Nehoda vlaku na juhozápade Nemecka má najmenej tri obete

Plavidlo prevážalo 39 osôb. Informovala o tom agentúra AFP, ktorej počet obetí v nedeľu potvrdili miestne úrady, píše TASR.

Nehoda sa stala neďaleko dediny Gumu v oblasti Shiroro v nigérijskom štáte Niger. Záchranári podľa svojho hovorcu našli 13 tiel a 26 osôb zachránili. Loď bola podľa predstaviteľa Červeného kríža naložená obilím a hospodárskymi zvieratami a jej cestujúci smerovali na trh.

Sobotňajšie nešťastie je posledným zo série nehôd v Nigérii, ktoré sú spôsobené preťažením, nedostatočnou bezpečnosťou a silnými záplavami v období dažďov, napísala AFP. Záchranné práce navyše komplikujú útoky ozbrojených skupín.

Podľa údajov miestneho spravodajského portálu TheCable, na ktorý sa odvolala agentúra AP, zomrelo v najľudnatejšej africkej krajine v roku 2024 pri nehodách lodí najmenej 326 ľudí. Analytici tvrdia, že mnohé plavidlá nemajú na palube záchranné vesty, a obviňujú z toho nedostatočné presadzovanie predpisov zo strany regulačných úradov.

Jedna z nehôd sa stala v novembri minulého roka na rieke Niger, kde zahynulo 27 ľudí a mnohí ďalší sa stratili. Mesiac predtým zomreli desiatky ľudí po tom, ako sa loď prevážajúca 300 cestujúcich, z ktorých mnohí boli ženy a deti, na moslimský festival v štáte Niger prevrátila na rieke. V septembri sa zase preťažená loď potopila, keď prevážala viac ako 50 farmárov cez rieku v štáte Zamfara. Predpokladá sa, že zahynulo viac ako 40 ľudí. (TASR)

Fico to povedal vo videu zverejnenom v nedeľu na sieti Facebook, informuje TASR.

„Izrael má nepochybne právo na sebaobranu, ale zabitie viac ako 46.000 civilistov, z toho obrovského množstva žien a detí, nemá s týmto právom nič spoločné. V konflikte v Gaze bolo za nepomerne kratšie obdobie zabitých podstatne viac civilistov ako v celej rusko-ukrajinskej vojne,“ vyhlásil Fico.

V stanovisku z minulého pondelka, pod ktoré sa podpísali ministri zahraničných vecí asi 30 štátov na čele s Britániou, sa uvádza, že utrpenie civilistov v Pásme Gazy dosiahlo nebývalé rozmery. Krajiny kritizovali izraelský spôsob distribúcie humanitárnej pomoci, ktorý je podľa nich nebezpečný, podnecuje nestabilitu a zbavuje miestnych obyvateľov ľudskej dôstojnosti.

„Máme jednoduchý a naliehavý odkaz: vojna v Gaze sa musí okamžite skončiť,“ vyhlásili uvedení predstavitelia. Súčasne odsúdili „poskytovanie pomoci a neľudské zabíjanie civilistov vrátane detí, ktorí sa snažia uspokojiť svoje najzákladnejšie potreby, ako je prísun vody a potravín“.

Fico vo videu na Facebooku tiež povedal, že k okamžitému zastaveniu vojny na Ukrajine a mier podobná výzva desiatok krajín zorganizovaná nebola, a preto o to sám podľa svojich slov žiadal na nedávnom zasadnutí Európskej rady, avšak „nepochodil“. Vývoj udalostí v konflikte, ktorý vyvolalo Rusko napadnutím susednej krajiny, pritom označil za „podstatne nebezpečnejší pre svetový mier“. „Nuž, nie je zabíjanie ako zabíjanie,“ skonštatoval premiér. (TASR)

Ide o prvú oficiálnu reakciu režimu v KĽDR na pokusy o zblíženie vzťahov, ku ktorým sa zaviazal juhokórejský prezident I Če-mjong. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Ak si Južná Kórea myslí, že môže niekoľkými sentimentálnymi slovami zvrátiť všetky dôsledky svojich činov, potom sa viac mýliť ani nemôže,“ citovala štátna agentúra KCNA Kim Jo-čong, ktorá je podľa Reuters považovaná za hovorkyňu Kima.

