Irán zadržal Európana, ktorý údajne robil špionáž pre Izrael

Oznámila to agentúra AFP a tamojšia civilná obrana.

Izraelská streľba a paľba z tankov pri distribučnom stredisku v strednej časti pásma si vyžiadala približne 150 zranených, povedal hovorca obrany Mahmúd Basal.

Informovali o tom podľa agentúry AFP iránske médiá.

Taktiež v Izraeli dnes ráno zabila iránska raketa najmenej štyroch ľudí a vyše 20 ďalších zranila. Prímerie oznámil americký prezident Donald Trump, platí od dnešných 7: 30 teheránskeho času (6: 00 SELČ).

V súčasnosti žiaden členský štát do svojej obrany neinvestuje päť percent HDP. Najbližšie k tomuto cieľu je Poľsko, ktoré by tento rok mohlo na obranu minúť financie rovnajúce sa 4,7 percenta svojho HDP.

Zvýšiť vojenské výdavky až na päť percent HDP požaduje americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzuje aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry. Text spoločného vyhlásenia lídrov na summite už v nedeľu schválili zástupcovia členských štátov.

Výnimku z tohto záväzku si vyjednalo Španielsko, ktoré avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta. Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu.“

Požiadavku vynakladať na obranu až päť percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do úradu prezidenta v januári tohto roka. Mesiac predtým svojim spojencom pohrozil, že USA z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí.

Americký prezident pred niekoľkými dňami vyhlásil, že cieľ päť percent HDP by malo splniť všetkých 32 členských krajín NATO s výnimkou USA. Podľa Trumpa sa ostatné štáty dlho priživovali na úkor USA. „My NATO podporujeme už veľmi dlho. Myslím si, že v mnohých prípadoch platíme takmer 100 percent nákladov, takže si nemyslím, že my by sme mali (ísť na túto úroveň výdavkov), ale (ďalšie) krajiny NATO určite áno,“ povedal Trump.

Členovia NATO si v roku 2014 po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym stanovili minimálnu úroveň výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP. Následná invázia Ruska na Ukrajinu o osem rokov neskôr však podľa agentúry AFP prinútila Alianciu posilniť svoje východné krídlo a zvýšiť výdavky.

Viaceré štáty tento rok avizovali, že splnia cieľ z roku 2014 a na obranu budú dávať sumu dosahujúcu najmenej dve percentá svojho HDP. Žiadna krajina však do svojej obrany avizovaných päť percent neinvestuje.

Najviac na svoju obranu minulý rok vynakladalo Poľsko (4,12 percenta), Estónsko (3,43 percenta), Spojené štáty (3,38 percenta), Lotyšsko (3,15 percenta) a Grécko (3,08 percenta). V roku 2024 osem členských štátov stále neplnilo záväzok a do obrany investovalo menej ako dve percentá.

Najmenej investovalo Španielsko, Slovinsko, Luxembursko a Belgicko, ktorých výdavky sa pohybovali na úrovni okolo 1,3 percenta HDP. (TASR)

Cieľom útoku bolo zamedziť prístup k počítačovým alebo sieťovým zdrojom, informuje agentúra AP.

Holandské Národné centrum kybernetickej bezpečnosti vo vyhlásení uviedlo, že k mnohým útokom sa prihlásila skupina proruských hackerov známa pod názvom NoName057(16) a pravdepodobne konali na základe „proruského ideologického motívu“. Vyhlásenie neponúklo bližšie vysvetlenie, píše AFP.

Centrum ozrejmilo, že vyšetruje internetové útoky, pri ktorých útočníci zahltia cieľový systém, webstránku alebo sieť obrovským množstvom falošných požiadaviek, čím zablokujú legitímnych používateľov a svoj cieľ vyradia z prevádzky. Zároveň podotklo, že je v kontakte s „národnými a medzinárodnými partnermi“.

Hovorca samosprávy v Haagu uviedol, že útoky zasiahli obce v celej krajine. „Zaznamenali sme väčšiu návštevnosť webových stránok pri niektorých našich poskytovateľoch služieb,“ povedal pre agentúru AP. „V Haagu zatiaľ všetko funguje normálne,“ skonštatoval.

Holandská vláda spustila už pred summitom NATO rozsiahlu bezpečnostnú operáciu s názvom „Oranžový štít“. (TASR)

Podľa vyhlásenia Izrael odstránil „dvojitú bezprostrednú existenčnú hrozbu“ zo strany Iránu, ktorú predstavovali jadrové zbrane a balistické rakety.

Izrael tiež tvrdí, že „spôsobil vážne škody vojenskému vedeniu a zničil desiatky cieľov iránskeho režimu“.

Vyhlásenie ďalej uvádza, že izraelské sily za posledný deň „tvrdo zasiahli vládne ciele v srdci Teheránu, pričom zlikvidovali stovky operatívcov Basídž“ – milície, ktorú iránska vláda často používa na potlačenie protestov – a „zlikvidovali ďalšieho vysokopostaveného jadrového vedca“.

„Izrael ďakuje prezidentovi Trumpovi a Spojeným štátom za ich podporu v obrane a ich účasť na eliminácii iránskej jadrovej hrozby,“ dodáva sa vo vyhlásení. (BBC)

Raketa Teheránu zasiahla obytnú budovu v meste Beer Ševa, kde záchranári prehľadávali trosky, informuje agentúra AFP.

Izraelské záchranné zložky Magen David Adom (Červená Dávidova hviezda - MDA) na platforme X ozrejmili, že raketový útok si v utorok ráno vyžiadal štyri obete, dve osoby utrpeli vážnejšie zranenia a 20 ďalších ľahšie.

„Tímy naďalej uskutočňujú pátracie a záchranné operácie“, uviedli. Zložky nepresnili miesto zásahu hoci izraelské médiá uviedli, že to bolo v meste Beer Ševa.

Izraelská armáda ráno v priebehu dvoch hodín ohlásila niekoľko vĺn iránskych rakiet, pričom v Tel Avive a v ďalších miestach na severe a juhu sa opakovane rozozvučali sirény. Izraelská protivzdušná obrana údajne zachytila viac ako 500 rakiet a približne 1000 bezpilotných lietadiel Teheránu.

Úplný rozsah škôd po 12 dňoch konfliktu nie je známy. Pred utorkovými útokmi úrady priznali najmenej 50 zásahov v celej krajine a oficiálny počet obetí bol 24, píše AFP.