Kyberútok ochromil nemocnicu v Česku

Dánska premiérka Mette Frederiksenová na tlačovej konferencii vyjadrila silnú podporu myšlienke tzv. „reparačnej pôžičky“. „Myslím si, že je to jediná cesta vpred a veľmi sa mi páči myšlienka, že Rusko zaplatí za škody, ktoré na Ukrajine napáchalo,“ uviedla.

Európski lídri minulý týždeň neodsúhlasili priamo pôžičku vo výške 140 miliárd eur, ale poverili Európsku komisiu, aby pokračovala v príprave možností financovania Ukrajiny na ďalšie dva roky, čím ponechali otvorené dvere pre reparačnú pôžičku.

Plán však čelí silným námietkam Belgicka, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, a to z dôvodu právnych dôsledkov a rozdelenia rizík.

Von der Leyenová označila návrh za „právne pevný“ a zdôraznila, že EÚ je pripravená stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné. Švédsky premiér Ulf Kristersson dodal, že lídri sú rozhodnutí prijať rozhodnutie na decembrovom samite Európskej rady. (SITA)

Ďalších osem bezpilotných lietadiel útočilo v oblastiach susediacich s hlavným mestom, uviedlo ministerstvo obrany.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin po už treťom dni útokov na mesto uviedol, že na miesto dopadu trosiek dronov vyrazili záchranné zložky.

Najintenzívnejšiemu útoku čelila podľa ministerstva Brianská oblasť, kde bolo zostrelených 35 bezpilotných strojov. Ďalších deväť zlikvidovala protivzdušná obrana nad Rostovskou oblasťou, po štyroch nad Kalužskou a Tulskou oblasťou a jeden nad Kurskou oblasťou.

V Moskve kvôli útokom rovnako ako v posledných dňoch museli krátko uzavrieť letisko Domodedovo a Žukovskij. (ČTK)

Vilnius tieto incidenty označil za hybridný útok a v reakcii uzavrel svoje posledné dva hraničné priechody s Bieloruskom.

Informuje o tom agentúra AFP.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že o situácii hovoril s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom. „NATO stojí pevne pri Litve – vrátane zaisťovania bezpečnosti vzdušného priestoru, ktoré v súčasnosti zabezpečujú Španielsko a Maďarsko, ako aj sily NATO pod vedením Nemecka,“ napísal na sociálnej sieti X.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila incident za „hybridnú hrozbu“ a uistila, že Európska únia stojí pri Litve. „Ide o destabilizáciu. Ide o provokáciu,“ uviedla na sieti X s tým, že Európa by mala urýchliť opatrenia na posilnenie svojej východnej hranice.

Litovská premiérka Inga Ruginiené v pondelok oznámila, že armáda dostala povolenie zostreľovať balóny pašerákov cigariet z Bieloruska. Dodala, že nečinnosť bieloruských úradov pri vyšetrovaní incidentu ju vedie k presvedčeniu, že na ňom mali podiel samotné bieloruské orgány.

Podľa bieloruskej opozície predstavuje čierny trh s tabakovými výrobkami významný zdroj príjmov pre vládu prezidenta Alexandra Lukašenka. Bieloruský minister zahraničných vecí Maxim Ryžankov odmietol obvinenia Litvy a označil ich za „provokáciu“ zameranú na ospravedlnenie „opatrení proti Bielorusku a proti Rusku“.

Lukašenko v utorok reagoval slovami, že rozhodnutie Litvy uzavrieť spoločnú hranicu je „šialený podvod“. Zároveň obvinil Vilnius z vedenia hybridnej vojny proti Bielorusku. (TASR)