Slovák chodil vykrádať byty do Česka

Informoval o tom prezident Zelenskyj. Ukrajinci ju nazvali Flamingo a jej hromadná výroba by podľa prezidenta mohla začať vo februári.

Farbika na výrobu dronov na Ukrajine (7 fotografií)

„Prebehli úspešné testy tejto rakety. Zatiaľ je najúspešnejšia, akú máme – letí 3 000 kilometrov, to je dôležité. Myslím si, že o tom nemôžeme veľa hovoriť, kým nebudeme mať možnosť použiť sto rakiet. Do decembra ich budeme mať viac. A do konca decembra alebo v januári až februári by mala byť spustená sériová výroba,“ povedal Zelenskyj.

Poznamenal tiež, že v tejto veci „sa musíme pozrieť na financovanie tohto programu“.

Agentúra AP zverejnila zábery z fabriky spoločnosti Fire Point, ktorá strely a drony vyrába. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nová ukrajinská strela Flamingo by mohla byť zatiaľ najničivejšia Čítajte 

Ako možné miesto stretnutia s Putinom navrhol Švajčiarsko, Rakúsko alebo Turecko.

Stretnutie lídrov dvoch znepriatelených krajín sa snaží zorganizovať americký prezident Donald Trump, ktorý v utorok potvrdil, že už začali prípravy takého rokovanie.

Zelenskyj v ten istý deň uviedol, že je pripravený sa so šéfom Kremľa stretnúť bez predbežných podmienok.

Ukrajina však v súčasnosti intenzívne rokuje s USA a európskymi krajinami o komplexných bezpečnostných zárukách, ktoré by západní spojenci Kyjevu poskytli v prípade ukončenia bojov.

Podrobnosti sa prerokúvajú medzi poradcami pre národnú bezpečnosť a vojenskými predstaviteľmi a Zelenskyj sa domnieva, že do desiatich dní nadobudnú jasnejšiu podobu.

Potom podľa vlastných slov očakáva, že bude pripravený na prvé priame rokovanie s ruským prezidentom od začiatku celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022.

Stretnutie by podľa neho malo byť trojstranné aj s účasťou Trumpa. Ten však presadzuje, aby sa najprv uskutočnilo bilaterálne stretnutie Zelenského a Putina.

Okrem stretnutia s Putinom sa Zelenskyj vyjadril aj k ďalším témam. Vo svojich komentároch, ktoré zaslal médiám, odmietol akúkoľvek rolu Číny pri garantovaní ukrajinskej bezpečnosti.

„Po prvé, Čína nám od začiatku nepomohla zastaviť túto vojnu. Po druhé, Čína pomohla Rusku tým, že otvorila svoj trh s dronmi... Nepotrebujeme garantov, ktorí Ukrajine nepomáhajú a nepomohli jej v čase, keď sme to naozaj potrebovali,“ vysvetlil. (TASR)

Rusko v noci na štvrtok útočilo až 574 dronmi a 40 raketami na viaceré ukrajinské mestá, najmä na západe Ukrajiny.

Protivzdušná obrana zničila 546 dronov a 31 striel, uviedlo ukrajinské letectvo s tým, že eviduje zásahy ruskými strelami a dronmi na jedenástich miestach. Podrobnosti k zasiahnutým lokáciám neuviedlo.

Západoukrajinský Ľvov bol v noci zasiahnutý kombinovaným raketovým útokom. Okrem jednej obete v meste evidujú aj dvoch zranených a desiatky poškodených obytných budov, uviedli miestni predstavitelia.

Ruská paľba zranila 12 ľudí v meste Mukačevo, ktoré sa nachádza približne 50 kilometrov od hraníc so Slovenskom.

„Päť pacientov je hospitalizovaných v nemocnici a jeden bol prevezený do regionálnej nemocnice,“ napísala na Facebooku mestská rada.

Dronmi a raketami Moskva útočila aj na mesto Luck na severozápade krajiny. Podľa starostu Igora Poliščuka však neevidujú zranených ani škody.

Rusko v noci zasiahlo aj továreň amerického výrobcu elektroniky v Mukačeve, ktorú významne poškodilo.

„Ide o civilné zariadenie, ktoré nemá nič spoločné s obranou ani armádou,“ napísal šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha na X.

„Nie je to prvý ruský útok na americké podniky na Ukrajine, po útokoch na kancelárie spoločnosti Boeing v Kyjeve začiatkom tohto roka a ďalších útokoch,“ dodal.

Menší útok v noci uskutočnila aj Ukrajina, ktorá podľa ruského ministerstva obrany použila 49 dronov naprieč viacerými ruským oblasťami. Škody ani zranených ruské úrady nehlásia. (TASR)

Poprední európski vojenskí predstavitelia rokujú o nasadení amerických stíhačiek F-35 v Rumunsku, kde Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) buduje svoju najväčšiu leteckú základňu v Európe s cieľom odradiť od opätovnej ruskej invázie.

Americký prezident Donald Trump v pondelok vylúčil nasadenie amerických vojakov na Ukrajine, ale vyhlásil, že je pripravený poskytnúť leteckú podporu v rámci bezpečnostných záruk USA.

Po tomto stretnutí, na ktorom sa zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a európski lídri, sa vojenskí lídri zišli vo Washingtone, aby prediskutovali logistiku americkej podpory.

NATO v súčasnosti vykonáva hliadkové misie nad Čiernym morom z leteckej základne Mihail Kogălniceanu v Rumunsku, ktorá bola počas vojny v Iraku centrom amerických síl a je najpravdepodobnejším miestom pre americké lietadlá.

Okrem amerických stíhačiek so základňou v Rumunsku chcú európske krajiny záruky týkajúce sa ďalšieho používania amerických satelitov na GPS a prieskum na Ukrajine. Chcú, aby sa USA zaviazali dodať Ukrajine rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a NASAMS na odrazenie ruských útokov, ako aj povolenie pre prieskumné lietadlá na prelety nad Čiernym morom. (SITA, The Times)