V Nigérii zomrelo za pol roka vyše 600 podvyživených detí, tvrdia Lekári bez hraníc

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

K závalu v bani El Teniente, ktorá leží v Andách približne 100 kilometrov južne od metropoly Santiago a ktorú prevádzkuje štátna spoločnosť Codelco, došlo vo štvrtok po „seizmickej udalosti“.

V tuneli v jeho dôsledku uviazlo päť baníkov. Podľa miestnych médií mali od 29 do 34 rokov a boli zamestnancami banskej spoločnosti Gardilcic. Ich telá boli nachádzané postupne počas víkendu.

Zatiaľ nie je známe, či zával spôsobilo prirodzené zemetrasenie alebo otras vyvolaný ťažbou. Jeho príčina je stále predmetom vyšetrovania, úrady však už medzičasom prisľúbili, že zlepšia bezpečnostné opatrenia. Ťažobná spoločnosť takisto oznámila, že zvolá medzinárodných odborníkov, aby sa okolnosti pokúsili objasniť.

Celkový počet obetí nešťastia je šesť - jedna osoba zomrela v čase nešťastia vo štvrtok večer. Záchranné práce sa začali o deň neskôr, keď otrasy zoslabli. Podieľalo sa na nich zhruba 100 ľudí i ťažká technika ovládaná diaľkovo.

Čilský banský priemysel je podľa AFP považovaný za jeden z najbezpečnejších na svete. Miera úmrtnosti bola minulý rok podľa oficiálnych údajov na úrovni 0,02 percenta.

El Teniente je najväčším podzemným ložiskom medi na svete a má viac ako 4500 kilometrov tunelov. (TASR)

Mladá žena, ktorá mala na jeseň nastúpiť na univerzite Sciences Po v meste Lille, v nedeľu vycestovala do Kataru, kde bude pokračovať v štúdiu, píše TASR.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot zdôraznil „neprijateľnú“ povahu príspevkov, ktoré pred vstupom na francúzske územie šírila študentka, uvádza sa vo vyhlásení rezortu. „Nemala tu čo robiť. Povedal som to a urobili sme to,“ napísal Barrot následne na sieti X.

Univerzita Sciences Po už predtým študentke zrušila akreditáciu za šírenie antisemitských príspevkov. Hlavný prokurátor mesta uviedol, že voči nej bolo začaté vyšetrovanie pre údajnú snahu ospravedlňovať terorizmus a zločiny proti ľudskosti.

Študentka vraj prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti X šírila príspevky, ktoré obsahovali obrázky Adolfa Hitlera a slová, ktoré vyzývajú na smrť Židov. Jej účet bol po žiadosti Barrota stiahnutý z internetu.

Žena podľa diplomatického zdroja pricestovala do Francúzska 11. júla po absolvovaní bezpečnostných kontrol vďaka štipendiu, ktoré získala na základe vynikajúcich študijných výsledkov. V súčasnosti je predmetom vyšetrovania aj to, prečo úrady o šírení medzičasom zmazaných príspevkov nevedeli vopred.

Študentkin právny zástupca podľa AFP v nedeľu povedal, že jeho klientka sa rozhodla „pokračovať v štúdiu v inej krajine v duchu ústupkov a s cieľom zaručiť jej bezpečnosť“. V jej mene však dôrazne odmietol obvinenia namierené voči jej osobe.

V súvislosti s týmto prípadom Barrot ešte v piatok oznámil, že Francúzsko pozastaví svoj program prijímania Palestínčanov z Pásma Gazy, kým sa nevyšetrí, ako sa do krajiny dostala zmienená študentka.

Francúzsko od začiatku vojny medzi palestínskou militantnou skupinou Hamas a Izraelom pomohlo odísť z Gazy viac ako 500 ľuďom vrátane zranených detí, novinárov, študentov a umelcov. (TASR)

Uviedla to agentúra Reuters, podľa ktorej ide o jedno z najostrejších vyjadrení Trumpovej administratívy na adresu významného partnera Spojených štátov v indicko-tichomorskom regióne, informuje TASR.

