Rastúceho konfliktu s Iránom sa obáva drvivá väčšina Američanov, ukázal prieskum

Druhé bezpilotné lietadlo sa zrútilo neďaleko medzinárodného letiska západne od Bagdadu.

Informovala o tom iracká štátna tlačová agentúra s odvolaním sa na armádny zdroj oboznámený s incidentom, píšu agentúry AFP a Reuters.

Zo základne nehlásia úmrtia ani zranených a k útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil. Dron zasiahol radarový systém a poškodil ho. Druhý dron sa zrútil približne desať kilometrov od medzinárodného letiska v Bagdade, kde sú dislokované aj americké jednotky v rámci medzinárodnej protidžihádistickej koalície.

V roku 2020 sa zo základne Tadži stiahli jednotky medzinárodnej koalície pod vedením Spojených štátov a odovzdali ju irackým bezpečnostným silám. V minulosti tam pôsobilo až 2000 príslušníkov vojsk koalície.

Základňa sa nachádza asi 20 kilometrov severne od Bagdadu a bola častým cieľom raketových útokov milícií podporovaných Iránom, ktoré bojovali najmä proti americkým vojakom.

Útok prišiel niekoľko hodín po tom, ako Irán odpálil rakety na americkú vojenskú základňu al-Udajd v Katare v rámci odvety za americké bombardovanie jadrových zariadení v Iráne. (TASR)

O začiatku prímeria písal na svojej sociálnej sieti Truth Social už americký prezident Trump.

"Prímerie teraz platí," uviedol americký prezident Donald Trump v správe zverejnenej krátko po 7:00 SELČ. "Prosím, neporušujte ho!" dodal.

O tom, že boje medzi Izraelom a Iránom dnes ustanú, informoval Trump už krátko po polnoci SELČ. "Gratulácie všetkým! Bolo plne schválené Izraelom a Iránom a medzi nimi, že bude úplné prímerie," uviedol.

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arakčí po Trumpovom prvom oznámení na sieti X napísal, že Teherán sa k žiadnej dohode o prímerí nezaviazal a že Izrael je ten, kto boje začal, napriek tomu Irán boje zastaví, ak tak do 4:00 teheránskeho času (2:30 SELČ) urobí aj izraelská armáda.

"Konečné rozhodnutie o ukončení našich vojenských operácií padne neskôr," uviedol. Následne poznamenal, že vojenské operácie mocných iránskych síl na potrestanie Izraela trvali do poslednej minúty.

Podobný krok už skôr urobili aj Spojené arabské emiráty. Niektoré aerolinky však naďalej pre neistú bezpečnostnú situáciu rušia lety do krajín Perzského zálivu, píše agentúra AP.

Katarský úrad civilného letectva dnes po polnoci miestneho času (po 23.00 h v pondelok SELČ) oznámil, že po niekoľkých hodinách zastavenia prevádzky opäť otvára vzdušný priestor. O necelé dve hodiny skôr tak urobilo napríklad letisko v Dubaji, postupne sa pridávali aj terminály v ďalších krajinách.

Príčinou k uzavretiu vzdušného priestoru bol iránsky odvetný útok na americkú základňu Al-Udajd, ktorý podľa Washingtonu aj Dauha nikoho nezabil ani nezranil. Viaceré svetové letecké spoločnosti však už po nedeľňajšom americkom útoku na iránske jadrové zariadenia pozastavili či obmedzili lety na Blízky východ.

Aerolinky sa vyhýbajú letom na letisko v Spojených arabských emirátoch a Katare a v menšej miere tiež v Kuvajte, Bahrajne a Saudskej Arábii.

Napríklad British Airways nebudú do Kataru lietať až do stredy, Singapore Airlines zase do rovnakého dňa zrušili lety do Dubaja, napísala AP.

Zvyčajne rušný vzdušný priestor siahajúci od Iránu a Iraku až po Stredozemné more je už desať dní takmer prázdny. Letecké spoločnosti kvôli izraelským úderom na Irán, ktoré sa začali 13. júna, hromadne rušia, odkláňajú alebo meškajú lety.

Podľa webu FlightAware bolo k pondelkovému večeru SELČ zrušených 705 letov do oblasti, z toho najviac 75 na letisko v Dubaji, uviedla AP. (ČTK)

Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

„Rusi okolo polnoci masívne zaútočili dronmi na dedinu Verchňa Syrovatka,“ vyhlásil veliteľ vojenskej správy Sumskej oblasti Oleg Grygorov.

„Máme informácie o troch mŕtvych. Je medzi nimi aj osemročný chlapec,“ dodal. Pri útoku vraj navyše utrpeli zranenia ďalší traja ľudia.

"Úder pripravil o život ľudí z rôznych rodín. Všetci žili na tej istej ulici. Išli spať do svojich domovov. Ale ruské drony prerušili ich spánok - navždy," uviedla na telegrame vojenská správa Sumskej oblasti.

Počas noci dronmi útočili obe strany. Primátor Moskvy Sergej Sobjanin v utorok krátko po polnoci prostredníctvom platformy Telegram oznámil, že ruské protivzdušné systémy zostrelili tri ukrajinské drony smerujúce na hlavné mesto.

Ruské ministerstvo obrany zas vyhlásilo, že sa mu pred polnocou podarilo zničiť až deväť ukrajinských dronov v priebehu 90 minút.

Generálny tajomník NATO v pondelok potvrdil, že sa aliancia na samite zhodne na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu.

