Decroix poprela účelové odstavenie koordinátora v bitcoinovej kauze

Volodymyr Zelenskyj to oznámil na sieti X.

Zelenskyj podľa vlastných slov v posledných dňoch hovoril s predstaviteľmi viacerých štátov. V piatok sa okrem Fialu spojil aj s poľským premiérom Donaldom Tuskom, juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom a lotyšským lídrom Edgarsom Rinkevičsom.

„Všetci sa zhodujú na tom, že vojna sa musí skončiť a že Európa musí vypracovať spoločnú pozíciu ku každému dôležitému bezpečnostnému aspektu,“ napísal v príspevku na X s tým, že Spojené štáty sú odhodlané dosiahnuť prímerie na Ukrajine. „A my musíme spoločne podporovať všetky konštruktívne kroky. Dôstojný, spoľahlivý a trvalý mier môže byť len výsledkom nášho spoločného úsilia,“ dodal.

Českého premiéra informoval o všetkých kontaktoch Ukrajiny a úsilí o ukončenie „zabíjania a dosiahnutie skutočného mieru“ a poďakoval mu za všetku podporu, ktorú Česko dosiaľ poskytlo Ukrajine. Česká muničná iniciatíva podľa neho pomohla zachrániť mnoho život a posilniť ukrajinské pozície.

Muničnú iniciatívu pre Ukrajinu s cieľom pomôcť vyplniť medzeru v zásobách Kyjeva na obranu proti Rusku spustila ČR vlani. Program, na ktorý prispievajú viaceré krajiny, Ukrajine vlani poskytol 1,5 milióna nábojov a dodávky pokračujú aj v tomto roku.

Tá zomrela minulý rok vo veku 27 rokov v ruskom zajatí. Telo novinárky, ktoré podľa ukrajinských predstaviteľov nieslo „viacero známok mučenia“, vrátane odrenín a zlomeného rebra, vrátilo Rusko vo februári.

Roščynová zmizla v auguste 2023 počas pracovnej cesty do časti Záporožskej oblasti, ktorú okupujú Rusi.

Ukrajinská organizácia Mediálna iniciatíva pre ľudské práva uviedla, že Roščynovú Rusi zadržiavali v detenčných centrách, v ktorých väzňov mučia.

Novinárka zomrela 19. septembra 2024 po tom, ako ju z detenčného centra v ruskom meste Taganrog previezli na neznáme miesto. Moskva nikdy nezverejnila okolnosti jej zadržania.

Roščynová pôsobila v rôznych nezávislých médiách, vrátane webu Ukrajinská pravda, a spolupracovala aj s ukrajinskou redakciou americkej rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa. (SITA)

Miesto stretnutia je podľa neho stále predmetom diskusií, spomínajú sa Spojené arabské emiráty, Švajčiarsko, Maďarsko a taliansky Rím.

Zdroj agentúry TASS predtým povedal, že metropola Talianska neprichádza do úvahy.

USA a Rusko sa tento týždeň dohodli na usporiadaní stretnutia na úrovni prezidentov oboch krajín v najbližších dňoch.

Principiálnu dohodu oznámila Moskva vo štvrtok po stredajšom rokovaní osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom v Kremli. Trump následne oznámil, že sa pravdepodobne čoskoro osobne stretne s Putinom.

Agentúra Bloomberg vo štvrtok informovala, že americkí a ruskí predstavitelia sa pred summitom usilujú dosiahnuť dohodu o zastavení bojov na Ukrajine, ktorá Moskve umožní udržať si ukrajinské územia obsadené počas invázie.

Putin podľa Bloombergu požaduje kontrolu nad ukrajinským Donbasom a Krymským polostrovom, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Chce si ponechať kontrolu aj nad obsadenými časťami Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Výmenou by sa v týchto regiónoch zastavila ruská ofenzíva pozdĺž súčasnej frontovej línie. Získanie Donbasu by si podľa Bloombergu vyžadovalo, aby Ukrajina stiahla vojská z tých častí Luhanskej a Doneckej oblasti, ktoré Moskva zatiaľ neovláda.

Biely dom podľa agentúry Reuters správu agentúry Bloomberg označil za špekuláciu. Hovorca Kremľa ani Kyjev sa k správe bezprostredne nevyjadrili.

Zdroj z Bieleho domu podľa stanice Sky News povedal, že Rusi poskytli zoznam požiadaviek na možné prímerie na Ukrajine a Washington sa teraz snaží získať súhlas Ukrajincov a európskych spojencov. Ukrajinci dlhodobo tvrdia, že sa nevzdajú územia, ktoré Rusko nelegálne anektovalo. (TASR)

Podľa nej ide o ďalší jasný signál dôvery Bruselu v reformné snahy Kyjeva.

Rada EÚ podľa svojho vyhlásenia prijala rozhodnutie o štvrtom pravidelnom vyplatení podpory v rámci Nástroja EÚ pre Ukrajinu, ktorý počíta s finančnou pomocou vo forme grantov a pôžičiek do výšky až 50 miliárd eur. Cieľom je predovšetkým posilniť makrofinančnú stabilitu Ukrajiny a podporiť fungovanie jej verejnej správy.

Členské štáty EÚ pri schvaľovaní najnovšej platby Ukrajine dospeli k záveru, že splnila viacero reforiem, ktoré sa okrem iného týkajú oblasti verejnej správy a správy verejného majetku, ľudského kapitálu, decentralizácie regionálnej politiky, energetickej transformácie, digitálneho a agropotravinárskeho sektora a správy kritických surovín.

Nástroj pre Ukrajinu nadobudol platnosť začiatkom marca minulého roka a krajine napadnutej Ruskom má pomôcť s obnovou, rekonštrukciou a modernizáciou do roku 2027.

Z 50 miliárd je 32 miliárd eur vyčlenených na podporu reforiem a investícií stanovených v pláne pre Ukrajinu. V rámci nástroja bolo Ukrajine dosiaľ vyplatených približne 20 miliárd eur.

„Ďalší jasný signál dôvery v našu reformnú cestu a v našu schopnosť zabezpečiť stabilitu aj v najťažších časoch. Každé rozhodnutie podporiť Ukrajinu nás približuje k silnému národu v zjednotenej Európe,“ napísala Svyrydenková na sieti X.

Dánsku, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, sa poďakovala za neochvejnú podporu.

Zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) uviedol, že útok mieril na ruskú jednotku protivzdušnej obrany

Terčom útoku sa stala ruská 90. protilietadlová raketová brigáda, ktorá sa podľa zdroja zapojila do ofenzívnych operácií v Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Dve explózie v blízkosti kontrolného stanovišťa tiež zničili ruskú vojenskú techniku. Podrobnosti o operácii zostávajú utajené.

Zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky tvrdí, že úrady vyhlásili po explóziách v Afipskom „protiteroristickú operáciu“. (SITA)