Brusel: Macron a Merz vyzvali na „rýchlu“ obchodnú dohodu so Spojenými štátmi

V niektorých častiach tohto regiónu sa očakávali v priebehu štvrtka teploty až do 41 stupňov Celzia, čo podnietilo tamojšie úrady vydať príslušné výstrahy, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Na území Chorvátska sa podľa miestnych meteorológov očakávali najväčšie horúčavy v hlavnom meste Záhreb a na východe krajiny. Tamojšie úrady sú v stave zvýšenej pohotovosti od víkendu, keď tam lesné požiare zničili na juhu jadranského pobrežia desiatky domov.

V Albánsku sa hasičom podľa vyjadrenia tamojších úradov podarilo za posledných 24 hodín dostať pod kontrolu osem požiarov.

V Bosne a Hercegovine meteorológovia vyzvali ľudí, aby nevychádzali von, keďže v niektorých častiach krajiny sa teplota podľa predpovedí mala vyšplhať až na 41 stupňov Celzia.

Varovali, že horúčavy ohrozia zdravie tzv. zraniteľných skupín obyvateľstva, ako sú starší i veľmi mladí ľudia. Podľa miestnych meteorológov ide o prvú z najmenej troch vĺn horúčav, ktoré sa v Bosne očakávajú od júna do augusta.

Teploty tam už v júni presiahli očakávania a podľa predpovedí na júl a august budú o štyri až päť stupňov vyššie ako priemer. V dejinách Bosny ide o vôbec najsuchší jún s najnižším množstvom zrážok od začiatku takýchto meraní spred 135 rokov. Celkovo intenzívnejšie výkyvy počasia pripisujú meteorológovia klimatickým zmenám.

V niektorých častiach Srbska sa vo štvrtok očakávali teploty do 39 stupňov Celzia, čo je výrazne viac ako priemer pre toto obdobie. Podľa predpovedí počasia by horúčavy na Balkáne mali ustať do piatku; cez víkend sa očakáva mierny pokles teplôt a následne na budúci týždeň ich opätovné zvýšenie. (TASR)

TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Najhoršie by bolo, keby dôsledkom bol odchod Iránu zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a teda v konečnom dôsledku odklon a kolektívne oslabenie,“ povedal Macron novinárom po summite EÚ v Bruseli.

Ako ďalej dodal, v snahe zachovať zmluvu – ktorá má obmedziť šírenie jadrových zbraní – sa v najbližších dňoch stretne s piatimi členmi Bezpečnostnej rady OSN. Tieto rozhovory sa už začali štvrtkovým telefonátom s prezidentom USA Donaldom Trumpom , v ktorom Macron uviedol, že informoval svojich amerických kolegov o kontaktoch, čo Paríž mal s Teheránom „za posledných niekoľko dní a hodín“.

„Dúfame, že dôjde k skutočnému zblíženiu názorov,“ povedal francúzsky prezident a dodal, že cieľom je, „aby Irán neobnovil“ budovanie jadrových zbraní.

Irán ratifikoval Zmluvu o nešírení jadrových zbraní v roku 1970 a zaviazal sa tak deklarovať svoj jadrový materiál Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE). Nedávno však začal pripravovať pôdu pre možné odstúpenie od zmluvy a obvinil MAAE, že koná ako „partner“ v izraelskej „agresívnej vojne“ proti Teheránu.

USA zaútočili v noci na nedeľu 22. júna na tri jadrové zariadenia na území Iránu. Samotný prezident Trump označil údery za „veľkolepý vojenský úspech“ a opakovane tvrdil, že tieto jadrové zariadenia boli „zničené“.

Americké médiá však začiatkom tohto týždňa odhalili predbežné hodnotenie tamojších spravodajských služieb, z ktorého vyplýva, že útoky iránsky jadrový program len o niekoľko mesiacov spomalili. Zoto spravodajstvo ostro následne kritizoval minister obrany Pete Hegseth i ďalší, dodáva AFP. (TASR)

Stanica sa podľa vyhlásenia RTÜK dopustila podnecovania nenávisti. Krok zo strany regulátora odsúdila aj organizácia Reportéri bez hraníc, informovala agentúra AFP.

