V Nemecku klesá pre demografické zmeny počet darcov kmeňových buniek

"Čína už prekročila červenú čiaru a jej podpora ruskej vojenskej ekonomiky je priamym aktom agresie voči Ukrajine a transatlantickému spoločenstvu," tvrdí v rozhovore pre Espreso TV americký expert na zahraničnú politiku a vojenské záležitosti Ian Brzezinski.

„Rusko sa v skutočnosti zmenilo na testovacie pole pre Čínu. V tejto vojne Rusko testuje svoje zbrane proti západným systémom, zatiaľ čo Čína pozoruje, analyzuje a učí sa. Posudzuje technické možnosti západných zbraní, účinnosť taktiky a politickú reakciu Západu,“ povedal Brzezinski.

Expert dodal, že vojna vyčerpáva nielen Západ, ale aj Rusko, ktoré už utrpelo katastrofálne straty a čoskoro pravdepodobne prekročí hranicu milióna mŕtvych a zranených vojakov.

„Čína získala neoceniteľné informácie o vojenských schopnostiach a doktríne Západu. Západ síce trochu oslabil, ale Rusko oslabilo oveľa viac. A to je pre Peking zjavná strategická výhoda. Preto ma zaráža, že Rusko sa dobrovoľne nechalo použiť ako nástroj na posilnenie globálnych pozícií Číny,“ skonštatoval Brzezinski. (SITA)

Rozhodnutie musí ešte potvrdiť parlament, informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

„Týmto nariaďujem uviesť do platnosti rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny z 29. júna 2025 o odstúpení Ukrajiny (od dohovoru),“ vyhlásil Zelenskyj.

Okrem potvrdenia parlamentom musí Kyjev o takomto kroku taktiež informovať Organizáciu Spojených národov. Ukrajina dohovor ratifikovala v roku 2005.

„Podporujem návrh ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny na odstúpenie Ukrajiny od Dohovoru o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z 18. septembra 1997,“ stálo vo výnose zverejnenom na oficiálnej internetovej stránke ukrajinského prezidenta.

„Je to krok, ktorý si realita už dlho vyžaduje. Rusko nie je zmluvnou stranou dohovoru a míny proti našej armáde a civilistom používa vo veľkom,“ napísal na sociálnej sieti Facebook ukrajinský poslanec a tajomník parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Roman Kostenko.

„Nemôžeme zostať nečinní v prostredí, kde nepriateľ nemá žiadne obmedzenia,“ napísal a dodal, že toto rozhodnutie prispeje k obnove práva Ukrajiny efektívne brániť svoje územie. Kostenko neuviedol, kedy sa začne tejto otázke parlamente venovať.

V uplynulých mesiacoch už oznámili plány na odstúpenie od dohovoru Fínsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko či Poľsko. Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 - takzvaný Ottawský dohovor - ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín, nie však Spojené štáty alebo Rusko.

Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie preto odsudzujú ľudskoprávne skupiny. Rusko tieto míny už použilo v aktuálne prebiehajúcej vojne na Ukrajine. (TASR)

Informuje o tom tlačová agentúra TASS.

Lavrov sa stretne s kirgizským prezidentom Sadyrom Žaparovom a bude rokovať so svojím rezortným náprotivkom Žeenbekom Kulubajevom. Ruský minister sa má zúčastniť aj na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, informuje TASS.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že stretnutia s kirgizskými predstaviteľmi sa zamerajú na spoluprácu v politickej, obchodnej, hospodárskej, vojensko-technickej, kultúrnej, humanitárnej a iných oblastiach v kontexte rozširovania mnohostranných vzťahov.

Uskutoční sa tiež výmena názorov na najpálčivejšie otázky regionálnej a globálnej agendy a na spôsoby rozvoja euroázijskej integrácie, uviedol Kremeľ.

Kirgizsko, ktoré bolo kedysi považované za „útočisko pre slobodu tlače v Strednej Ázii“, zažíva v uplynulých rokoch prudký pokles nezávislosti médií, približuje tlačová agentúra Reuters. Dochádza tam i k represiám, zatýkaniu, legislatívnemu tlaku aj zatváraniu kritických médií. (TASR)