Hasiči v Portugalsku získali kontrolu nad niekoľkými lesnými požiarmi

Voda tečie z kohútikov iba v určité dni, aj to iba niekoľko hodín, a často je sfarbená a nepitná. Obyvatelia ju preto do svojich príbytkov často nosia vo vedrách a mnohí sa uchýlili aj k zbieraniu dažďovej vody. Informuje o tom stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Obyvatelia Donecku a Mariupola, kedysi priemyselných centier Ukrajiny, čelia čoraz zhoršujúcej sa humanitárnej situácii.

Nedostatok vody spôsobila kombinácia zničenej infraštruktúry, nedokončených projektov a kolabujúcich vodných nádrží. Odborníci súčasnú situáciu označili za ekologickú a sociálnu katastrofu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bol som Ukrajinec. Z 13-ročného Illju chceli spraviť Rusa, jeho stará mama ho získala naspäť Čítajte 

Nespokojnosť so súčasným stavom vyjadrili aj prokremeľskí vojenskí blogeri, ktorí poslali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi otvorený list podpísaný obyvateľmi okupovaného Donecku. Upozorňujú v ňom na neudržateľnú situáciu v meste. „Doneck nemá stabilné dodávky vody od roku 2022. Voda teraz tečie len raz za tri dni, niekedy aj menej,“ uvádza sa v liste.

Podobná situácia panuje aj v Mariupole, kde voda z kohútikov tečie každý druhý deň. Častokrát sa navyše vôbec nedostane do vyššie položených bytov. Mnohé domácnosti sú preto odkázané na provizórne studne, nepravidelné dodávky cisternami alebo plastové nádrže rozmiestnené po štvrtiach. V letných horúčavách však mnohé z nich zazelenali od rias.

Nedostatok vody v okupovaných oblastiach spôsobilo najmä zničenie kanála Siverskyj Donec-Donbas v prvých dňoch celoplošnej invázie na Ukrajinu. Išlo o hlavný zdroj pitnej vody v oblasti, ktorý ju privádzal z rieky Siverskyj Donec pri Slovjansku.

Ruské orgány sa snažili situáciu napraviť postavením takmer 200 kilometrov dlhého potrubia z rieky Don. Projekt dokončili v polovici roka 2023, avšak jeho kapacita je nedostatočná a sprevádzali ho korupčné škandály.

Ruskom dosadený vodca anektovanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin priznal, že potrubie pokrýva iba zlomok celkového dopytu. Podľa Pušilina je možné aktuálnu situáciu vyriešiť iba obsadením Slovjanska a prevzatím kontroly nad zdrojom miestneho kanála.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kým na Charkov lietajú ruské drony, deti píšu vojakom listy a ľudia chodia do ZOO Čítajte 

RFE/RL však pripomína, že úpadok na okupovaných územiach nespôsobuje iba vojna, ale aj nedostatočné investície do infraštruktúry. Už v roku 2014, keď na Donbase začali vojnu proruskí separatisti, bola vodná infraštruktúra významne opotrebovaná. Separatistické a neskôr ruské okupačné orgány do jej obnovy neinvestovali takmer nič. V okrese Kirov v Donecku sú potrubia takmer na 100 percent korodované a pravidelne preto dochádza k únikom vody.

„Doneck a Mariupol boli kedysi symbolmi priemyselnej sily sovietskej éry. Dnes, pod ruskou okupáciou, sa stávajú symbolmi kolapsu infraštruktúry, inštitucionálnej korupcie a zlyhania,“ hodnotí aktuálnu situáciu RFE/RL. (TASR)

Vyhlásil to navyše na Chrámovej hore v Jeruzaleme, ktorá je posvätná pre moslimov i židov a ktorú už po niekoľkýkrát vo funkcii ministra navštívil.

Podľa serveru The Times of Israel (ToI) sa tam tiež prvýkrát otvorene pomodlil, čo židia na tomto mieste robiť nesmú.

"Z (Chrámovej hory) miesta, kde sme dokázali, že je suverenita možná, musíme vyslať odkaz: Dobyť celú Gazu, vyhlásiť suverenitu nad celým Pásmom Gazy, eliminovať všetkých členov Hamasu a podporiť dobrovoľnú emigráciu. Len tak sa dostanú domov rukojemníkov a vyhráme vojnu," vyhlásil Ben Gvir na videu zverejnenom na sociálnej sieti X.

Na obsadenie Gazy, ktorú Izrael zabral v roku 1967 spolu s jordánskym Západným brehom a východným Jeruzalemom a z ktorej sa poslední židovskí osadníci stiahli na základe mierových dohôd v roku 2005, vyzval Ben Gvir v úrade ministra už niekoľkokrát.

Rovnako ako hovoril už viackrát o "dobrovoľnej emigrácii" Palestínčanov z tohto územia zničeného vojnou, ktorú tam od októbra 2023 vedie izraelská armáda v odvete za teroristický útok Hamasu, pri ktorom palestínski ozbrojenci na juhu Izraela zabili približne 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a 251 osôb uniesli. Pri izraelskej ofenzíve doteraz zomrelo vyše 60-tisíc Palestínčanov, prevažne tiež civilistov.

Na Chrámovú horu, ktorej moslimovia hovoria Haram aš-Šaríf (Vznešená svätyňa), sa vyznávači islamu chodia modliť do mešity Al-Aksá a svätyne Skalný dóm.

Pre židov je miesto posvätné, pretože tam v minulosti mali dva chrámy. Pozostatkom jedného z nich je Múr nárekov, ktorá tvorí časť steny Chrámovej hory.

Ben Gvir dlhodobo presadzuje zmenu pravidiel na Chrámovej hore, ktorá je desiatky rokov v správe jordánskej vládnej nadácie, hoci bezpečnosť tam zabezpečuje Izrael.

Modlenie židom na tomto mieste už v roku 1967 zakázal aj vrchný rabinát, vtedy s tým, že miesto môže byť rituálne nečisté a že nie je isté, kde presne židovská svätyňa stála. (ČTK)