Španielsko predstavilo opatrenia na posilnenie energetickej siete

Odsúdení údajne aj pašovali vybavenie, ktoré sa údajne chystali použiť na spáchanie atentátu. Stalo sa tak deň po tom, čo vstúpilo do platnosti prímerie s Izraelom.

Zrejme ho len vrátili späť o niekoľko mesiacov, naznačuje to počiatočný odhad amerických spravodajských služieb, o ktorom s odvolaním sa na tri nemenované zdroje informovala stanica CNN.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v reakcii správu spochybnila a údajný odhad označila za úplne nepravdivý.

Predbežný posudok dopadov útokov vypracovala Obranná spravodajská agentúra (DIA), ktorá je súčasťou amerického ministerstva obrany (Pentagónu). Vychádza pritom z odhadu škôd, ktoré po úderoch vykonalo Centrálne velenie USA (CENTCOM), uviedol jeden zo zdrojov.

Podľa citovaných osôb z posudku vyplýva, že iránske zásoby obohateného uránu zničené neboli a centrifúgy sú z veľkej časti „neporušené“. Totiž vo všetkých troch iránskych zariadenia boli údajne zasiahnuté zväčša konštrukcie nachádzajúce sa nad zemou, pričom tie boli vážne poškodené.

Podľa analytikov stále nie je jasné, či údery USA odstránili jadrovú hrozbu Teheránu - je možné, že Irán stihol presunúť svoje zásoby vysoko obohateného uránu mimo lokalít, ktoré boli terčom izraelských aj amerických útokov. Odhad DIA podľa jedného zo zdrojov je, že USA vrátili iránsky jadrový program späť „maximálne o niekoľko mesiacov“, uviedla CNN.

Biely dom pripustil, že posudok existuje, ale uviedol, že s ním nesúhlasí. Leavittová na sieti X napísala, že dokument bol označený ako „prísne tajný“, ale napriek tomu ho stanici vraj „poskytol anonymný neúspešný zamestnanec spravodajskej komunity“.

„Únik tohto údajného posudku je jasným pokusom ponížiť prezidenta Trumpa a zdiskreditovať odvážnych stíhacích pilotov, ktorí vykonali dokonale vykonanú misiu s cieľom zničiť iránsky jadrový program. Každý vie, čo sa stane, keď na cieľ dokonale zhodíte 14 bômb s váhou 13,6 tony: úplné vyhladenie,“ uviedla Trumpova hovorkyňa.

Na to, aby USA získali komplexný obraz o vplyve ich úderov, je podľa CNN ešte priskoro a hodnotenie škôd ďalej pokračuje. Žiadny zo zdrojov nepopísal, ako sa posudok DIA zhoduje s hľadiskom ostatných spravodajských služieb. USA naďalej zhromažďujú spravodajské informácie, a to aj z Iránu, dodala CNN.

Šéf rezortu obrany USA Hegseth na správy spochybňujúce deklarovanú úspešnosť útokov na iránske jadrové zariadenia reagoval vyhlásením, že zhodené bomby „zasiahli presne to správne miesto v každom cieli - a fungovali dokonale“. „Na základe všetkého, čo sme videli - a ja som videl všetko -, naše bombardovanie zničilo schopnosť Iránu zostrojiť jadrové zbrane,“ uviedol Hegseth pre agentúru Reuters. (TASR)

Súčasne vyzval na úzky dialóg s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko. Uviedla to podľa agentúry AFP Erdoganova kancelária.

Prítomný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X zverejnil príspevok s fotografiou všetkých lídrov a napísal: „Spoločne budeme určite schopní chrániť životy a dosiahnuť skutočnú bezpečnosť a mier“.

Erdogan na schôdzke s Trumpom podľa vyhlásenia svojej kancelárie zdôraznil význam úzkej spolupráce pri mierovom urovnaní rusko-ukrajinskej vojny a čo najskoršom ukončení „humanitárnej tragédie“ v Pásme Gazy.

Rovnako „vyjadril spokojnosť s prímerím dosiahnutým medzi Izraelom a Iránom vďaka úsiliu prezidenta Trumpa“ a dúfa, že bude trvalé.

Lídri zároveň podčiarkli dôležitosť prijatia opatrení na posilnenie schopnosti odstrašenia NATO. Turecký prezident tiež vyzval na zintenzívnenie spolupráce s USA v oblasti obranného priemyslu, ktorá by podľa neho mohla výrazne podporiť vzájomný obchod.

Na okraj summitu NATO prebehlo aj stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, britského premiéra Keira Starmera a nemeckého kancelára Friedricha Merza.

Trojica podľa Starmerovej kancelárie vyzvala Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu a pomohol tak znížiť napätie na Blízkom východe. Pokiaľ ide o Ukrajinu, lídri rokovali o potrebe vyvinúť väčší tlak na Moskvu, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií.

Okrem tejto trojstrannej schôdzky absolvoval Macron bilaterálne stretnutie so Zelenským. Na sieti X potvrdil neochvejnú podporu Ukrajiny zo strany Francúzska a dôrazne odsúdil ruský útok na Dnipro, ktorý si vyžiadal 17 obetí, a tiež údery na ukrajinské mestá v posledných týždňoch.

„Hoci Ukrajina pred viac ako tromi mesiacmi súhlasila s prímerím, ktoré navrhol prezident Trump, Rusko mier naďalej odmieta. Bombarduje, zabíja a porušuje medzinárodné právo bez toho, aby za to nieslo zodpovednosť. Rusku nemožno dovoliť, aby naďalej beztrestne zabíjalo,“ uviedol Macron.

Zelenskyj predtým v prejave v holandskom parlamente uviedol, že Rusko od začiatku vojny zaútočilo na Ukrajinu 28 743 dronmi Šáhid iránskej výroby. Iba v júni bolo zaznamenaných 2736 takýchto útokov.

Ruská armáda podľa Zelenského využíva tieto bezpilotné lietadlá predovšetkým pri nočných útokoch, ktoré opakovane zasahujú obytné oblasti. Bez „iránskeho režimu“ by to Moskva nebola schopná robiť, podotkol Zelenskyj.

Témou rozhovoru s Macronom bola podľa Zelenského aj možnosť rozšírenia ukrajinskej leteckej flotily o ďalšie francúzske stíhačky Mirage. Zaoberali sa aj spoločnou výrobou a investíciami do dronov.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS informovalo o zostrelení 22 ukrajinských dronov. (TASR)