Prezident USA Donald Trump minulý utorok (29. 8.) oznámil, že dáva Rusku desať dní na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Túto lehotu pôvodne stanovil na 50 dní, neskôr však uviedol, že ju skráti na 10 až 12 dní. V prípade, že ju Rusko nedodrží, Trump pohrozil uvalením 100-percentného cla na jeho obchodný partnerov. Medzi postihnutými by boli aj krajiny ako India a Čína, ktoré dovážajú ruskú ropu.

„(Trump) veľmi jasne povedal, že je neprijateľné, aby India pokračovala vo financovaní tejto vojny nákupom ropy z Ruska,“ povedal v relácii stanice Fox News Miller, zástupca vedúcej kancelárie Bieleho domu Susie Wilesovej a jeden z najvplyvnejších spolupracovníkov Trumpa. „Ľudia budú šokovaní, keď sa dozvedia, že India je v podstate na rovnakej úrovni ako Čína v nakupovaní ruskej ropy. To je ohromujúci fakt,“ dodal.

Republikánsky prezident v stredu povedal, že Spojené štáty uvalia na dovoz z Indie clo vo výške 25 percent, pretože nakupuje vojenské vybavenie a energie z Ruska. Clo nadobudlo účinnosť v piatok. Zdroje z indickej vlády potom v sobotu uviedli, že Naí Dillí bude nakupovať ropu z Moskvy aj napriek hrozbám zo strany Washingtonu.

Hospodárske vzťahy medzi Indiou a Ruskom sa výrazne zlepšili z dôvodu sankcií, ktoré Západ uvalil na Moskvu pre jej inváziu na Ukrajinu. Podľa portálu Moscow Times sa India v roku 2023 stala druhým najväčším obchodným partnerom Ruska.

Miller sa kritiku Indie podľa Reuters snažil zmierniť tým, že poukázal na Trumpov vzťah s indickým premiérom Naréndrom Módím, ktorý označil za „ohromný“. (TASR)

Informoval o tom šéf oblastnej správy Ivan Fedorov.

Stepnohirsk leží na juhovýchode Ukrajiny len niekoľko kilometrov od frontu a je opakovane terčom ruských útokov. Tie posledné zasiahli aj obytné domy a prišli pri nich o život dvaja muži vo veku 40 a 50 rokov a jedna 58-ročná žena.

„Sme pripravení kladne reagovať na akúkoľvek žiadosť Červeného kríža o dodanie potravín a liekov nepriateľským zajatcom. Náš súhlas však podmieňujeme otvorením humanitárnych koridorov... na prepravu potravín a liekov... do všetkých oblastí Pásma Gazy,“ píše sa vo vyhlásení Brigád Izz ad-Dína al-Kassáma, vojenského krídla Hamasu.

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že izraelskí rukojemníci nebudú mať v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Pásma Gazy žiadne „špeciálne privilégiá“.

„Hamas nenecháva zajatcov zámerne hladovať, dostávajú rovnaké jedlo ako naši bojovníci a civilisti. Nebudú mať žiadne osobitné privilégiá,“ napísalo vojenské krídlo Hamasu.

Jeho vyhlásenie bolo zverejnené krátko po tom, čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu požiadal Červený kríž o pomoc pri zabezpečení potravín a lekárskej pomoci izraelským rukojemníkom, ktorí sú stále zadržiavaní palestínskymi militantnými skupinami v Pásme Gazy.

Reagoval tým na videá zachytávajúce dvoch izraelských rukojemníkov v zlom zdravotnom stave, ktoré zverejnil v uplynulých dňoch Hamas a ďalšia militantná skupina Palestínsky islamský džihád.

Červený kríž uviedol, že rukojemníkom je ochotný pomôcť, jeho pracovníkom však k nim musí byť umožnený prístup, čo sa za 22 mesiacov od začiatku izraelskej operácie v Pásme Gazy nestalo. (TASR)

Hamas a Palestínsky islamský džihád tento týždeň zverejnili tri videá dvoch rukojemníkov - Roma Braslavského a Evjatara Davida.

