Bývalého ochrankára na ambasáde USA v Osle obvinili zo špionáže pre Rusko a Irán

Zástupcovia MAAE však nebudú mať podľa neho prístup k iránskym jadrovým zariadeniam, píše TASR.

„Dohodli sme sa, že prijmeme delegáciu MAAE na technickej úrovni, ktorá čoskoro, za dva až tri týždne, navštívi Irán,“ povedal diplomat novinárom.

Návšteva sa tak uskutoční zhruba dva mesiace po tom, čo Izrael a jednorazovo aj Spojené štáty v júni zaútočili na Irán a jeho jadrové zariadenia. Izrael údermi zabil vysokopostavených dôstojníkov aj vedcov zapojených do iránskeho jadrového programu.

USA svojím bombardovaním cielili na podzemné zariadenie na obohacovanie uránu vo Fordó južne od Teheránu, ako aj jadrové objekty v Isfaháne a Natanze. Rozsah škôd na iránskom jadrovom programe zatiaľ nie je jasný, americký prezident Donald Trump však opakuje, že trojica zariadení je úplne zničená.

Irán oficiálne pozastavil spoluprácu s MAAE niekoľko dní po skončení 12-dňového konfliktu s Izraelom. Agentúra Reuters objasňuje, že podľa nového iránskeho zákona musí akúkoľvek inšpekciu jadrových zariadení v Iráne zo strany MAAE schváliť Najvyššia rada národnej bezpečnosti.

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí pred časom povedal, že spolupráca s MAAE sa nezastavila, ale nadobudne „novú formu“. Zdôraznil, že prístup inšpektorov k iránskym jadrovým zariadeniam vyvoláva otázky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany aj ich samotných, keďže podľa neho existuje riziko šírenia rádioaktívnych materiálov a riziko výbuchu zvyškov munície. (TASR)

K tomuto kroku došlo viac než dva týždne po tom, čo nepriame rokovania v Katare nepriniesli výsledok, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Hamas práve predložil sprostredkovateľom svoju odpoveď a odpoveď palestínskych frakcií na návrh prímeria,“ uviedlo hnutie vo vyhlásení na platforme Telegram.

Odpoveď podľa vyhlásenia obsahovala navrhované zmeny a doplnenia k ustanoveniam o toku humanitárnej pomoci, mapy oblastí, z ktorých by sa mala izraelská armáda stiahnuť, a záruky na zaistenie trvalého ukončenia vojny, uviedol palestínsky zdroj oboznámený s prebiehajúcimi rokovaniami v katarskej Dauhe.

Vyjednávači oboch strán viedli v Dauhe nepriame rozhovory so sprostredkovateľmi v snahe dosiahnuť dohodu o prímerí, ktorá by viedla k prepusteniu izraelských rukojemníkov, pripomína AFP.

Z 251 rukojemníkov zajatých počas útoku Hamasu na Izrael v októbri roku 2023 je 49 stále zadržiavaných v Gaze - vrátane 27, o ktorých izraelská armáda tvrdí, že sú po smrti.

Rozhovory však trvajú už viac než dva týždne bez prielomu, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z odmietnutia ustúpiť od svojich kľúčových požiadaviek.

Hovorca izraelskej vlády David Mencer v stredu obvinil Hamas z marenia rozhovorov. „Izrael súhlasil s katarským návrhom a aktualizovaným návrhom (amerického osobitného vyslanca Steva) Witkoffa, je to Hamas, kto ich odmieta,“ povedal Mencer novinárom a dodal, že izraelský vyjednávací tím je stále v Dauhe a rozhovory prebiehajú.

Spojené štáty uviedli, že Witkoff tento týždeň odcestuje do Európy na rokovania o možnom prímerí a koridore pomoci.

Viac než 100 humanitárnych organizácií medzitým v stredu upozornilo, že v Gaze sa šíri „masové hladovanie“, dodáva AFP. (TASR)

Uviedli to noviny Wall Street Journal (WSJ) a New York Times (NYT) s odvolaním sa na vysokopostavených vládnych predstaviteľov a tri osoby oboznámené s prípadom. TASR informuje podľa stredajšej správy agentúry DPA.

