Dodávky elektriny v Česku plne obnovili, bez prúdu bolo milión odberateľov

júla (TASR) – Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt organizuje rozhovory s kolegami zo susedných krajín o sprísnení európskej migračnej politiky. Uskutočnia sa 18. júla na najvyššej hore Nemecka, oznámila v piatok hovorkyňa jeho rezortu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Plánované stretnutie na vrchu Zugspitze (2962 metrov nad morom) na hranici Bavorska a Rakúska má za cieľ „spoločne poskytnúť dôležitý impulz pre prísnejšiu európsku migračnú politiku“, uviedla hovorkyňa ministerstva.

Okrem ministrov vnútra z Francúzska, Poľska, Rakúska, Dánska a Českej republiky pozvali na schôdzku eurokomisára pre vnútorné veci a migráciu Magnusa Brunnera. Témami rozhovorov budú aj deportácie a to, ako lepšie bojovať proti prevádzačstvu.

Členské štáty EÚ dlho diskutujú o sprísnení dohodnutých nových pravidiel spoločného európskeho azylového systému (CEAS), ktorého reforma má vstúpiť do platnosti v roku 2026. Viaceré krajiny žiadajú z reformy vypustiť ustanovenie o tom, že žiadatelia o azyl nemôžu byť vyhostení do štátu mimo EÚ, ak nemajú s týmto štátom konkrétne väzby, priblížila DPA. (TASR)

TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Výpadok trval približne tri a pol hodiny a generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi na platforme X skonštatoval, že „jadrová bezpečnosť na Ukrajine zostáva naďalej mimoriadne neistá“. Podľa agentúry išlo o deviaty výpadok od začiatku vojny na Ukrajine, no prvý od konca roka 2023.

Elektráreň pri meste Enerhodar na brehu rieky Dneper v Záporožskej oblasti je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Jej všetkých šesť reaktorov je odstavených, no chladiace systémy potrebujú stabilné dodávky elektriny, aby nedošlo k porušeniu bezpečnostných noriem.

Ukrajina najnovší výpadok pripísala ruskému ostreľovaniu. Záporožská jadrová elektráreň je od spustenia invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 opakovane terčom útokov či sabotáží, z ktorých sa obe krajiny vzájomne obviňujú. Ruské sily ju obsadili začiatkom marca 2022. Od septembra toho roka má v elektrárni stálu prítomnosť MAAE ako dozorná agentúra OSN, s cieľom monitorovať jej stav a bezpečnosť. (TASR)

Agentúru Reuters o tom v piatok informoval palestínsky predstaviteľ oboznámený s rokovaniami, ktorý odozvu označil za „pozitívnu“, píše TASR.

Americký prezident Donald Trump v noci na stredu vyhlásil, že Izrael už súhlasil s podmienkami „konečného návrhu“ na 60-dňové prímerie. Šéf Bieleho domu v piatok následne uviedol, že rozhodnutie Hamasu bude zrejme známe do 24 hodín.

„Odovzdali sme sprostredkovateľom - Kataru a Egyptu - našu odpoveď na návrh prímeria,“ uviedol pre Reuters predstaviteľ hnutia pod podmienkou zachovania anonymity. „Odpoveď Hamasu je pozitívna a myslím si, že by mala pomôcť a uľahčiť dosiahnutie dohody,“ uviedol palestínsky predstaviteľ.

Hamas v piatok vyhlásil, že je pripravený začať rozhovory o návrhu na prímerie „hneď“ po uskutočnení rokovaní s ostatnými palestínskymi frakciami. „Hnutie je pripravené sa okamžite a seriózne zapojiť do cyklu rokovaní o mechanizme na uplatnenie“ podmienok návrhu prímeria, uviedol Hamas vo vyhlásení podľa agentúry AFP.

Hnutie Palestínsky islamský džihád, spojenec Hamasu, v sobotu vyhlásilo, že podporuje potenciálne rokovania o prímerí, no požaduje „záruky“.

„Predložili sme (Hamasu) niekoľko podrobných bodov o mechanizme uplatňovania návrhu sprostredkovateľov a chceme ďalšie záruky... že (Izrael) neobnoví svoju agresiu po tom, čo dôjde k prepusteniu (rukojemníkov),“ uviedlo hnutie vo vyhlásení.

Trump v uplynulom období zvýšil tlak na izraelskú vládu a Hamas, aby dosiahli prímerie a dohodu o prepustení rukojemníkov a ukončili vojnu v Gaze. Budúci pondelok v Bielom dome privíta izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Trump dúfa, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom dohodnú už budúci týždeň. Prezident USA povedal, že bude „neoblomný“ v otázke potreby rýchleho prímeria, pričom poznamenal, že aj izraelský líder oň má záujem.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 5. a 6. odsek. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Ničivé povodne sa prehnali oblasťou severozápadne od mesta San Antonio. „Identifikovali sme 13 obetí,“ povedal na tlačovej konferencii Larry Leitha, šerif okresu Kerr. Zároveň upozornil, že počet sa zrejme ešte zvýši. Podľa texaského viceguvernéra Dana Patricka sú medzi obeťami aj deti.