Na mladých mužoch badať očividné znaky podvýživy a vysilenia. Zábery tiež zachytávajú Davida, ako kope jamu, ktorú vo videu nazval svojím vlastným hrobom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že zverejnené videá svedčia o „neľudskosti bez zábran“ a „odpornej krutosti“ tejto palestínskej militantnej skupiny.

„Absolútnou prioritou pre Francúzsko je okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov,“ napísal na sociálnej sieti X.

„Musíme dosiahnuť úplnú demilitarizáciu Hamasu, jeho úplné vylúčenie z akejkoľvek formy vlády (palestínskeho štátu) a uznanie Izraela palestínskym štátom,“ podčiarkol Macron.

Upozornil, že prepustenie rukojemníkov a ukončenie konfliktu musí sprevádzať politické riešenie. „Týmto riešením je systém dvoch štátov, pričom Izrael a Palestína budú žiť vedľa seba v mieri,“ vysvetlil Macron. Nadviazal tak na svoje minulotýždňové vyhlásenie, že Francúzsko v septembri uzná palestínsky štát.

V rozhovore pre denník Bild nemecký kancelár Friedrich Merz v reakcii na zverejnené zábery zdôraznil, že Hamas nemá v budúcnosti Gazy žiadne miesto. Zároveň však vyzval Izrael, aby „nereagoval na cynizmus Hamasu“ zastavením humanitárnej pomoci do obliehaného územia, kde hrozí hladomor.

Videá odsúdila aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá ich označila za dôkaz „barbarstva“ Hamasu. Trvala na tom, že islamskí militanti musia byť odzbrojení a zvyšní rukojemníci prepustení.

K situácii sa vyjadril aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha, ktorý zdôraznil, že neľudské zaobchádzanie Hamasu s izraelskými rukojemníkmi si zaslúži veľmi dôrazné odsúdenie. „Ľudia v Gaze by nemali naďalej trpieť kvôli ohavným zločinom Hamasu. Musí zložiť zbrane a okamžite prepustiť všetkých rukojemníkov,“ napísal na platforme X.

Z 251 rukojemníkov zajatých počas útoku Hamasu na južný Izrael 7. októbra 2023 je 49 stále zadržiavaných v Pásme Gazy. Izraelská armáda sa domnieva, že 27 z nich je už po smrti. (TASR)

„Premiér Benjamin Netanjahu hovoril s vedúcim delegácie Červeného kríža v našom regióne Julienom Lerissonom a požiadal ho, aby okamžite podnikol kroky na poskytnutie potravín a lekárskej starostlivosti izraelským rukojemníkom zadržiavaným v Pásme Gazy,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Stalo sa tak krátko po tom, čo Hamas a Palestínsky islamský džihád zverejnili videá zachytávajúce dvoch izraelských rukojemníkov v zlom zdravotnom stave, v ktorých sa spomínajú katastrofálne podmienky pre život v Pásme Gazy.

Netanjahu v tejto súvislosti vo vyhlásení obvinil Hamas zo šírenia „lži o hladovaní“, zatiaľ čo hladom v skutočnosti trpia rukojemníci, ktorí sú vystavení „brutálnemu fyzickému a psychickému týraniu“.

„Svet nemôže zostať ľahostajný voči záberom, ktoré pripomínajú zločiny nacistov,“ uviedol Netanjahu.

Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby odsúdilo Hamas a Palestínsky islamský džihád a zastavilo všetku priamu a nepriamu podporu týchto skupín, pričom zdôraznil, že ich konanie je jasným porušením medzinárodného práva a Ženevských dohovorov.

Červený kríž v reakcii na Netanjahovu výzvu uviedol, že rukojemníci zadržiavaní v Pásme Gazy „musia bezodkladne dostať lekársku starostlivosť a pozornosť, ktorú potrebujú“. Vyjadril ďalej svoje zhrozenie z videí zverejnených v posledných dňoch, na ktorých sú izraelskí rukojemníci, a zopakoval výzvu, aby bol jeho pracovníkom umožnený prístup k rukojemníkom, čo sa za 22 mesiacov od začiatku izraelskej operácie v Pásme Gazy nestalo. (TASR)