Trump bol údajne Bondiovou informovaný aj o tom, že sa v spomenutých dokumentoch nachádzajú aj mená mnohých ďalších vysokopostavených predstaviteľov.

Podľa agentúry DPA je možné, že sa Trumpovo meno ako meno Epsteinovho známeho objaví vo vyšetrovacích dokumentoch, to však automaticky neznamená vinu.

Minulý týždeň sa jeden z novinárov republikánskeho prezidenta opýtal, či ho Bondiová informovala o tom, že sa jeho meno objavilo v v týchto spisoch. Trump to poprel, ale potvrdil, že sa v tejto súvislosti konal krátky brífing.

Podľa WSJ bol Trump tiež informovaný o tom, že vysokí predstavitelia ministerstva spravodlivosti USA nemajú v úmysle zverejniť žiadne ďalšie dokumenty súvisiace s vyšetrovaním Epsteina – pretože by okrem iného obsahovali informácie o obetiach. Americký prezident na stretnutí uviedol, že podporí rozhodnutie ministerstva spravodlivosti nezverejniť žiadne ďalšie dokumenty, cituje DPA.

Trump je však už nejaký čas pod tlakom v súvislosti s Epsteinovou aférou. Zverejnenie spisov bolo totiž jedným z jeho volebných sľubov – a teraz to požadujú aj kritici vrátane tých z jeho vlastného tábora, konštatuje nemecká agentúra.

Biely dom na tvrdenia o tom, že bol Trump v máji Bondiovou oboznámený so spomenutými skutočnosťami, reagoval vyjadrením, že ide o „falošné správy“, uvádza stanica Sky News.

„Toto nie je nič viac než pokračovanie falošných správ, ktoré vymysleli demokrati a liberálne médiá,“ uviedol hovorca Bieleho domu Steven Cheung v e-mailovom vyhlásení.

Podvýbor Snemovne reprezentantov medzitým v stredu hlasoval za vyzvanie ministerstva spravodlivosti USA na predloženie spisov v rámci vyšetrovania obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania zo strany Jeffreyho Epsteina po tom, čo sa demokratom podarilo presvedčiť troch republikánskych zákonodarcov, aby tento krok podporili, píše AP.

Výbor Snemovne reprezentantov pre dohľad v stredu tiež vydal predvolanie pre Ghislaine Maxwellovú, odsúdenú sexuálnu delikventku a priateľku zosnulého Epsteina, aby v auguste pred predstaviteľmi výboru vypovedala.

Epstein v roku 2019 - počas Trumpovho prvého funkčného obdobia – spáchal samovraždu v newyorskej väznici po tom, ako bol

obvinený z obchodovania s ľuďmi vrátane neplnoletých na účely sexuálneho zneužívania svojimi priateľmi a známymi. Trump i jeho ľudia v kampani naznačovali, že možno nešlo o samovraždu, a sľubovali zverejniť mená Epsteinových prominentných klientov, ak sa dostanú k moci. Teraz však tvrdia, že nie je čo zverejniť. Tento postoj vyvolal vážny rozkol v Trumpovom neformálnom hnutí MAGA (Urobme Ameriku znovu skvelou). (TASR)

júla na svojich hraniciach s Nemeckom a Litvou najskôr na 30 dní. Povedal to v utorok poľský minister vnútra Tomasz Siemoniak, informuje TASR podľa správy agentúry PAP.

Minister priblížil, že Varšava zaviedla kontroly najskôr len na 30 dní, ako to vyžadujú pravidlá Schengenu. Kontroly však môžu byť predĺžené a podľa jeho slov sa tak určite aj stane.

Kontroly umožňujú pohraničnej stráži spoločne s políciou a príslušníkmi ozbrojených síl náhodne zastavovať vybrané vozidlá. Podľa Siemoniaka boli reakciou na nápor nelegálnych migrantov. Od ich zavedenia bolo na poľských hraniciach zadržaných vyše 70 ľudí.