„Približne 23“ dievčat z tábora Camp Mystic je nezvestných, informoval Patrick. Tábor sa nachádza pozdĺž rieky Guadalupe, ktorá v priebehu 45 minút stúpla o takmer osem metrov. V tábore bolo 4. júla približne 750 táborníkov. „Nemáme elektrinu, vodu ani Wi-Fi,“ uviedol v správe riaditeľ tábora.

Štátne a miestne úrady varovali obyvateľov pred vycestovaním do oblasti pozdĺž rieky, pričom desiatky ciest sú „neprejazdné“. Videá zverejnené na sociálnych sieťach ukazovali domy a stromy strhnuté prívalovou povodňou, ktorú zapríčinili silné nočné zrážky.

Do záchranných akcií bolo nasadených približne 500 záchranárov a 14 vrtuľníkov, pričom aj texaská Národná garda vyslala záchranné tímy. K úsiliu sa tiež pripojila americká pobrežná stráž, píše AFP.

„Dážď ustal, no vieme, že sa blíži ďalšia vlna,“ varoval predstaviteľ texaského ministerstva pre verejnú bezpečnosť Freeman Martin. Podľa jeho slov zasiahnu ďalšie zrážky oblasti okolo San Antonia a Austinu.

Meteorológovia vydali pre okres Kerr varovanie pred povodňami a vyzvali obyvateľov žijúcich v blízkosti rieky Guadalupe, aby sa „presunuli na vyššie položené miesta“.

(TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Je dobrý,“ povedal Trump pri podpisovaní dokumentu obklopený desiatkami republikánskych poslancov, ktorí vyjadrovali podporu „jednému veľkému krásnemu zákonu“ (One Big, Beautiful Bill), ako ho označuje šéf Bieleho domu.

Snemovňa reprezentantov USA schválila balík daňových a výdavkových škrtov vo štvrtok a Senát ho odsúhlasil už v utorok.

Návrh zákona počíta s pokračovaním daňových škrtov z roku 2017, okrem toho prichádza s ďalším znižovaním daní a zvyšuje výdavky na armádu a ochranu hraníc. Spôsobené výpadky vo federálnom rozpočte sa majú financovať zo škrtov v sociálnych dávkach, čo ostro kritizovali demokrati.

Nesúhlas so zákonom vyjadrilo aj viacero fiškálne konzervatívnych republikánov. Tvrdia, že škrty vo výdavkoch sú nedostatočné a legislatíva zvýši rozpočtový deficit. Nezávislí experti Kongresu odhadujú, že Trumpov plán by mohol do desiatich rokov pridať k dlhu USA ďalších 3,3 bilióna dolárov (2,82 bilióna eur). Dlh v súčasnosti dosahuje viac než 36 biliónov.

Návrh zákona kritizoval i technologický miliardár Elon Musk, jeden z Trumpových najväčších podporovateľov v predvolebnej kampani. Na svojej sociálnej sieti X sa členom Kongresu vyhrážal, že ak zákon podporia, v nadchádzajúcich primárkach finančne podporí ich protikandidátov. Trump ho varoval, že ak bude financovať demokratov „bude musieť znášať veľmi vážne dôsledky“. (TASR)

Medzi nezvestnými je najmenej 20 detí, ktoré sa nachádzali v táborisku zasiahnutom záplavovou vlnou.

Výdatné dažde v okrese Kerr rozvodnili rieku natoľko, že úrady vydali varovanie pre najmenej 30-tisíc obyvateľov žijúcich v ohrozenej oblasti. V noci na piatok spadlo v centrálnej časti okresu až 250 milimetrov zrážok.

V mestečku Hunt vystúpila hladina rieky o 6,7 metra počas iba dvoch hodín, uviedol meteorológ Bob Fogarty.

"Voda sa valí takou rýchlosťou, že si uvedomíte, aké je to zlé, až keď ste pod ňou," povedal Fogarty.

Pátracie tímy na člnoch v piatok pokračovali v záchranných operáciách. Desiatky ľudí boli už zachránené, ďalší ľudia sú však nezvestní.

Texas už tento rok niekoľko povodní zažil, v júni pritom v meste San Antonio zahynulo 13 ľudí. V roku 2024 bolo v celých Spojených štátoch vydaných rekordných 91 varovaní týkajúcich sa bleskových povodní, píše stanica CNN. (ČTK)

Podľa vyhlásenia, ktoré správa elektrárne zverejnila, je vonkajšie vysokonapäťové vedenie k elektrárni, ktoré bolo predtým počas dňa prerušené, teraz opäť funkčné. V elektrárni nedošlo k žiadnemu narušeniu prevádzky.

Ruská štátna tlačová agentúra TASS napísala, že potreby elektrárne počas výpadku zabezpečovali záložné generátory.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko podľa serveru RBK-Ukrajina vyhlásil, že ruská armáda zasiahla elektrické vedenie spájajúce atómové zariadenie s ukrajinskou energetickou sieťou.

Rusko sa Záporožskej jadrovej elektrárne zmocnilo za dramatických okolností krátko po tom, ako vo februári 2022 začalo celoplošnú inváziu na Ukrajinu.

Ukrajinskí činitelia vtedy upozorňovali, že ruské vojská elektráreň ostreľovali a v areáli vypukol požiar. Obe strany sa odvtedy navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne. (ČTK)