Vedúci delegácií - tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustem Umerov a blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimir Medinskij - rokujú podľa ruských zdrojov medzi štyrmi očami.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Ruská spravodajská agentúra RIA neskôr napísala, že k rozhovorom vedúcich delegácií v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu sa po čase pridali aj ostatní členovia delegácií. V tej ukrajinskej je vrátane Umerova celkovo 14 predstaviteľov.
Ruskú stranu by mali okrem Medinského zastupovať aj námestníci ministrov obrany, zahraničných vecí a zástupca generálneho štábu ozbrojených síl. Očakávala sa aj účasť tureckých činiteľov.
Ukrajinskí predstavitelia sa pred cestou do Istanbulu zastavili v Ankare, kde sa stretli s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom i ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom.
Rokovali o možnostiach obrannej spolupráce, uviedol na sociálnych sieťach vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
Fidan na úvod vyhlásil, že ich konečným cieľom je dosiahnuť prímerie, ktoré by otvorilo cestu k ukončeniu tohto „krvavého“ konfliktu.
Ukrajinský zdroj pred začiatkom stretnutia povedal, že Kyjev je pripravený dohodnúť sa s Moskvou na prímerí, ale výsledky najnovších rokovaní v Istanbule budú závisieť od toho, či bude Rusko ochotné zaujať konštruktívny postoj a či „prestane dávať ultimáta“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že tieto rozhovory sa mali zamerať na pokrok v otázke návratu ukrajinských vojnových zajatcov a unesených ukrajinských detí, ako aj prípravu osobného stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V stredu potom doplnil, že ukrajinskí zástupcovia budú trvať na okamžitom a úplnom prímerí.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už vopred avizoval, že pozície Ukrajiny a Ruska sú diametrálne odlišné a že Rusko od nadchádzajúcich rokovaní neočakáva „zázračný prelom“.
Otázka urovnania vojny na Ukrajine je podľa neho natoľko komplikovaná, že za úspech sa považuje aj dosiahnutie dohody o výmene väzňov či návrat tiel padlých vojakov.
Práve takéto dohody vzišli z predchádzajúcich dvoch kôl rokovaní v Istanbule, ktoré sa konali 16. mája a potom 2. júna.
Tieto stretnutia však neviedli k posunu k ukončeniu vojny na Ukrajine ani k uzavretiu prímeria, s návrhom ktorého Kyjev opakovane súhlasil. Namiesto toho sa strany dohodli na výmene návrhov memoránd o ich predstave mierového riešenia konfliktu.
V súvislosti so stretnutím na úrovni hláv štátov Peskov povedal, že pred ich možným usporiadaním je potrebné vykonať veľa práce. (TASR)