RTÜK rozhodla, že Halk TV porušila predpisy, najmä keď jeden z hostí v jednej z relácií povedal, že z Turecka „sa nestáva väčšmi náboženská, ale väčšmi sektárska“ krajina. Toto tvrdenie podľa vyhlásenia rady znamenalo podnecovanie nenávisti a nepriateľstva, čo viedlo k rozhodnutiu nariadiť televízii dočasne pozastaviť vysielanie.

Predstaviteľ Reportérov bez hraníc Erol Önderoğlu tvrdí, že RTÜK „s potešením svojvoľne a neprimerane trestá každú diskusiu alebo kritiku, ktorú podnecujú politické a súdne represie namierené proti CHP“. V mene organizácie vyjadril obavu, že opozičné spravodajské kanály blízke CHP by mohli byť nútené ukončiť svoju činnosť v strednodobom horizonte.

Halk TV má podľa AFP blízko k strane CHP, ktorá je vystavená tlaku vláde prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Turecké úrady v marci uväznili člena CHP a istanbulského primátori Ekrema Imamogla pre obvinenia z korupcie i väzieb na teroristov, čo vyvolalo masové protesty. On sám všetky obvinenia odmieta.

Turecký regulačný orgán v marci postihol rovnakým trestom ako Halk TV aj ďalší kanál blízky opozícii - Sözcü TV. Svoje rozhodnutie však pred nadobudnutím účinnosti pozastavil.

Z hľadiska indexu slobody médií je Turecko na 159. priečke z celkovo 180 krajín na zozname Reportérov bez hraníc, píše AFP. (TASR)

Téma cien energií je podľa neho mimoriadne dôležitá aj pre ďalších lídrov členských krajín, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Ak nebudeme poškodení týmto rozhodnutím, ak nám zagarantujú dostatočný objem plynu za dobrú cenu, ak nám zagarantujú tranzitné poplatky, ktoré platíme teraz, ak nám bude zagarantované, že v prípade prehry súdneho sporu s Gazpromom nám to niekto zaplatí, tak vtedy budeme spokojní,“ vyhlásil Fico, ktorý o únijnej iniciatíve REPowerEU a možných zárukách rokoval pred začiatkom summitu so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou. Ocenil konštruktívny prístup Komisie v tejto otázke. Uviedol, že v rozhovore s viacerými lídrami krajín zistil, že téma ceny energií je mimoriadne dôležitá pre mnohých z nich. „Aj chápu náš problém, keď ho komentujem,“ zdôraznil.

Predseda vlády SR označil priebeh summitu za vecný a predvídateľný. „Nič špeciálne ma neprekvapilo alebo nestalo sa nič, s čím by sme nerátali.“ Dôležitá téma podľa neho bola európska obrana a bezpečnosť. Diskusie sa podľa neho zamerali na stredajšie rozhodnutie krajín NATO o navýšení obranných výdavkov až na päť percent ich HDP do roku 2035, a tiež na spoluprácu v rámci celej Európy, medzi ktoré patria spoločné nákupy a spoločná výroba. „Ja iba zopakujem stanovisko vlády SR, v roku 2026 sa nebudú zvyšovať zbrojné výdavky ani o cent, ani o cent, zostanú na tej istej úrovni, ako boli v roku 2025,“ uviedol Fico na palube vládneho špeciálu.

Ďalšou témou bola pokračujúca pomoc Ukrajine vo vojne s Ruskom. Záverečný text nebol prijatý všetkými 27 krajinami, ale iba 26, pretože maďarský premiér Viktor Orbán nesúhlasil so spoločnými závermi pre zmienku o európskej perspektíve pre Kyjev. „Pokiaľ ide o text o Ukrajine, tam je dôležité pre nás, že sme dostali prvýkrát do úvodných ustanovení odkaz na zakladajúce zmluvy EÚ, ktoré hovoria, že EÚ je mierový projekt, že sa má usilovať predovšetkým o mier,“ skonštatoval slovenský premiér.

