Na Glastonbury spôsobili rozruch protiizraelské vyjadrenia. BBC sa ospravedlnila

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a TASS.

Akunin (69), vlastným menom Grigorij Čchartišvili, bol obvinený koncom minulého roka pre svoje výroky o podpore Ukrajiny počas telefonického rozhovoru s prokremeľskými prankstermi Vovanom a Lexusom, ktorí sa vydávali za ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Súd uznal Akunina za vinného aj z ospravedlňovania terorizmu v príspevku na Telegrame z februára 2024, v ktorom uviedol, že je „za revolúciu v Rusku“. Podľa autora bolo súdne pojednávanie „fraškou“.

Spisovateľ je dlhodobým hlasným kritikom Kremľa a vojny na Ukrajine. V januári 2024 ho preto Moskva zaradila do registra tzv. zahraničných agentov, ktorý v Rusku používajú na označenie ľudí pokladaných za zradcov alebo nepriateľov štátu. Pod pseudonymom Boris Akunin je Čchartišvili známy najmä pre svoje historické detektívne romány.

Spisovateľ narodený v Gruzínsku žije v exile v Londýne od roku 2014 a v súčasnosti je jedným z najčítanejších ruských autorov. Moskva po útoku na Ukrajinu vo februári 2022 zakázala akékoľvek verejné znevažovanie svojej armády a zadržala odvtedy tisíce odporcov konfliktu. Z Ruska medzičasom utieklo niekoľko významných osobností z oblasti kultúry a tí, ktorí zostali, čelia cenzúre, doplnila AFP. (TASR)

Potvrdil to aj predseda vlády ČR Petr Fiala, ktorý do Starmerom v pondelok rokoval v Londýne, informuje TASR podľa agentúry DPA a českých médií.

Fiala označil vzťahy medzi ČR a Britániou za vynikajúce.

„S tým súvisí aj konkrétny krok, ktorý sme s pánom premiérom Starmerom dnes urobili – podpísali sme memorandum o užšej spolupráci v jadrovej energetike. To pomôže zaistiť energetickú bezpečnosť a cenovo dostupné energie pre budúce generácie. Teraz budeme intenzívne spolupracovať na vývoji malých modulárnych reaktorov. Do ich vývoja je zapojená aj (česká energetická spoločnosť) ČEZ a britská spoločnosť Rolls-Royce SMR. Usilujeme sa o to, aby jeden z výrobných závodov sídlil v ČR. Je to dôležitý krok k energetickej bezpečnosti a veľká príležitosť pre český priemysel,“ napísal Fiala na margo rokovania na Downing Street na sociálnej sieti Facebook.

„Táto dohoda má pre Britániu priniesť – čistejšiu energiu, lepšie pracovné miesta a väčšiu bezpečnosť,“ podotkol Starmer.

„Spoluprácou s našimi českými partnermi na malých modulárnych reaktoroch podporujeme britské inžinierstvo, posilňujeme našu priemyselnú základňu a staviame Spojené kráľovstvo do vedúcej pozície pri exporte technológií budúcnosti,“ dodal britský premiér.

Spojené kráľovstvo a Česká republika podľa neho „zdieľajú spoločný prístup“ k energii a „ideálny energetický mix vnímame ako kombináciu veľkých jadrových elektrární, malých modulárnych reaktorov a obnoviteľných zdrojov energie,“ dodal.

Fiala ďalej spresnil, že so Starmerom rokovali aj o posilnení obchodu, keďže Spojené kráľovstvo je pre ČR piatym najväčším exportným trhom, obrat vzájomného obchodu rastie a dosiahol takmer 14 miliárd eur.

Predmetom rokovania bola aj medzinárodná situácia. „Veľká Británia je jednou z vedúcich krajín koalície ochotných. Obe naše krajiny od začiatku ruskej agresie stoja pevne na strane Ukrajiny. Zhodli sme sa, že vojenskú pomoc je potrebné ďalej posilňovať – aj kvôli bezpečnosti celej Európy,“ uviedol Fiala.