Za najväčšiu a priamu hrozbu pre NATO zároveň označil Rusko. Uviedol tiež, že spojenci tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške vyše 35 miliárd eur.

Rutte už skôr navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent HDP, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení. 

Dnes popoludní sa uskutoční takzvané NATO Public Forum, ktoré organizuje aliancia a holandská vláda spoločne so zástupcami občianskej spoločnosti. 

Po obede bude nasledovať plenárne zasadnutie Fóra obranného priemyslu, kde sa stretnú ministri obrany a zástupcovia priemyslu z aliančných krajín.

Večer sa súbežne uskutoční niekoľko ďalších podujatí. Tou hlavnou je večera pre premiérov a prezidentov, ktorú bude hostiť holandský kráľovský pár Viliam-Alexander a Máxima. Uskutoční sa aj pracovná večera Rady NATO-Ukrajina na úrovni ministrov zahraničia a pracovnej večere Severoatlantickej rady vo formáte ministrov obrany.

Formálne rokovanie spojencov na úrovni hláv štátov a predsedov vlád je v pláne v stredu dopoludnia, bude trvať len dve a pol hodiny. Niektorých rokovaní sa zúčastní ukrajinský prezident Zelenskyj aj partneri z krajín Indopacifiku, teda Južnej Kórey, Austrálie, Japonska a Nového Zélandu.

Do Holandska tiež pricestuje šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa, ktorí sa dnes popoludní stretnú s Ruttom a Zelenským.

Počas summitu sa očakáva aj mnoho protestov, okrem iného proti zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie. (ČTK)

Irán nad ránom dvakrát vyslal rakety na ciele v Izraeli v čase, keď sa podľa amerického prezidenta priblížil začiatok platnosti dohodnutého prímeria. O útokoch informovala izraelská armáda. Podľa prvých správ pri úderoch nikto nezomrel ani nebol zranený.

Izrael predtým v noci podnikol ďalšie útoky na iránske hlavné mesto Teherán, kde sa po výzve na evakuáciu obyvateľov jednej z častí na severovýchode metropoly ozývali výbuchy, uviedol web The Times of Israel..

Obe strany v utorok 12. dňom pokračujú vo vzájomných vzdušných úderoch, ktoré nadväzujú na úvodný izraelský útok na Irán z 13. júna. Podľa Izraela aj Spojených štátov je cieľom úderov zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane, Irán ale popiera, že by jeho jadrový program mal vojenské účely.

Trump krátko po polnoci SELČ oznámil, že zhruba o šesť hodín začne platiť časovo neobmedzené prímerie, až obe strany ukončia pripravené útoky. Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí potom uviedol, že jeho krajina sa k prímeriu nezaviazala, ale ustane v úderoch, ak s nimi Izrael skončí do štvrtej hodiny teheránskeho času (2:30 SELČ).

Takmer dve hodiny po tomto termíne hlásili izraelské ozbrojené sily spomínané útoky, kvôli ktorým na severe krajiny a v niektorých ďalších lokalitách zneli sirény a podľa svedkov citovaných agentúrou Reuters boli počuť výbuchy v Tel Avive.

Podľa Times of Israel vyrazili záchranári k miestu dopadu rakety v meste Beer Ševa na juhu krajiny. Z mesta neskôr hlásili smrť najmenej troch ľudí a niekoľko ďalších zranených.

Dym po zásahu izraelskej protivzdušnej obrany. (zdroj: TASR/AP)

Predtým počas noci vydala izraelská armáda varovanie pre celkovo tri oblasti Teheránu, z jednej z nich boli potom hlásené výbuchy, zatiaľ bez bližších podrobností.

Na izraelskom území zase sirény ohlásili poplach v oblasti Golanských výšin kvôli podozreniu na útok dronu. Irán od začiatku bojov vyslal na Izrael viac ako tisícku bezpilotných lietadiel, veľkú väčšinu sa však podarilo zlikvidovať, uviedol Times of Israel. (ČTK)

Krajina oznámila nákup nemeckých systémov protivzdušnej obrany IRIS-T SLM od zbrojovky Diehl Defence v hodnote deväť miliárd švédskych korún (približne 809,5 miliónov eur).

Informuje o tom agentúra AFP.

„Tento systém protivzdušnej obrany je prvým, ktorý nakúpime a možno bude jednou z najdôležitejších obranných kapacít, ktoré Švédsko získalo od nákupu systémov Patriot v 90. rokoch,“ vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson a dodal, že nákup je súčasťou „prebiehajúceho rýchleho prezbrojenia krajiny“.

Minister obrany Pal Jonson na tlačovej konferencii po boku Kristerssona uviedol, že vojna na Ukrajine im „otvorila očí ohľadom dôležitosti silnej protivzdušnej obrany“.

Švédsko po konci studenej vojny drasticky znížilo svoje výdavky na obranu. Po ruskej anexii Krymského polostrovu v roku 2014 však opätovne začalo s vyzbrojovaním.

Štokholm koncom marca oznámil, že chce v nasledujúcom desaťročí zvýšiť svoje výdavky na obranu o približne 300 miliárd švédskych korún (takmer 28 miliárd eur), čo by do roku 2030 znamenalo posun zo súčasných 2,4 percenta HDP na obranu na 3,5 percenta.

Severská krajina sa po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 po dvoch storočiach vzdala svojej vojenskej neutrality a požiadala o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Členom sa stala v marci minulého roka.