Úrady zbavili Dodika funkcie prezidenta Republiky srbskej

Podľa nej ide o ďalší jasný signál dôvery Bruselu v reformné snahy Kyjeva.

Rada EÚ podľa svojho vyhlásenia prijala rozhodnutie o štvrtom pravidelnom vyplatení podpory v rámci Nástroja EÚ pre Ukrajinu, ktorý počíta s finančnou pomocou vo forme grantov a pôžičiek do výšky až 50 miliárd eur. Cieľom je predovšetkým posilniť makrofinančnú stabilitu Ukrajiny a podporiť fungovanie jej verejnej správy.

Členské štáty EÚ pri schvaľovaní najnovšej platby Ukrajine dospeli k záveru, že splnila viacero reforiem, ktoré sa okrem iného týkajú oblasti verejnej správy a správy verejného majetku, ľudského kapitálu, decentralizácie regionálnej politiky, energetickej transformácie, digitálneho a agropotravinárskeho sektora a správy kritických surovín.

Nástroj pre Ukrajinu nadobudol platnosť začiatkom marca minulého roka a krajine napadnutej Ruskom má pomôcť s obnovou, rekonštrukciou a modernizáciou do roku 2027.

Z 50 miliárd je 32 miliárd eur vyčlenených na podporu reforiem a investícií stanovených v pláne pre Ukrajinu. V rámci nástroja bolo Ukrajine dosiaľ vyplatených približne 20 miliárd eur.

„Ďalší jasný signál dôvery v našu reformnú cestu a v našu schopnosť zabezpečiť stabilitu aj v najťažších časoch. Každé rozhodnutie podporiť Ukrajinu nás približuje k silnému národu v zjednotenej Európe,“ napísala Svyrydenková na sieti X.

Dánsku, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, sa poďakovala za neochvejnú podporu.

Zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) uviedol, že útok mieril na ruskú jednotku protivzdušnej obrany

Terčom útoku sa stala ruská 90. protilietadlová raketová brigáda, ktorá sa podľa zdroja zapojila do ofenzívnych operácií v Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Dve explózie v blízkosti kontrolného stanovišťa tiež zničili ruskú vojenskú techniku. Podrobnosti o operácii zostávajú utajené.

Zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky tvrdí, že úrady vyhlásili po explóziách v Afipskom „protiteroristickú operáciu“. (SITA)

Putin podľa zdrojov oboznámených s vyjednávaním požaduje kontrolu nad celým ukrajinským Donbasom, Krymom a tými časťami Chersonskej i Záporožskej oblasti, ktoré už jeho vojská okupujú.

Bloomberg poznamenáva, že zatiaľ vôbec nie je jasné, či bude súhlasiť Ukrajina a tiež jej európski spojenci.

Činitelia, ktorí sa na vyjednávaní pred avizovaným stretnutím Trumpa s Putinom podieľajú, uviedli, že plány dohody sa ešte môžu zmeniť.

Schôdzka prezidentov USA a Ruska by sa podľa vyjadrení diplomatov oboch strán mala uskutočniť na budúci týždeň, detaily ale zatiaľ nie sú známe.

Bloomberg podotýka, že Zelenskyj, s ktorým sa zatiaľ Putin odmieta stretnúť, by mohol byť postavený pred situáciu "ber, alebo neber".

Agentúra konštatuje, že takýto výsledok by bol veľkou výhrou pre Putina, ktorý by k doteraz Ruskom obsadeným územiam pridal aj časti Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré ruské sily nedokázali ovládnuť ani od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Krym v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko už v roku 2014.

Zatiaľ nie je jasné, či je Moskva pripravená vzdať sa akéhokoľvek územia, ktoré teraz okupuje.

Putin chcel o podmienkach na ukončenie konfliktu opakovane vyjednávať priamo s USA bez účasti Ukrajiny či európskych krajín.

Ani Biely dom, ani Kremeľ sa zatiaľ k chystaným návrhom nevyjadrili. Kyjev doteraz dával najavo, že ruskú okupáciu a anektovanie svojho územia neprijme. (ČTK)