USA zriaďujú záchytné centrum pre migrantov na vojenskej základni v Texase

Napísal to britský denník The Guardian.

„Bezdomovci sa musia OKAMŽITE vysťahovať. Poskytneme vám ubytovanie, ale ĎALEKO od hlavného mesta. Zločinci sa vysťahovať nemusia. Dáme vás do väzenia, kam patríte. Všetko sa to stane veľmi rýchlo, rovnako ako na hraniciach. Z miliónov prichádzajúcich ľudí sme sa za niekoľko posledných mesiacov dostali na NULU. Toto bude jednoduchšie – buďte pripravení!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

Trump pripojil k príspevku, ktorý zverejnil krátko po tom, čo odišiel na svoje golfové ihrisko v Sterlingu v štáte Virgínia, štyri fotografie zhotovené zrejme z kolóny vozidiel. Dva zachytávajú celkovo desať stanov rozložených na tráve pozdĺž nájazdu na diaľnicu neďaleko Bieleho domu, tretí osobu spiacu na schodoch sídla Amerického farmaceutického inštitútu na Constitution Avenue, a štvrtý odpadky pri kraji vozovky.

„Urobím naše hlavné mesto bezpečnejším a krajším, než bolo kedykoľvek predtým,“ poznamenal v tejto súvislosti Trump.

V príspevku tiež spomína tlačovú konferenciu, ktorú plánuje usporiadať v pondelok, aby „zastavil násilnú kriminalitu vo Washingtone, D.C.“. Neskôr spresnil, že bude zameraná aj na zaistenie čistoty v hlavnom meste.

Podľa organizácie Community Partnership, snažiaca sa znížiť počet bezdomovcov vo Washingtone, sa v meste s približne 700.000 obyvateľmi každú noc nachádza približne 800 ľudí, ktorí prespávajú „na ulici“. Ďalších 3275 využíva útulky a 1065 má prechodné ubytovanie.

Trumpova administratíva už dlhší čas vykresľuje Washington ako mesto zločinu. Násilná kriminalita tam pritom bola v čase jeho nástupu do úradu v januári tohto roka na 30-ročnom minime, povedala starostka Washingtonu z Demokratickej strany Muriel Bowserová. Napriek tomu Trump nevylúčil, že bude proti nej bojovať aj nasadením federálnych zložiek ako je Národná garda, ako to nedávno urobil v Los Angelesi.

Podľa miestnej polície násilná kriminalita v prvých siedmich mesiacoch roku 2025 klesla vo Washingtone v porovnaní s minulým rokom o 26 percent, zatiaľ čo celková kriminalita sa znížila približne o sedem percent. (TASR)

Zástupcovia piatich európskych štátov v spoločnom vyhlásení toto rozhodnutie odsúdili a vyzvali Izrael, aby ho prehodnotil a neimplementoval, informuje TASR s odvolaním sa na portál rakúskej verejnoprávnej televízie ORF.

„Tiež upozorňujeme na to, že akýkoľvek pokus o anexiu alebo rozšírenie osád porušuje medzinárodné právo,“ uviedol slovinský veľvyslanec pri OSN Samuel Žgobar v mene Veľkej Británie, Dánska, Francúzska, Grécka a Slovinska. Dodal, že rozšírenie vojenských operácií len ďalej ohrozí životy všetkých civilistov vrátane životov zostávajúcich izraelských rukojemníkov.

Týchto päť krajín, ktoré požiadali o zvolenie mimoriadneho zasadnutia, tiež vyzvalo Izrael, aby poskytol rozšírený a bezpečný prístup k humanitárnej pomoci. Militantné hnutie Hamas musí byť podľa nich odzbrojené a nesmie mať vplyv na ďalší vývoj v Pásme Gazy. Oblasť by mala spravovať Palestínska samospráva, ktorá je zodpovedná za časti Západného brehu Jordánu.

Palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr obvinil izraelskú vládu, že ignoruje stanoviská BR OSN. Po „oprávnenom odsúdení“ Izraela musia preto teraz nasledovať „spravodlivé kroky“, inak sú analýzy a opisy situácie v Pásme Gazy podľa neho bezvýznamné.

Za potrebné kroky Mansúr považuje rozšírenie dodávok potravín a liekov, prepustenie rukojemníkov držaných Hamasom, úplné stiahnutie Izraela z Pásma Gazy a vytvorenie medzinárodnej bezpečnostnej misie na ochranu obyvateľov v Palestíne.

Izrael spomínanú kritiku odmietol. Podľa zástupcu izraelského veľvyslanca pri OSN Bretta Jonathana Millera nemá Izrael v úmysle trvalo okupovať Gazu. „Toto je oslobodenie od brutálneho teroristického režimu,“ povedal. Hamas podľa neho zneužíva rukojemníkov a obyvateľstvo Pásma Gazy na upevnenie vlastnej pozície. Zdôraznil, že jeho krajina požaduje pre Pásmo Gazy civilnú vládu a odmieta vládu Hamasu alebo Palestínskej samosprávy.

Spojené štáty na zasadnutí Izrael tradične podporili. Podľa veľvyslankyne USA pri OSN Dorothy Sheaovej bolo rokovanie zneužité na obvinenie Izraela z genocídy. „Tieto obvinenia sú politicky motivované a kategoricky nepravdivé,“ povedala s tým, že to je propagandu Hamasu. (TASR)

Uviedli to agentúry AFP a DPA.

Televízia s odvolaním sa na riaditeľa nemocnice aš-Šifá v Gaze oznámila, že medzi obeťami „zrejme cieleného“ útoku je aj novinár Anás aš-Šaríf, ktorý sa v tom čase nachádzal v stane pre žurnalistov umiestnenom pred hlavným vchodom do nemocnice.