Poľský minister vnútra pre súkromnú televíziu TVN24 označil migračný tlak za súčasť ruskej hybridnej vojny. „Migranti priletia do Moskvy, majú ruské víza, autobusmi ich odvážajú k poľským hraniciam, pričom bieloruské služby ich inštruujú, čo majú robiť... a oni sa snažia dostať do Poľska,“ povedal. „Toto je zaobchádzanie s ľuďmi... ako so zbraňou,“ dodal. Poľské úrady podľa jeho slov „musia použiť všetky dostupné prostriedky“ na boj proti tejto hrozbe.

Na poľsko-nemeckých hraniciach je momentálne otvorených dovedna 52 hraničných priechodov, pričom na 16 z nich prebiehajú kontroly. Vláda trvá na tom, že kontroly sú potrebné na obmedzenie nekontrolovaného prílevu nelegálnych migrantov.

Nemecko taktiež vykonáva náhodné kontroly na hraniciach s Poľskom, a to už od októbra 2023. Sprísnilo ich však už krátko po májovom nástupe novej vlády kancelára Friedricha Merza. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt vtedy zaviedol opatrenie, ktoré umožňuje nemeckej pohraničnej stráži vracať migrantov nazad priamo na hraniciach, aj keď požiadajú o azyl.

Poľský premiér Donald Tusk ohlásil v stredu reorganizáciu vládneho kabinetu. Siemoniak v rámci nej skončí na svojom poste, no stane sa ministrom zodpovedným za koordináciu špeciálnych síl a boja proti nelegálnej migrácii.

13 20 lsi zsl (TASR)

Navrhuje v ňom obmedziť environmentálne predpisy s cieľom urýchliť výstavbu superpočítačov s umelou inteligenciou a zároveň podporiť predaj technológií umelej inteligencie vyrobených v USA doma aj v zahraničí. TASR informuje podľa správ agentúry AP a stanice Sky News.

Trumpov „akčný plán pre umelú inteligenciu“

zahŕňa mnohé z myšlienok, ktoré vyjadrili lobisti technologického priemyslu a investori zo Silicon Valley, čo minulý rok podporili jeho volebnú kampaň, píše AP.

„Amerika sa musí opäť stať krajinou, kde sú inovátori odmeňovaní zelenou, nie škrtení byrokraciou,“ povedal Trump v prejave na podujatí venovanom umelej inteligencii vo Washingtone.

Trumpov plán podľa AP uprednostňuje inovácie a zavádzanie umelej inteligencie a nalieha na odstránenie akýchkoľvek prekážok, ktoré by mohli spomaliť jej zavádzanie v rôznych odvetviach a vláde. Trump uviedol, že politika krajiny bude „robiť všetko, čo je potrebné na to, aby sme sa stali svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie“.

Plán má tiež za cieľ zabrániť vláde v uzatváraní zmlúv s technologickými spoločnosťami, pokiaľ „nezabezpečia, aby ich systémy boli úplne objektívne a bez ideologických zaujatostí“. Plán hovorí, že popredné modely umelej inteligencie v krajine by mali chrániť slobodu prejavu a byť „založené na amerických hodnotách“, hoci nedefinuje, ktoré hodnoty by mali zahŕňať.

Svoj prejav na summite o umelej inteligencii vo Washingtone pochvalou „inteligencie davu“, spresňuje Sky News.

Keď prešiel na tému AI, uviedol, že bol šokovaný, keď sa dozvedel o jej energetických nárokoch.

„Keď som počul, čo naozaj potrebujete, povedal som, že si zo mňa robíte žarty, dvojnásobok toho, čo teraz vyrábame na všetko,“ poznamenal a tým, že „raz mi to budete musieť všetko vysvetliť“.

Ako tiež dodal, mali by zmeniť názov AI (umelá inteligencia, Artificial Intelligence), pretože sa mu nepáči. „Nemôžem to vystáť... Mali by sme zmeniť názov... Myslím to vážne,“ zdôraznil v prejave.

