Rusko pošle do Poľska veľvyslanca spájaného s hybridnými akciami

Informuje o tom agentúra DPA.

Predseda obranného výboru v Spolkovom sneme Röwekamp povedal, že Európania a Ukrajinci majú zlé skúsenosti so záväzkami Ruska, preto je potrebná účinná odstrašujúca sila. „Znamená to tiež, že nemeckí vojaci budú v budúcnosti, po uzavretí mierovej dohody (Ukrajiny) s Ruskom, zabezpečovať trvalé udržiavanie mieru,“ povedal Röwekamp pre televíziu WDR.

Ako príklady podpory zo strany nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr) Röwekamp spomenul pomoc s logistikou, výcvikom ukrajinských vojakov a protivzdušnou obranou. „Bundeswehr disponuje celou škálou vojenských možností, ktoré môžu trvalo zabezpečiť mier na Ukrajine,“ povedal predseda výboru.

Pre Ukrajincov je otázka možných bezpečnostných záruk od spojencov kľúčová pri akejkoľvek mierovej dohode. „Ukrajine treba poskytnúť záväznú záruku vrátane vojenskej záruky, že v prípade obnoveného útoku Ruska sú Európania spolu s americkými vojakmi pripravení tento úder odraziť,“ povedal Röwekamp.

„Napokon, nikto nechce vojnu a najbezpečnejším spôsobom, ako zabrániť ďalšej vojenskej konfrontácii, by bolo odradiť ruskú armádu od takejto vojny prostredníctvom prítomnosti vojakov,“ doplnil podľa DPA. (TASR)

Informovala o tom ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková.

Zranených a najmenej jedného mŕtveho hlásia aj z ďalších častí krajiny. Údery sa odohrali počas intenzívnych snáh Trumpa o ukončenie tri a pol roka trvajúcej vojny, informuje o tom agentúra Reuters a portál stanice Sky News.

Podľa miestnych úradov Rusko v skorých ranných hodinách vyslalo 15 dronov na mesto Ochtyrka v Sumskej oblasti. Údery údajne zasiahli obytnú štvrť a zranili aj deti vo veku päť mesiacov, štyri a šesť rokov.

„Rusko naďalej prejavuje svoje obavy prostredníctvom čisto teroristických činov na celom území Ukrajiny, pričom opäť cieleným spôsobom ohrozuje domovy rodín a spiace deti,“ napísala Svyrydenková na sociálnej sieti X.

Ukrajinská armáda uviedla, že počas noci na stredu Rusko zaútočilo celkovo 93 dronmi a dvoma raketami. Ukrajinské sily zostrelili 62 dronov a jednu raketu a zaznamenali zásahy na 20 miestach.

Útok hlásia aj z Dnepropetrovskej oblasti, kde zahynul najmenej jeden človek a ďalší utrpel zranenia. Úrady zároveň informovali o „masívnom útoku dronmi“ na južnú Odeskú oblasť, pri ktorom bola zranená najmenej jedna osoba a vznikol rozsiahly požiar na energetickom zariadení. Podľa predstaviteľov bola poškodená aj prístavná infraštruktúra mesta Odesa.

Medzitým pokračujú úvahy o potenciálnom stretnutí medzi Zelenským a Putinom. Možnosť stretnutia sa stala realistickejšou po minulotýždňovom summite medzi Ruskom a USA na Aljaške a pondelkových rokovaniach Trumpa v Bielom dome so Zelenským a európskymi predstaviteľmi.

Vysokopostavený predstaviteľ Európskej únie pre Sky News uviedol, že stretnutie by sa mohlo uskutočniť ešte do konca augusta. Medzi uvažovanými miestami schôdzky sú Ženeva, Viedeň, Rím, Budapešť a Dauha. Ako najvhodnejšia sa javí Ženeva, zatiaľ čo Rím a Vatikán môžu byť pre Rusko neprijateľné a Budapešť nie je preferovaná Ukrajinou, napísal portál. (TASR)

Edgars Rinkévičs poukázal na bezpečnostné riziká vyplývajúce z ruskej vojny na Ukrajine.

Podľa prezidenta musí byť Lotyšsko vzhľadom na tento konflikt v najbližších rokoch pripravené na všetky scenáre, informuje agentúra DPA.

Pri návšteve obce Zaborje v blízkosti lotyšsko-bieloruskej aj lotyšsko-ruskej hranice Rinkévičsa spolu s veliteľom národných ozbrojených síl a veliteľom pohraničnej stráže informovali o plánoch výstavby plotov, betónových bariér a protitankových prekážok.

Rinkévičs poznamenal, že hranica vyzerá úplne inak ako pred dvomi rokmi. Podľa neho je však ešte veľa práce, čo sa týka dokončenia oplotenia so senzormi a kamerami, ako aj inštalácie betónových a protitankových bariér. Podporil tiež plány na rozšírenie hraničného pásma z 12 na 42 metrov.

Lotyšsko plánovalo v rokoch 2024 až 2028 investovať približne 300 miliónov eur na posilnenie 400-kilometrovej hranice s Ruskom a Bieloruskom. Práce na najzraniteľnejších úsekoch postupujú podľa plánu, potvrdil Rinkévičs, ale stále je potrebné vyriešiť vyvlastnenie majetku a odškodnenie vlastníkov pozemkov.

Bezpečnosť hraníc opísal lotyšský prezident ako trvalú úlohu, ktorá si vyžaduje nepretržitú prácu a pozornosť zo strany armády aj pohraničnej stráže. Vyjadril nádej, že prípravy v kombinácii s prítomnosťou NATO odradia akéhokoľvek potenciálneho agresora. (TASR)