Primátor Budapešti je podozrivým vo vyšetrovaní organizácie pochodu Pride

Záchranári z trosiek vytiahli jedného živého človeka a pátrajú po viacerých nezvestných, informuje TASR podľa agentúry DPA.

Civilná ochrana uviedla, že medzi mŕtvymi je najmenej jedno dieťa. Nezvestní sú štyria ľudia a 16 osôb utrpelo zranenia. Explózia zničila schodisko od siedmeho po desiate podlažie a poškodila okná na susednej budove. Obyvateľov oboch budov evakuovali do bezpečia.

Gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin vyhlásil stav mimoriadnej situácie na oblastnej úrovni.

V Rusku dochádza opakovane k výbuchom plynu v obytných budovách, ktoré spôsobujú vážne škody a obete. Ako príčina sa často uvádza schátrané potrubie alebo nedostatočná údržba infraštruktúry, približuje DPA. (TASR)

Vyše 200 poslancov britského parlamentu ho medzitým vyzvalo, aby uznal palestínsky štát. Informovali o tom agentúry PA Media a DPA, píše TASR.

Izrael v piatok oznámil, že umožní iným krajinám obnovenie zhadzovania pomoci do Gazy s cieľom zmierniť hladovanie obyvateľov tohto palestínskeho územia.

Starmer povedal, že Británia urobí všetko, čo môže, pre to, aby sa pomoc dostala do Gazy týmto spôsobom. Londýn už podľa neho spolupracuje s Jordánskom na dodávkach britskej humanitárnej pomoci. Britský líder tiež priblížil, že deti, ktoré potrebujú špecializovanú lekársku starostlivosť, budú evakuované z Gazy do Spojeného kráľovstva.

Vo videovyhlásení okrem toho vyzval na vytvorenie medzinárodnej koalície pre „ukončenie utrpenia“ v Gaze, podobnej koalícii krajín zameranej na pomoc Ukrajine.

Starmer je medzitým pod rastúcim tlakom na uznanie palestínskeho štátu. Jeho vládu v piatkovom liste žiada o prijatie takéhoto kroku na budúcotýždňovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN viac ako 220 britských poslancov. Medzi signatármi prevažujú členovia jeho Labouristickej strany. Podľa poslancov by išlo o silný symbolický odkaz, že Británia podporuje práva Palestínčanov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že jeho krajina oficiálne uzná Palestínu na zasadnutí VZ OSN v septembri. Britskí politici sa následne začali pýtať, či by to nemal urobiť aj Londýn, napísala PA Media.

Starmer v reakcii na výzvy v piatok zdôraznil, že takýto krok musí byť súčasťou širšieho plánu, ktorý napokon povedie k dvojštátnemu riešeniu a trvalej bezpečnosti pre Palestínčanov a Izraelčanov. (TASR)

Požiare podľa výstrah hrozia najmä v niektorých častiach ostrova Eubója, na východe a juhu polostrova Peloponéz či aj v okolí Atén, píše TASR podľa agentúry DPA.

Uvedené miesta sú na mape varovaní zaznačené červenou farbou, platí tak pre ne najvyšší stupeň výstrahy. Druhý najvyšší oranžový stupeň, a teda stále vysoké riziko, je uvádzaný pre ostrov Kréta, ako aj západnú časť Peloponézu i ostrovy Lesbos, Chios a Samos vo východnej časti Egejského mora.

Grécko už od pondelka sužuje vlna horúčav s teplotami presahujúcimi 40 stupňov Celzia. Horúčavy podľa piatkových predpovedí meteorológov začnú klesať až po víkende, a nie už počas neho, ako tvrdili skoršie odhady. Cez víkend sa okrem toho očakáva aj silný vietor, ktorý taktiež zvyšuje riziko požiarov.

Najvyššia piatková teplota, a to až 45,8 stupňa Celzia, bola nameraná v oblasti Messinia na Peloponéze. V niektorých častiach hlavného mesta a v prístavnom meste Pireus dosahovali horúčavy až 42 stupňov Celzia. Agentúra AFP pripomína, že v aténskej Akropole, ktorá je najvyhľadávanejšou pamiatkou v krajine, upravili návštevné hodiny tak, že počas najväčších horúčav – od poludnia do 17.00 h – je komplex zatvorený.

Ľudia sú v Grécku nabádaní k opatrnosti, pričom úrady varujú, že požiar môže spôsobiť odhodený ohorok s cigarety či náhodná iskra.

Rozsiahly požiar na Peloponéze zo začiatku týždňa napríklad zrejme spôsobili dvaja robotníci pri zváraní neďaleko lesa. Plamene neďaleko dediny Feneos spálili 1130 hektárov lesa a trávnatých porastov.