Ako dodal, navštívil aj britskú tajnú službu MI6 a mal možnosť diskutovať s jej vedením o medzinárodnej situácii vrátane vývoja v Rusku a Číne. (TASR)

V pondelok to uviedla šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

EÚ a Izrael sa minulý týždeň dohodli na zlepšení humanitárnej situácie v Pásme Gazy. Súčasťou tejto dohody je zvýšenie počtu kamiónov s pomocou, otvorenie hraničných priechodov, sprístupnenie vybraných humanitárnych trás a rekonštrukcia infraštruktúry.

„Vidíme niekoľko dobrých znamení, že sa k ľuďom v Pásme Gazy dostáva viac nákladných áut, viac zásob, ale samozrejme vieme, že to nestačí a musíme viac tlačiť na to, aby sa to, na čom sme sa dohodli, realizovalo aj na mieste,“ povedala Kallasová novinárom.

Izrael a palestínske hnutie Hamas v súčasnosti rokujú o návrhu Washingtonu na prímerie, no podľa viacerých zdrojov medzi delegáciami pretrvávajú nezhody. EÚ medzitým zvažuje zavedenie reštriktívnych opatrení voči Izraelu pre možné porušenie dohody o spolupráci v dôsledku jeho krokov v palestínskej enkláve. O tejto otázke budú ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ rokovať v utorok v Bruseli. (TASR)

Dodanie systémov v hodnote približne dvoch miliárd eur bude financované Berlínom, posledné technické i finančné detaily sa však ešte musia ujasniť, uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius po schôdzke s americkým rezortným kolegom Peteom Hegsethom vo Washingtone.

Podľa Pistoriusa sa zdá, že detaily, ktoré je potrebné doladiť, sú „riešiteľné pre nás oboch, takže sa rýchlo pustíme do práce“, citovala nemecká agentúra.

Rokovanie nemeckého a amerického ministra obrany vo Washingtone. (zdroj: TASR/AP)

Ukrajina naliehavo potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany, upozornil nemecký minister obrany. Pred niekoľkými týždňami preto Hegsethovi telefonicky navrhol nákup dvoch systémov Patriot od USA zo strany Nemecka, pričom by boli nakúpené Patrioty následne dodané Ukrajine.

V súčasnosti existujú dve možnosti - buď Nemecko nakúpi dva okamžite dostupné systémy z amerických zásob, ktoré budú následne dodané priamo na Ukrajinu, alebo nemecká armáda - Bundeswehr - najprv poskytne Ukrajine dva svoje systémy a neskôr dostane za ne náhradu od USA, píše agentúra DPA.

Nemecko zároveň podľa Pistoriusa plánuje získať od USA presný raketový systém Typhon, ktorý dokáže odpáliť strelu s doletom približne 2000 kilometrov.

„Zjednodušene povedané, ide o pozemné odpaľovacie zariadenia, ktoré dokážu odpaľovať rôzne riadené strely na rôzne vzdialenosti," povedal nemecký minister obrany vo Washingtone reportérom.

Tento zbraňový systém by mohol zasiahnuť aj ciele v Rusku, Pistorius však zdôraznil, že by slúžil výlučne ako odstrašujúci prostriedok. Ako podotkol, nákup ešte nebol dokončený a Nemecko o tieto zbrane doposiaľ len prejavilo záujem. USA teraz skúmajú, či sú ochotné ich dodať.

Hegseth v rozhovore túto žiadosť Berlína privítal, povedal podľa DPA Pistorius.

Ide o prvú návštevu úradujúceho nemeckého ministra obrany od nástupu amerického prezidenta Donalda Trumpa vo funkcii v januári tohto roka. (TASR)

Na sociálnej sieti to oznámil šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin. Oblastná správa neskôr informovala, že ruský dron zhodil v Chersone výbušninu na osobné auto, zranenia utrpel 30-ročný muž.

Medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch vo svojej správe minulý mesiac uviedla, že Rusi z východného brehu Dnepra za pomoci dronov podnikajú doslova lovy na civilistov v Chersone a jeho okolí na západnom brehu rieky.

