečnosti Ukrajiny po skončení vojny a teraz ich predložia na posúdenie poradcom pre národnú bezpečnosť jednotlivých vlád.

Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore na sieti Telegram povedal, že v stredu rokovali poradcovia pre otázky národnej bezpečnosti a vo štvrtok prebehla ďalšia komunikácia.

Podľa zdrojov agentúry Reuters sa na príslušných diskusiách zúčastnili náčelníci generálnych štábov Fínska, Francúzska, Nemecka, Británie, Talianska, Ukrajiny a USA.

„Každý deň teraz pribúdajú kontúry budúcej bezpečnostnej architektúry Ukrajiny - zbrane, financovanie, spolupráca s našimi partnermi, sily na zemi, vo vzduchu, na mori,“ povedal Zelenskyj.