Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Francúzsko pre rasové profilovanie polície

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že Ukrajina dopravila domov skupinu vojakov z ruského zajatia.

"Dnes sa vojaci ozbrojených síl, národnej gardy a pohraničnej stráže vracajú domov," oznámil Zelenskyj, ktorý rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch nespresnil počet navrátených zajatcov.

Ruské ministerstvo obrany podľa tlačovej agentúry TASS oznámilo návrat skupiny ruských vojakov "z územia kontrolovaného Kyjevom" výmenou za vrátenie ukrajinských vojakov.

Dnešnej výmene zajatcov predchádzalo v posledných týždňoch päť podobných výmen v súlade s istanbulskými dohodami Kyjeva a Moskvy z 2. júna. Obe strany sa dohodli na postupnej výmene zajatcov aj repatriácii padlých vojakov.

Dohoda z 2. júna nasledovala po zatiaľ najväčšej výmene zajatcov z konca mája, ktorá sa týkala tisícky mužov na každej strane. (ČTK)

"Pokiaľ ide o dopad tohto päťpercentného cieľa, nemyslím si, že bude významný," povedal Lavrov na tlačovej konferencii.

"My vieme, aké ciele sledujeme, neskrývame ich, otvorene ich oznamujeme, sú úplne zákonné z hľadiska akejkoľvek interpretácie zásad Charty OSN a medzinárodného práva a vieme, akými prostriedkami týchto cieľov vždy dosiahneme," cituje Reuters šéfa ruskej diplomacie.

Krajiny NATO sa dohodli na zvýšení výdavkov na obranu pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na európskych členov aliancie a tiež kvôli obavám z rastúcej ruskej hrozby po invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022.

Rusko, ktoré podľa Reuters z tohtoročného rozpočtu vydáva viac ako 40 percent na obranu a bezpečnosť, popiera, že by chcelo zaútočiť na niektorý zo štátov NATO. Kremeľ tento týždeň alianciu obvinil, že Rusko vykresľuje ako "pekelníka", aby ospravedlnila svoju "bezuzdnú militarizáciu". (ČTK)

V rozhovore pre agentúry PAP, DPA a AFP vyzdvihol, že Rusko bolo vo vyhlásení označené za dlhodobú hrozbu. Zdôraznil tiež dohodu spojencov na zvýšení obranných výdavkov a spoluprácu vlády s prezidentom Andrzejom Dudom, ktorú označil za spoločný úspech.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správy agentúry PAP.

Sikorski upozornil, že Putin „kráča po Brežnevovej ceste“, keďže vedie nákladnú vojnu a núti Západ zvyšovať výdavky na obranu. Pripomenul, že podobné preťaženie Sovietskeho zväzu viedlo k jeho rozpadu. Európske štáty počas poľského predsedníctva v Rade EÚ podľa neho prijali argumenty Varšavy, že Rusko predstavuje trvalú hrozbu.

Šéf poľskej diplomacie ocenil postoj USA a prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa neho chápe, že Rusko nechce ukončiť vojnu na Ukrajine. Vyjadril presvedčenie, že zvýšenie výdavkov zo strany Európy bolo pre Trumpa uspokojivé.

Ocenil aj úlohu USA pri prepustení väzňov v Bielorusku a zdôraznil, že Poľsku záleží na oslobodení všetkých politických väzňov, najmä bielorusko-poľského novinára Andrzeja Poczobuta.

Minister zároveň potvrdil ochotu spolupracovať s novozvoleným poľským prezidentom Karolom Nawrockým. V otázke Ukrajiny podľa neho medzi hlavnými politickými silami panuje zhoda. Jeho ministerstvo ponúklo Nawrockému možnosť informovať sa, aby sa mohol oboznámiť s postojom vlády a jej zahraničnou politikou, ktorú má podľa Sikorského reprezentovať. (TASR)

Za existenčnú výzvu pre úniu označili ruskú agresiu proti Ukrajine a jej dopady na európsku aj globálnu bezpečnosť.

Na zvýšení obranných výdavkov na päť percent hrubého domáceho produktu do roku 2035 sa v stredu dohodli členovia Severoatlantickej aliancie na summite v Haagu.