I Če-mjong, ktorý nastúpil do prezidentského úradu 4. júna po víťazstve v predčasných voľbách, prisľúbil zlepšiť napäté vzťahy Soulu s Pchjongjangom, ktoré sú na najhoršej úrovni za posledné roky. V snahe zmierniť napätie napríklad zakázal aktivistom posielať cez hranicu letáky kritické voči KĽDR.

Kimova sestra však tvrdí, že I Če-mjongov sľub o záväzku voči bezpečnostnej aliancii medzi Južnou Kóreou a USA ukazuje, že sa nijako nelíši od svojho nevraživého predchodcu Jun Sok-jola. Toho vo vlasti zbavili funkcie kvôli vyhláseniu stanného práva v decembri minulého roka.

Kim Jo-čong podľa KCNA povedala, že kroky nového juhokórejského prezidenta sú len zvrátením zlomyseľných činností Soulu, ktoré nemali byť nikdy iniciované.

„Inými slovami, nestojí to ani za našu pozornosť. Opätovne jasne deklarujeme oficiálne stanovisko, že nech už v Soule prijmú akúkoľvek politiku alebo predložia akýkoľvek návrh, nás to nezaujíma, nebudeme rokovať s Južnou Kóreou a nemáme o čom diskutovať,“ dodala Kimova sestra. (TASR)

Stanovenie pätnásťpercentnej colnej sadzby na dovoz väčšiny tovarov z EÚ do USA vrátane automobilov označila Saková za dobrú správu pre Slovensko. TASR o tom informuje podľa príspevku, ktorý ministerka zverejnila na sieti Facebook.

Rámcovú dohodu, o ktorej Brusel a Washington intenzívne rokovali niekoľko posledných mesiacov, v nedeľu večer oznámili prezident USA Donald Trump a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí v Škótsku.

Únia v rámci dohody podľa Trumpa súhlasí s nákupom energií v hodnote 750 miliárd dolárov a preinvestovaním ďalších približne 600 miliárd dolárov v USA, čo zahŕňa aj nákup vojenského vybavenia. Šéf Bieleho domu podotkol, že clá na dovoz ocele a hliníka zostanú na úrovni 50 percent ako doteraz. Von der Leyenová uviedla, že pätnásťpercentná sadzba sa vzťahuje na väčšinu odvetví vrátane automobilového priemyslu, polovodičov a farmaceutických výrobkov.

„Namiesto hroziacich 30-percentných ciel, ktoré mali vstúpiť do platnosti už 1. augusta, sa podarilo dohodnúť kompromisnú sadzbu 15-percent pre väčšinu tovarov – vrátane automobilov. Je to dobrá správa pre Slovensko, pretože ide o významný krok, ktorý ochránil konkurencieschopnosť našich výrobcov a zachoval istotu pre tisíce zamestnancov v celej Európe,“ uviedla Saková. Nákupom energií z USA sa podľa jej slov posilní energetická bezpečnosť EÚ.

Ministerka poznamenala, že dohoda je výsledkom „dlhého, trpezlivého a odborného vyjednávania“. V tejto súvislosti osobitne poďakovala eurokomisárovi pre obchod Marošovi Šefčovičovi, ktorý „viedol konštruktívne rozhovory a priniesol konkrétne výsledky pre celú Európu – aj pre Slovensko“.

Premiér SR Robert Fico predtým označil vyjednávania Európskej komisie za dobrý výsledok, pričom osobitne vyzdvihol úsilie Šefčoviča. V súvislosti s dohodou s USA však upozornil, že „diabol je skrytý v detailoch“.

„Všetkých nás bude zaujímať, čo obnáša záväzok EÚ nakúpiť americké energie za 750 miliárd dolárov a vyššie investície do produktov amerických zbrojoviek,“ podotkol predseda vlády. (TASR)

Útok na autobus s civilistami sa stal severne od regionálnej metropoly Sumy. Dvadsať cestujúcich z autobusu utrpelo rôzne závažné zranenia, uviedla ukrajinská prokuratúra. Zomreli ženy vo veku 66, 74 a 78 rokov.