V piatok vyčíňal lesný požiar neďaleko mesta Kilkis v severnom Grécku, kde si vynútil evakuáciu miestnej univerzity, domov i podnikov. Desať ďalších požiarov horelo v susednom Albánsku, jeden z nich pri meste Delvinë neďaleko gréckych hraníc. (TASR)

Podľa neho sú pre kontinent veľkými hrozbami veterné turbíny a imigrácia, informuje TASR podľa agentúry DPA.

„Letíte nad ňou a všade vidíte tie veterné turbíny, ktoré ničia vaše krásne polia a údolia a zabíjajú vaše vtáky,“ vyhlásil Trump na letisku Glasgow Prestwick, kde sa podľa agentúry Reuters zhromaždili stovky priaznivcov. Veterné elektrárne podľa neho škodia aj moru.

Labouristická strana britského premiéra Keira Starmera sa zaviazala výrazne zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, najmä výrobu elektriny vo veterných elektrárňach na mori. Trump takéto elektrárne kritizuje už roky a v minulosti sa neuspel na súde s tvrdením, že neďaleká veterná farma kazí výhľad hráčov v jednom z jeho golfových klubov v Škótsku, pripomína agentúra AP.

Trump tiež zdôraznil, že Európa musí zastaviť „strašnú inváziu“ prisťahovalcov. „Táto imigrácia zabíja Európu. A tá druhá vec, zastavte veterné turbíny,“ povedal.

Prezident USA počas cesty do Škótska okrem iného navštívi tamojšie dva golfové strediská, ktoré patria jeho realitnej spoločnosti. V nedeľu má plánované stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, v pondelok bude rokovať s britským premiérom Keirom Starmerom.

Trump v nedeľu zopakoval, že šance na dohodu o obchode s EÚ sú podľa neho na úrovni 50 percent, no v prípade jej uzavretia by išlo o najväčšiu takúto dohodu, akú dosiahla jeho vláda. Stretnutie so Starmerom označil za skôr oslavu už dosiahnutej obchodnej dohody než pokračovanie prác na nej.

Trump opísal Škótsko, kde sa narodila jeho matka, ako „veľmi výnimočné miesto“. Tamojšia polícia sa však pripravuje na sobotňajšie protesty proti jeho návšteve. Nepriaznivú mienku o súčasnom šéfovi Bieleho domu má podľa marcového prieskumu asi 70 percent Škótov, priaznivo ho vníma len 18 percent.

Do Spojeného kráľovstva sa Trump vráti 17. až 19. septembra na štátnu návštevu na pozvanie kráľa Karola III. (TASR)

USA vyzvali Čínu, aby prestala podporovať ruskú agresiu proti Ukrajine. Zástupca Pekingu zas tvrdil, že Washington sa snažil zvaľovať vinu na iných a vyvolať nezhody.

Úradujúca americká veľvyslankyňa pri OSN Dorothy Sheaová na zasadnutí BR OSN vyzvala všetky krajiny a osobitne Čínu, aby prestali do Ruska vyvážať tovar dvojakého použitia. Tieto produkty podľa Washingtonu pomáhajú zbrojárskemu priemyslu Ruska a umožňujú mu útočiť dronmi a raketami na Ukrajinu.

„Tvrdenie Pekingu, že zaviedol prísne kontroly vývozu tovaru dvojakého použitia, vyvracia skutočnosť, že denne sa objavujú komponenty čínskej výroby v bezpilotných lietadlách, zbraniach a vozidlách, ktoré Rusko používa proti Ukrajine,“ poznamenala americká diplomatka.

Námestník čínskeho veľvyslanca Keng Šuang v reakcii na výroky Sheaovej podotkol, že Čína vojnu na Ukrajine nevyvolala, nie je ani stranou konfliktu, nikdy neposkytla bojujúcim krajinám zbrane a vždy prísne kontrolovala materiály dvojakého použitia vrátane vývozu bezpilotných lietadiel.

„Vyzývame USA, aby prestali prenášať vinu v otázke Ukrajiny alebo vytvárať konfrontácie a namiesto toho zohrali konštruktívnejšiu úlohu pri podpore prímeria a mierových rozhovorov,“ uviedol na rokovaní rady Šuang.

Agentúra Reuters pripomenula svoju stredajšiu správu, že motory vyrobené v Číne končia prostredníctvom nastrčených spoločností u štátneho výrobcu dronov v Rusku, pričom sú označované ako „priemyselné chladiace jednotky“, aby sa vyhli odhaleniu v rámci režimu západných sankcií.

Čína tvrdí, že je v konflikte na Ukrajine neutrálnou stranou, avšak Západ ju kritizuje za to, že neodsúdila Rusko za jeho inváziu. Od začiatku vojny Moskva s Pekingom zintenzívnili strategické partnerstvo. (TASR)