Vážna diskusia podľa Fica bola o ďalšom rozširovaní bloku. Za najlepšie pripravené krajiny pre vstup do Únie označil Albánsko a Čiernu Horu. „Ale ja si myslím a chcem to povedať veľmi otvorene, že sa veľmi krivdí Srbsku. Srbsko je dobre pripravená krajina, ale stále sa hľadajú všelijaké politické príčiny, ako odďaľovať ďalšie a ďalšie kroky, ktoré by Srbsko mohlo urobiť smerom k Európskej únii,“ poznamenal Fico a prípadné členstvo Kosova označil za „fikciu“.

Lídri dvadsaťsedmičky rokovali tiež o obchodných vzťahoch s USA či Čínou. Fico informoval, že Komisia plánuje do 9. júla uzavrieť dohodu so Spojenými štátmi, no v prípade neúspechu sa tiež pripravuje odvetný balík. Diskusie prebiehali aj o kontrole dovozu čínskych tovarov, bližšie detaily však neprezradil.

Dlhá debata podľa slov premiéra bola o konkurencieschopnosti bloku. „Ja som zdôrazňoval, že pozor, pozor, pozor, hlavne sú to ceny energií, ktoré nás likvidujú. Predsa nie je možné, aby vo východnej časti Európskej únie boli najvyššie ceny v porovnaní s inými časťami, to nie je jednotný trh s energiami,“ dodal s tým, že ceny energií by podľa neho mali byť rovnaké.

UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukové záznamy. (TASR)

„Ukrajina pod neúnavnou paľbou presadzuje jednu reformu za druhou. Preto Komisia obhajuje otvorenie prvej fázy rokovaní. Ukrajina splnila svoje povinnosti – teraz si ich musíme splniť aj my.

Pretože prístupový proces je založený na zásluhách. A Ukrajina si zaslúži posunúť sa vpred,“ zdôraznila Von der Leyenová.

„Toto zasadnutie Európskej rady prišlo v správnom čase. Uprostred extrémnej nestability sme zhodnotili situáciu a koordinovali našu kolektívnu reakciu,“ dodala predsedníčka eurokomisie.

Šéf Európskej rady António Costa na záver summitu v noci na piatok zdôraznil, že bezpečnosť Európy súvisí s bezpečnosťou Ukrajiny, a preto Únia naďalej bojuje za spravodlivý a trvalý mier a tejto krajine otvorí cestu k pristúpeniu do EÚ.

Prišiel čas, aby EÚ zintenzívnila svoju prácu a pomohla Ukrajine na ceste vedúcej k pričleneniu sa do EÚ, povedal Costa počas záverečnej tlačovej konferencie v Bruseli.

Keďže ruská invázia na Ukrajinu závažne podkopáva globálnu bezpečnosť a poriadok založený na medzinárodných pravidlách, predstavitelia členských krajín Rady Európy sa zhodujú, že Únia bude naďalej vyvíjať tlak na Rusko.

„V záujme tohto sa už pracuje na novom, silnom balíku sankcií," dodal Costa.

12 zsl (TASR)

TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Pozostatky 34 ľudí sa našli počas stavebných prác v meste Zapopan v Jaliscu, kde pôsobí jeden z najvplyvnejších drogových kartelov v krajine, oznámil na tlačovej konferencii prokurátor spomínaného mexického štátu Salvador Gonzáles.

Po prvom objave pozostatkov vo februári tohto roka boli na hľadanie ďalších tiel použité georadary a psy vycvičené na vyhľadávanie mŕtvol, dodal Gonzáles.

Zločinecké gangy v tejto latinskoamerickej krajine často pochovávajú svoje obete v neoznačených hroboch, alebo ich spaľujú s cieľom nezanechať žiadne stopy, pripomína AFP.

Jalisco je jedným z najhoršie postihnutých mexických štátov čo sa týka počtu nezvestných osôb, ktorých je aktuálne viac než 127.000.

Štát je baštou kartelu Jalisco New Generation, jednej z drogových skupín, ktorú administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa klasifikovala ako teroristickú organizáciu.

Od roku 2006 si násilie spojené s kriminálnymi gangmi vyžiadalo v Mexiku približne 480.000 životov. Stovky neoznačených hrobov nachádzajú po celej krajine, ako napríklad v Bartoline v severovýchodnom štáte Tamaulipas, kde miestne úrady v rokoch 2017 - 2021 odkryli dovedna 500 kilogramov ľudských pozostatkov, dodáva AFP. (TASR)