Lídri krajín EÚ dnes v záveroch summitu vzali záväzok krajín NATO na vedomie. Dohoda dosiahnutá v Haagu počíta s tým, že výdavky na armádu do desiatich rokov dosiahnuť najmenej 3,5 percenta HDP a ďalších až 1,5 percenta HDP bude smerovať na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na ochranu kritickej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.

"Európska rada vyzýva členské štáty, aby medzi sebou koordinovali plnenie príslušných záväzkov," stojí v záveroch únijného summitu. Schopnejšia a silnejšia EÚ v oblasti obrany podľa nich prispeje ku globálnej a transatlantickej bezpečnosti a dopĺňa NATO, ktoré pre svoje členské štáty zostáva základom kolektívnej obrany.

Obrana a bezpečnosť bola prvou témou dnešného summitu. Zástupcovia štátov podľa nemenovaného únijného predstaviteľa diskutovali o tom, ako zabezpečiť, aby zvýšenie rozpočtov na obranu členských krajín viedlo k efektívnemu výsledku pre všetkých, a aby mal zo zvýšenia prospech európsky obranný priemysel.

Premiéri a prezidenti krajín EÚ dnes tiež opätovne zdôraznili, že Európa sa musí stať zodpovednejšou za svoju vlastnú obranu a byť lepšie vybavená na koordinované riešenie bezprostredných i budúcich výziev a hrozieb. Za existenčnú výzvu pre EÚ označili ruskú agresiu proti Ukrajine a jej dopady na globálnu a európsku bezpečnosť.

Európska rada v záveroch privítala nový finančný nástroj Európskej únie SAFE, vďaka ktorému budú môcť štáty EÚ spoločne nakupovať vojenské vybavenie a získať pôžičky na obranu vo výške až 150 miliárd eur. Návrh Európskej komisie odsúhlasili ministri pre európske záležitosti EÚ na svojom rokovaní na konci mája.

V záveroch summitu sa premiéri a prezidenti zhodli aj na dôležitosti mobilizácie súkromného financovania pre obranný priemysel. Vyzvali tiež Európsku investičnú banku, aby pokračovala v úsilí o úpravu svojich postupov pri poskytovaní pôžičiek obrannému priemyslu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová v stredu k téme obrany lídrom adresovali list, obsahujúci štyri strategické priority. Sú nimi využitie všetkých dostupných nástrojov na posilnenie investícií do obranných schopností, pokrok smerom k skutočnému celoeurópskemu obrannému trhu, zabezpečenie trvalej a včasnej vojenskej podpory Ukrajine a posilnenie medzinárodného partnerstva v oblasti obrany a bezpečnosti.

K téme obrany sa na zástupcov dvadsaťsedmičky pred summitom obrátili prvýkrát, v minulosti ich šéfka EK oslovovala len v súvislosti s migráciou. (ČTK)

„Islamská republika má prístup k dôležitým americkým základniam v regióne a môže proti nim konať, kedykoľvek to uzná za potrebné,“ povedal vo videopríhovore, ktorý odvysielala štátna televízia.

„Môže sa to stať znova v budúcnosti; ak dôjde k útoku, náklady pre nepriateľa a agresora budú určite vysoké," vyhlásil Chameneí. Dodal, že americký prezident Donald Trump sa snažil „bagatelizovať“ dopad iránskych odvetných útokov na americkú základňu v Katare.

„Trump sa „snažil... predstierať, že sa nič nestalo,“ vyjadril sa ajatolláh o pondelkovom útoku Teheránu na najväčšie americké vojenské zariadenie na Blízkom východe.

Iránskym jadrovým objektom pri americkom údere sa podľa najvyššieho iránskeho vodcu „nič významné“ nestalo.

„Zaútočili na naše jadrové zariadenia, čo by si samozrejme zaslúžilo trestné stíhanie na medzinárodných súdoch, ale neurobili nič významné,“ vyhlásil Chameneí. Avšak Izrael podľa neho po odvetných útokoch islamskej republiky počas 12-dňovej vojny „takmer skolaboval“

.„Sionistický režim sa takmer zrútil a bol rozdrvený útokmi islamskej republiky,“ povedal Chameneí dva dni po tom, ako vojnu ukončilo prímerie. (SITA)