Izraelské ozbrojené sily (IDF) na platforme Telegram potvrdili, že cieľom ich útoku v meste Gaza bol „terorista“ aš-Šaríf, ktorý sa vydával za novinára al-Džazíry. Aš-Šaríf bol podľa IDF „vodcom teroristickej bunky teroristickej organizácie Hamas a bol zodpovedný za raketové útoky na izraelských civilistov a jednotky IDF“.

Al-Džazíra vo vyhlásení označila 28-ročného aš-Šarífaza „známeho arabského novinára“, ktorý pôsobil predovšetkým na severe Pásma Gazy. Tvrdí, že izraelská armáda neposkytla žiadne dokumenty overené nezávislými medzinárodnými orgánmi, ktoré by to dokazovala. Podľa IDF však napojenie aš-Šarífa na Hamas dokladajú informácie tajných služieb a dokumenty nájdené v Pásme Gazy. Podľa izraelskej armády bol zodpovedný za vykonávanie raketových útokov proti izraelským civilistom a vojakom.

Výbor na ochranu novinárov v júli vyjadril vážne obavy o jeho bezpečnosť a uviedol, že je „terčom ohováračskej kampane izraelskej armády“.

Vzťahy medzi Izraelom a al-Džazírou sídliacou v Katare sú už roky napäté. Televízia v súčasnosti v Izraeli nemôže vysielať, čo umožnil zákon prijatý v apríli, ktorý zakazuje pôsobenie zahraničných médií považovaných za škodlivé pre bezpečnosť Izraela. Izraelský minister komunikácií Šlomo Karhi označil al-Džazíru za „hlásnu trúbu terorizmu v službách Hamasu“. Televízia tieto obvinenia odmieta. (TASR)

Ďalších 29 ľudí utrpelo prevažne ľahké zranenia, informovali agentúry AFP a DPA.

Obeťou je podľa tureckého ministra vnútra Aliho Yerlikayu 81-ročný muž, ktorý zomrel krátko po tom, čo ho spolu s ďalšími troma osobami vyslobodili z trosiek zrúteného domu v meste Sindirgi, kde sa nachádzalo epicentrum zemetrasenia.

V dôsledku otrasov, ktoré bolo cítiť vo viacerých mestách na západe krajiny vrátane Istanbulu a Izmiru, sa v Sindirgi a jeho okolí zrútilo 16 budov. Štyri z nich boli obývané vrátane trojpodlažnej budovy v centre mesta, kde bývalo šesť ľudí. Záchranári sa z trosiek snažia vytiahnuť ďalšie dve zavalené osoby.

Hlavný otras bol zaznamenaný 18.53 h SELČ, po ktorom nasledovalo približne 20 dotrasov s magnitúdami od 3,5 do 4,6.

Turecko sa nachádza na viacerých zlomových líniách, preto sú tam otrasy zeme pomerne časté. Pri zemetrasení s magnitúdou 7,8 zahynulo vo februári 2023 na juhu krajiny viac ako 53.000 ľudí a zničené alebo poškodené boli státisíce budov v 11 provinciách. Začiatkom júla si v tom istom regióne otrasy s magnitúdou 5,8 vyžiadali jednu obeť a 69 zranených. (TASR)

Ďalší traja podľa vyhlásenia miestneho gubernátora Dmitrija Miljajeva boli zranení.

Lídri Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska vo vyhlásení potvrdili „neochvejnú podporu pre zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny“.

Uviedli, že vítajú Trumpovu iniciatívu zameranú na ukončenie vojny, no podčiarkli, že na rozhovoroch by sa mali zúčastniť aj Ukrajina a Európa.

„Obyvatelia Ukrajiny musia mať slobodu rozhodovať o svojej budúcnosti. Cesta k mieru nemôže byť naplánovaná bez hlasu Ukrajiny,“ píše sa vo vyhlásení.

„Žiadne rozhodnutia o Ukrajine bez Ukrajiny a žiadne rozhodnutia o Európe bez Európy,“ dodali lídri s tým, že rokovania sa môžu uskutočniť jedine počas prímeria.

Vyhlásenie tiež potvrdzuje, že severné a pobaltské krajiny budú naďalej finančne a vojensky podporovať Ukrajinu a zároveň budú pokračovať v reštriktívnych opatreniach proti Rusku. (TASR)

Podľa serveru The Kyiv Independent si útok vyžiadal najmenej 19 zranených.

Ruské útoky zasiahli obytné oblasti, autobusová stanica a univerzitnú kliniku, uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na sieti X.

Najmenej 19 ľudí bolo pri útoku zranených, uviedol šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Vek obetí sa pohybuje od 24 do 77 rokov a všetky sú v lekárskej starostlivosti, napísal server s odvolaním Fedorova, ktorý útok označil za teror.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí najprv informovalo o najmenej 12 zranených.

Podľa Fedorova ruský úder poškodil tiež sedem bytových domov a ďalších budov v blízkosti autobusovej stanice. Záchranári pátrajú po ďalších obetiach, ktoré mohli zostať pod troskami.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa k úderom vyjadril vo svojom večernom prejave a uviedol, že útok na civilistov dokazuje neochotu Ruska uzavrieť mier.

"Preto sú potrebné sankcie, je potrebný tlak. Je potrebná sila Spojených štátov, Európy, všetkých národov sveta, ktoré chcú mier a stabilitu v medzinárodných vzťahoch, "dodal Zelenskyj.

Mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny leží neďaleko frontovej línie a je častým terčom ruských útokov odvtedy, čo sa Ukrajina už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii.