IDF po útokoch na americkú základňu vyhlásila, že Irán je hrozbou pre celý svet

Irán nad ránom dvakrát vyslal rakety na ciele v Izraeli v čase, keď sa podľa amerického prezidenta priblížil začiatok platnosti dohodnutého prímeria. O útokoch informovala izraelská armáda. Podľa prvých správ pri úderoch nikto nezomrel ani nebol zranený.

Izrael predtým v noci podnikol ďalšie útoky na iránske hlavné mesto Teherán, kde sa po výzve na evakuáciu obyvateľov jednej z častí na severovýchode metropoly ozývali výbuchy, uviedol web The Times of Israel..

Obe strany v utorok 12. dňom pokračujú vo vzájomných vzdušných úderoch, ktoré nadväzujú na úvodný izraelský útok na Irán z 13. júna. Podľa Izraela aj Spojených štátov je cieľom úderov zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane, Irán ale popiera, že by jeho jadrový program mal vojenské účely.

Trump krátko po polnoci SELČ oznámil, že zhruba o šesť hodín začne platiť časovo neobmedzené prímerie, až obe strany ukončia pripravené útoky. Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí potom uviedol, že jeho krajina sa k prímeriu nezaviazala, ale ustane v úderoch, ak s nimi Izrael skončí do štvrtej hodiny teheránskeho času (2:30 SELČ).

Takmer dve hodiny po tomto termíne hlásili izraelské ozbrojené sily spomínané útoky, kvôli ktorým na severe krajiny a v niektorých ďalších lokalitách zneli sirény a podľa svedkov citovaných agentúrou Reuters boli počuť výbuchy v Tel Avive.

Podľa Times of Israel vyrazili záchranári k miestu dopadu rakety v meste Beer Ševa na juhu krajiny. Z mesta neskôr hlásili smrť najmenej troch ľudí a niekoľko ďalších zranených.

Dym po zásahu izraelskej protivzdušnej obrany. (zdroj: TASR/AP)

Predtým počas noci vydala izraelská armáda varovanie pre celkovo tri oblasti Teheránu, z jednej z nich boli potom hlásené výbuchy, zatiaľ bez bližších podrobností.

Na izraelskom území zase sirény ohlásili poplach v oblasti Golanských výšin kvôli podozreniu na útok dronu. Irán od začiatku bojov vyslal na Izrael viac ako tisícku bezpilotných lietadiel, veľkú väčšinu sa však podarilo zlikvidovať, uviedol Times of Israel. (ČTK)

Na sociálnej sieti X o tom informoval iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Pokiaľ by však Tel Aviv ukončil svoje útoky, Irán „nebude mať v úmysle pokračovať v reakcii“.

Píšu o tom agentúry AP, AFP a Reuters a stanica Sky News.

„V súčasnosti neexistuje žiadna dohoda o prímerí alebo zastavení vojenských operácií,“ napísal Arákčí v príspevku na sociálnej sieti X v reakcii na vyhlásenie prezidenta Trumpa o začiatku „úplného prímeria“ od 06:00 SELČ. To malo podľa slov amerického lídra „oficiálne ukončiť“ 12-dňový konflikt.

Arákčí dodal, že pokiaľ „izraelský režim zastaví svoju nezákonnú agresiu voči iránskemu ľudu najneskôr do 04:00 teheránskeho času (02:30 SELČ), Irán nebude mať v úmysle pokračovať v reakcii“.

Konečné rozhodnutie o zastavení vojenských operácií podľa iránskeho ministra zahraničia „bude prijaté neskôr“.

Izrael sa k údajnej dohode o prímerí dosiaľ nevyjadril, no po štvrtej hodine ráno teheránskeho času neboli na Irán zatiaľ hlásené nové útoky. V ďalšom príspevku Arákčí uviedol, že vojenské operácie iránskych ozbrojených síl pokračovali až „do poslednej minúty do štvrtej hodiny ráno“.

Informuje o tom agentúra Reuters a televízia Sky News.

„Irán bol veľmi blízko k získaniu jadrovej zbrane,“ povedal Vance v rozhovore pre televíznu stanicu Fox News. „Irán teraz už nie je schopný vyrobiť jadrovú zbraň s vybavením, ktoré má, pretože sme ho zničili,“ dodal.

Podľa amerického viceprezidenta by Teherán musel opätovne čeliť útokom americkej armády, pokiaľ by sa znovu rozhodol vyrábať jadrovú zbraň.

Prímerie sa má začať o niekoľko hodín, keď obe strany ukončia svoje prebiehajúce záverečné misie. Informujú o tom agentúry AP a AFP a televízia Sky News.

„Izrael a Irán sa dohodli na úplnom a totálnom prímerí,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social a dodal, že sa tak stane „za približne šesť hodín, keď Izrael a Irán ukončia svoje prebiehajúce záverečné misie“.

Prímerie sa tak má podľa amerického prezidenta začať v utorok okolo 06:00 SELČ a „oficiálne ukončí“ 12-dňový konflikt.

Podľa prezidenta mohol konflikt „trvať roky a zničiť celý Blízky východ, ale nestalo sa tak a ani sa nikdy nestane“. Tel Aviv ani Teherán sa k údajnej dohode dosiaľ nevyjadrili.

Americký prezident tvrdí, že prímerie začne najskôr dodržiavať Irán a po dvanástich hodinách sa k nemu pridá aj Izrael. Po uplynutí 24 hodín by sa podľa Trumpa mal konflikt skončiť úplne. Obe strany vraj počas prímeria ostanú „pokojné a zodpovedné“.

„Za predpokladu, že všetko bude fungovať tak, ako má, čo sa aj stane, by som chcel zablahoželať obom krajinám, Izraelu a Iránu, že majú výdrž, odvahu a rozum ukončiť to, čo by sa malo nazývať 12-dňová vojna,“ napísal v príspevku Trump.

Francúzsko však podľa neho podporuje zámer zabrániť Teheránu vo vývoji jadrových zbraní.

„Aj keď môžeme považovať za oprávnené neutralizovať jadrové štruktúry v Iráne vzhľadom na ciele, ktoré zdieľame... tieto útoky nie sú zákonné,“ povedal Macron počas návštevy Nórska. „Od začiatku sme verili, že to možno dosiahnuť prostredníctvom diplomatických a technických prostriedkov,“ dodal, pričom tento názor podľa AFP vyjadril aj nórsky premiér Jonas Gahr Störe.

„Medzinárodné právo má niekoľko jasných princípov týkajúcich sa použitia sily. Môže to povoliť Bezpečnostná rada alebo môže ísť o čistú sebaobranu,“ vyhlásil francúzsky prezident. Objasnil, že to znamená, že útoky Spojených štátov boli „mimo oblasti medzinárodného práva“.

Prezident Francúzska tiež vyjadril svoj nesúhlas s akýmkoľvek zámerom zmeniť režim v Iráne vojenskými prostriedkami. Americkí predstavitelia opakovane tvrdili, že cieľom Spojených štátov nie je zmena režimu v Iráne. Avšak americký prezident Donald Trump v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social naznačil, že to nevylučuje.

„Zakaždým, keď sme urobili toto rozhodnutie, bez ohľadu na oprávnenosť pôvodného prístupu...sme urobili chybu,“ povedal Macron. Takéto kroky podľa neho v minulosti neviedli k zvýšeniu stability.

Dodal, že pondelkové izraelské útoky na väznicu Evín v Teheráne nemajú nič spoločné s „deklarovanými cieľmi“ Izraela, ktorými je zničenie iránskeho jadrového programu, a ohrozujú civilistov. Zároveň varoval pred dopadom na globálnu ekonomiku v prípade, že by Irán uzavrel Hormuzský prieliv. „Dôsledky pre svetové hospodárstvo, najmä pre Čínu a mnohé ďalšie krajiny, by boli masívne a myslím si, že by to vyvolalo veľa reakcií,“ uzavrel Macron. (TASR)

„Vypálili 14 rakiet - 13 z nich bolo zostrelených a 1 oslobodená, pretože mierila smerom, kde by nikoho neohrozila,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social. „S potešením môžem oznámiť, že sa žiaden Američan nezranil a nevznikli takmer žiadne škody,“ dodal.

„Najdôležitejšie však je, že už dostali všetko zo svojho systému a dúfajme, že už nebude pokračovať žiadna ďalšia nenávisť. Chcem sa Iránu poďakovať za včasné varovanie, ktoré umožnilo, že nedošlo k stratám na životoch a nikto nebol zranený,“ pokračoval Trump.

Americký prezident tvrdí, že po odvetných iránskych útokoch môže Teherán pristúpiť k rokovaniam o mieri v regióne. „Budem nadšene povzbudzovať Izrael, aby urobil to isté,“ dodal.

Trump sa v nasledujúcom príspevku taktiež poďakoval katarskému emirovi Tamímovi bin Hamadovi Ál Sánímu za jeho snahy o sprostredkovanie mieru v regióne. „Pokiaľ ide o dnešný útok na americkú základňu v Katare, s potešením oznamujem, že okrem toho, že neboli zabití ani zranení žiadni Američania, neboli zabití ani zranení ani Katarčania,“ napísal. (TASR)

„Neporušili sme nikoho práva... Zároveň však nikdy nebudeme akceptovať, aby niekto porušoval tie naše, a neskloníme sa pred žiadnym takýmto porušovaním... Taká je logika iránskeho národa,“ napísal najvyšší duchovný vodca v príspevku na X.

Popredný nemenovaný iránsky predstaviteľ krátko predtým podľa agentúry Reuters povedal, že Teherán bude pokračovať v odvete, ktorú spustil v reakcii na víkendové americké útoky na svoje jadrové zariadenia. Zároveň však dodal, že Irán má „potrebnú racionalitu“ na to, aby po „potrestaní agresora“ pristúpil k diplomacii. Izraelské aj americké útoky však podľa jeho slov musia prestať, ak chcú tieto krajiny rokovania.

Spojené štáty rozsah pondelňajších iránskych útokov na základňu al-Udajd v Katare spochybňujú. Nemenovaný predstaviteľ USA povedal agentúre Reuters, že základňu nezasiahla nijaká z rakiet.

Iránske Revolučné gardy zas tvrdia, že ju zasiahlo šesť rakiet. (TASR)

Na sieti X tak reagoval na príspevok prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa vyjadroval k predchádzajúcemu tvrdeniu Medvedeva, že viaceré krajiny sú pripravené priamo dodať Iránu vlastné jadrové hlavice.

Sériu príspevkov na sociálnych sieťach podnietili údery USA na tri iránske jadrové zariadenia - Fordó, Isfahán a Natanz - z noci na nedeľu. Trump následne oznámil úplné zničenie týchto zariadení. Jeho vyjadrenie neskôr miernili predstavitelia jeho administratívy, podľa ktorých boli objekty vážne poškodené. Dosah útokov však nedokázala doteraz určiť ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Medvedev v reakcii na útoky na sociálnej sieti X v nedeľu okrem iného napísal, že Irán bude s obohacovaním jadrového materiálu - aj s budúcou výrobou jadrových zbraní - pokračovať a že viacero nemenovaných štátov je pripravených Teheránu priamo poskytnúť svoje jadrové hlavice.

„Počul som, že bývalý ruský prezident Medvedev iba tak ledabolo nadhodil slovo na N (Nukleárny!) s tým, že on aj ďalšie štáty by Iránu dodali nukleárne hlavice? Naozaj to povedal, alebo je to len výplod mojej fantázie?“ spýtal sa Trump v pondelok na svojej sieti Truth Social.

„So slovom na N by sa nemalo zaobchádzať takto ľahkovážne. Myslím si, že pre toto je BOSS (súčasný ruský prezident Vladimir) Putin,“ napísal Trump.

Medvedev následne reagoval ďalším príspevkom, v ktorom odsúdil americké údery na Irán a vyhlásil, že nedosiahli svoje ciele. „Rusko nemá v úmysle dodať Iránu jadrové zbrane, pretože na rozdiel od Izraela sme zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Ale iné krajiny by mohli - to sa tým chcelo povedať,“ uviedol ruský exprezident.

V januári roku 2025 malo podľa odhadov Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) jadrové zbrane deväť krajín -Spojené štáty, Francúzsko, Británia, India, Pakistan, Izrael, Severná Kórea, Čína a Rusko. Washington a Moskva vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní. SIPRI v nedávnej výročnej správe varoval, že svet je na prahu nových pretekov v jadrovom zbrojení. (TASR)