Pôvodní obyvatelia Austrálie prehrali spor s vládou o opatreniach proti zmene klímy

Rozhodnutie podľa poslanca Jaroslava Železňaka vstúpi do platnosti po vypršaní súčasného vojnového stavu 7. augusta a bude trvať do 5. novembra.

Za predĺženie vojnového stavu hlasovalo 320 poslancov a proti bol iba jeden, informoval Železňak na platforme Telegram.

Utorkové schválenie podľa ukrajinských médií značí už 16. predĺženie tohto stavu v krajine. Prvý raz vyhlásil Kyjev vojnový stav na začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Okrem zamedzenia usporiadania nových volieb umožňuje vojnový stav vláde pokračovať v mobilizácii vojakov. Muži vo veku 18 až 60 rokov až na výnimočné prípady nemôžu opustiť krajinu.

Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zomrelo na Ukrajine iba v júni 232 civilistov a ďalších 1343 utrpelo zranenia, najviac v jednom mesiaci za posledné tri roky.

„Na ukončenie tohto neznesiteľného utrpenia je potrebné okamžité prímerie. Ozbrojený útok Ruskej federácie na Ukrajinu sa musí urýchlene zastaviť,“ vyzvala na brífingu hovorkyňa OHCHR Liz Throssellová.

Výzva zo strany OHCHR prišla deň po tom, čo prezident USA Donald Trump varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá. Takisto oznámil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva.

Hovorkyňa vysokého komisára OSN Volkera Türka vyzvala na zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie mieru v súlade s medzinárodným právom. Zdôraznila, že je potrebný taký mier, ktorý „zabezpečí zodpovednosť za hrubé porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a závažné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva“.

Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. V posledných dňoch svoje útoky zintenzívňuje a proti susednej krajine vypúšťa každú noc stovky dronov a desiatky rakiet. Trump dal v posledných týždňoch opakovane najavo, že je nespokojný s prístupom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Podľa najnovších informácií OHCHR bolo od začiatku do polovice júla na Ukrajine zabitých najmenej 139 civilistov a 791 ľudí bolo zranených. „Po júni ani júl nepriniesol civilistom na Ukrajine možnosť vydýchnuť si,“ poznamenala Throssellová, pričom spomenula vlny raketových a dronových útokov.

Organizácia Spojených národov podľa AFP pripúšťa, že skutočný počet obetí vojny na Ukrajine bude oveľa vyšší ako počet mŕtvych a zranených, ktorý sa jej podarilo overiť. (TASR)