Trump po skončení svojho prejavu podpísal tri výkonné nariadenia týkajúcich sa jeho plánu pre umelú inteligenciu, píše Sky News. Prvým je podľa stanice pokus o urýchlenie vydávania povolení pre dátové centrá umelej inteligencie, aby sa mohli rýchlejšie vybudovať.

Druhým výkonným nariadením sa podporuje export amerických modelov umelej inteligencie do zahraničia s cieľom „zabezpečiť dominanciu amerických modelov umelej inteligencie v budúcnosti“.

Posledným nariadením je zbaviť sa „woke“ AI - teda zabezpečiť, aby modely umelej inteligencie propagované federálnou vládou boli „ideologicky neutrálne“, cituje Sky News.

O vedúce postavenie v oblasti AI bojujú USA a Čína. S cieľom spomaliť vzostup Číny americké vlády v posledných rokoch čoraz viac obmedzujú vývoz high-tech produktov do Číny.

Koncom januára Trump oznámil vytvorenie nadnárodného joint venture s názvom Stargate zameraného na umelú inteligenciu. Sú s ním spojené investície vo výške najmenej 500 miliárd dolárov (približne 427 miliárd eur) a podieľajú sa na ňom spoločnosti OpenAI, SoftBank, Oracle a investičná firma MGX. (TASR)

Predaj vybavenia protivzdušnej obrany HAWK a jej údržby bude stáť do 172 miliónov dolárov, zatiaľ čo výdavky na vybavenie a údržbu pre bojové vozidlá pechoty typu Bradley budú predstavovať 150 miliónov dolárov, uviedla vo vyhlásení americká Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA).

Ministerstvo zahraničných vecí USA možný predaj týchto zbraní schválilo a DSCA poskytla požadované oznámenie americkému Kongresu, ktorý musí transakcie ešte schváliť, spresňuje AFP.

Tento navrhovaný predaj podporí ciele zahraničnej politiky a ciele národnej bezpečnosti Spojených štátov tým, že zlepší schopnosť Ukrajiny zabezpečiť si vlastnú obranu, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na webovej stráne DSCA.

Navrhovaný predaj podľa agentúry zlepší schopnosť Ukrajiny čeliť súčasným i budúcim hrozbám tým, že ju dodatočne vybaví na vykonávanie misií zameraných na sebaobrany a regionálnej bezpečnosti, uvádza sa vo vyhlásení na webovej stránke DSCA.

Ukrajina nebude mať problém s prijatím týchto položiek a služieb do svojich ozbrojených síl a navrhovaný predaj tohto vybavenia a podpory nezmení základnú vojenskú rovnováhu v regióne, dodáva agentúra. (TASR)

Oznámili to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ruské ministerstvo obrany a tiež ruský vyjednávač na rozhovoroch v Istanbule Vladimir Medinskij, podľa ktorého si obe strany dnes vymenili po 250 zajatcov.

"Domov sa vracajú ťažko chorí a ťažko zranení obrancovia vlasti," uviedol Zelenskyj a dodal, že v rámci istanbulských dohôd sa vrátilo do vlasti viac ako tisíc Ukrajincov.

Značný počet z nich strávil v zajatí viac ako tri roky. Všetci dostanú potrebnú podporu a lekársku starostlivosť, napísal na sociálnej sieti Zelenskyj a sľúbil, že Kyjev bude naďalej vynakladať všetko úsilie o oslobodenie všetkých krajanov.

Najmladší z oslobodených obrancov vlasti má 27 rokov, najstarší 66 rokov, uviedol na svojom webe ukrajinský koordinačný štáb.

Oslobodení ruskí vojaci sa teraz nachádzajú v Bielorusku, odkiaľ budú v najbližšom čase prepravení do Ruska, uviedlo ruské ministerstvo podľa denníka Kommersant.

"Momentálne sa na ukrajinsko-bieloruskej hranici završuje výmena približne 250 ľudí z každej strany. Takýmto spôsobom bola dokončená druhá bezprecedentne veľká výmena približne 1200 ľudí (z každej strany)," uviedol Medinskij podľa štátnej agentúry TASS. (ČTK)