Poľsko má nový sviatok pripomínajúci Poliakov zavraždených ukrajinskými nacionalistami

Poľsko má nový sviatok, ktorým si bude pripomínať Poliakov zavraždených ukrajinskými nacionalistami.

Zákon podpísala poľský prezident Andrzej Duda.

Uviedla to televízia TVN 24 na svojom webe. Susedná Ukrajina prijatie poľského zákona minulý mesiac odsúdila s tým, že môže poškodiť vzájomné vzťahy. Varšava počas terajšej vojny Ruska proti Ukrajine patrí k najrozhodnejším zástancom Kyjeva.

Nový sviatok 11. júla nebude dňom pracovného pokoja, uviedla tiež TVN 24. Masakry sa odohrávali na území, kde pred vojnou bolo východné Poľsko, za vojny ho okupovalo nacistické Nemecko a po vojne z väčšej časti pripadlo Sovietskemu zväzu. Teraz je súčasťou západnej Ukrajiny.

V zákone sa tvrdí, že ukrajinskí nacionalisti z Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) a ďalšie nacionalistické zoskupenia pôsobiace na území predstavujúce východné pohraničie predvojnového Poľska v rokoch 1939 až 1946 "spáchali na poľskom obyvateľstve zločin genocídy" a " zavraždili viac ako 100-tisíc Poliakov ", hlavne obyvateľov poľských dedín na národnostne zmiešanom území.

Masakry vrcholili v júli 1943. Zákon symbolicky za pamätný deň "mučeníckej smrti" stanovil 11. júl, keď počas "krvavej nedele" nacionalisti "vraždili Poliakov v približne stovke obcí". Nacionalisti zaútočili v nedeľu, aby Poliakov zaskočili v kostoloch.

Kontroverzná Ukrajinská povstalecká armáda po svojom vzniku bojovala proti Nemcom i proti sovietskej armáde a má na svedomí brutálne vyháňanie a vraždenie Poliakov, Židov i volyňských Čechov na západe Ukrajiny. UPA bola ozbrojeným krídlom Organizácie ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu, ktorý je najmä na západnej Ukrajine oslavovaný ako hrdina. Sám Bandera bol v čase masakrov väznený v nacistickom koncentračnom tábore, po vojne ho v nemeckom exile zavraždil agent sovietskej tajnej služby.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí označilo prijatie poľského zákona za krok odporujúci duchu dobrých susedských vzťahov. Spoločná história by podľa ministerstva nemala podliehať politickému hodnoteniu a mala by sa nezaujato preštudovať. Poľsko by malo v záujme skutočného zmierenia viesť s Ukrajinou dialóg, zdržiavať sa krokov, ktoré by eskalovali napätiu medzi oboma krajinami, a riešiť spoločné problémy, ktorým je podľa ukrajinského ministerstva Rusko.

Vzájomné vzťahy sú desiatky rokov zaťažené takzvaným volyňským masakrom z rokov 1943 až 1944, keď ukrajinskí nacionalisti podľa odhadov historikov povraždili 50-tisíc až 100-tisíc Poliakov, vrátane žien a detí. Obeťami sa na Volyni na západe Ukrajiny v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi. Ukrajinskí historici naopak pripomínajú masakry civilistov pri "odvetných akciách" poľskej Zemskej armády proti ukrajinským dedinám, pri ktorých podľa odhadov zahynulo až 20-tisíc Ukrajincov. A tiež pripomínajú predvojnový a povojnový útlak Ukrajincov v Poľsku.

Ukrajina tvrdenia o genocíde odmieta a o volyňských masakroch hovorí ako o súčasti konfliktu medzi Poľskom a Ukrajinou, ktorý zasiahol oba národy. Príslušníci OUN a UPA sú na Ukrajine často oslavovaní ako národní hrdinovia v boji za národnú nezávislosť, čo Poľsko naopak odsudzuje. (ČTK)