Náletom ruských dronov čelil v pondelok večer aj Černihiv na severe krajiny. V meste bolo zaznamenaných päť výbuchov, zatiaľ nie sú informácie o prípadných obetiach či zranených, uviedol náčelník vojenskej správy mesta Dmytro Bryžynskyj a vyzval obyvateľov, aby zostali v krytoch. (ČTK)

„Nemecko bude zohrávať rozhodujúcu úlohu v novej dohode medzi Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou (NATO) o dodávkach zbraní pre Ukrajinu na boj proti ruskej invázii, uviedol spolkový kancelár Friedrich Merz.

Americký prezident Donald Trump podľa Merza „podnikol dôležitý krok“, keď v pondelok potvrdil dohodu o dodávkach zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom NATO.

„Prezident Trump a ja sme o tomto diskutovali počas uplynulých dní niekoľkokrát. Uistil som ho, že Nemecko (v tom) zohrá kľúčovú úlohu," dodal Merz v príspevku na platforme X.

Nemecký kancelár Friedrich Merz. (zdroj: TASR/AP)

Trump v pondelok okrem iného potvrdil, že USA dodajú Kyjevu prostredníctvom NATO systémy protivzdušnej obrany Patriot. Merz pritom už predtým vyjadril pripravenosť Nemecka systémy Patriot pre Ukrajinu nakúpiť od USA, pripomína agentúra DPA.

Podľa niektorých správ ide o dva systémy, pričom ďalší bude financovaný Nórskom. Ukrajina vyjadrila potrebu nadobudnúť celkovo desať takýchto systémov.

Medzi kupcov pomáhajúcich Ukrajine sú podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho okrem Nemecka a Nórska i Kanada, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Švédsko a Británia.

„Robíme to vo vlastnom záujme,“ pokračoval Merz na X. „Toto pomôže Ukrajine brániť sa proti ruskému bombardovaciemu teroru. Len tak sa zvýši tlak na Moskvu, aby konečne vyjednala mier. V konečnom dôsledku demonštrujeme, že ťaháme za jeden povraz ako partneri v bezpečnostnej politike,“ dodal s tým, že detaily sa v súčasnosti svižne ujasňujú a nemecká vláda je v tejto súvislosti v kontakte so svojimi partnermi.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius je v súčasnosti vo Washingtone, kde o tejto otázke rokuje, pripomína DPA. (TASR)

Tento krok podľa Zelenského pomôže chrániť životy Ukrajincov, informuje agentúra AFP.

„Som vďačný prezidentovi Trumpovi za jeho ochotu podporiť ochranu životov našich ľudí,“ uviedol ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve.

Zelenskyj podľa AFP tiež dodal, že s Trumpom hovoril o „riešeniach“ zameraných na ochranu Ukrajiny.

„Bol to veľmi dobrý rozhovor. Ďakujem za ochotu podporiť Ukrajinu a pokračovať v spolupráci na zastavení zabíjania a nastolení trvalého a spravodlivého mieru,“ napísal Zelenskyj v príspevku na platforme X.

Ako dodal, prezident USA zdieľal podrobnosti o jeho stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

„Je dôležité, že máme taký dobrý vzťah a že krajiny Aliancie pracujú na zvýšení výdavkov na obranu,“ podotkol Zelenskyj.

Ako spresnil, s Trumpom diskutoval o potrebných prostriedkoch a riešeniach v záujme zabezpečenia lepšej ochrany obyvateľov Ukrajiny pred ruskými útokmi a posilnenia pozícií Kyjeva.

„Sme pripravení pracovať čo najproduktívnejšie na dosiahnutí mieru,“ dodal Zelenskyj, podľa ktorého sa s Trumpom dohodli, že si budú telefonovať častejšie a v budúcnosti budú koordinovať svoje kroky.

Trump v pondelok v Bielom dome potvrdil dohodu o dodávkach zbraní na Ukrajinu prostredníctvom NATO. Zároveň vyjadril nespokojnosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a varoval Moskvu, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov clá na úrovni 100 percent. (TASR)