Trump oznámil dohodu o „úplnom prímerí“ medzi Iránom a Izraelom

Pokiaľ by však Tel Aviv ukončil svoje útoky, Irán „nebude mať v úmysle pokračovať v reakcii“. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AP, AFP a Reuters a stanice Sky News.

„V súčasnosti neexistuje žiadna dohoda o prímerí alebo zastavení vojenských operácií,“ napísal Arákčí v príspevku na sociálnej sieti X v reakcii na vyhlásenie prezidenta Trumpa o začiatku „úplného prímeria“ od 06.00 h SELČ. To malo podľa slov amerického lídra „oficiálne ukončiť“ 12-dňový konflikt.

Arákčí dodal, že pokiaľ „izraelský režim zastaví svoju nezákonnú agresiu voči iránskemu ľudu najneskôr do 04.00 h teheránskeho času (02.30 h SELČ), Irán nebude mať v úmysle pokračovať v reakcii“. Konečné rozhodnutie o zastavení vojenských operácií podľa iránskeho ministra zahraničia „bude prijaté neskôr“.

Izrael sa k údajnej dohode o prímerí dosiaľ nevyjadril, no po štvrtej hodine ráno teheránskeho času neboli na Irán zatiaľ hlásené nové útoky. V ďalšom príspevku Arákčí uviedol, že vojenské operácie iránskych ozbrojených síl pokračovali až „do poslednej minúty do štvrtej hodiny ráno“. (TASR)

Pokiaľ by však Tel Aviv ukončil svoje útoky, Irán „nebude mať v úmysle pokračovať v reakcii“. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AP, AFP a Reuters a stanice Sky News.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme. (TASR)

Uviedli to v prieskume agentúr Reuters a Ipsos, ktorý zverejnili v pondelok po víkendových amerických útokoch na Irán a pred odvetným úderom Teheránu na americkú základňu al-Udajd v Katare, píše TASR.

Prieskum, ktorý sa začal po amerických náletoch na Irán a skončil sa v pondelok skoro ráno, podľa Reuters podčiarkol hlboké rozpory v USA v otázke, čo by mal Washington robiť ďalej. Poukázal vraj taktiež na politické riziká, ktorým je vystavený americký prezident Donald Trump. Na prieskume sa zúčastnilo 1139 dospelých Američanov.

Zhruba 79 percent účastníkov sondáže vyjadrilo obavy, že Irán môže zaútočiť na amerických civilistov v reakcii na americké údery. Podobné obavy mali aj o vojenský personál USA umiestnený na Blízkom východe.

Teherán v pondelok večer miestneho času vypustil niekoľko rakiet na americkú leteckú základňu al-Udajd v Katare, v ktorej sú dislokovaní americkí vojaci. Základňa, ktorá leží neďaleko metropoly Dauha, je najväčšou americkou základňou na Blízkom východe.

Iba 32 percent opýtaných Američanov sa vyslovilo za pokračovanie leteckých útokov USA na Irán, zatiaľ čo 49 percent bolo proti. Ďalšie útoky podporilo 62 percent respondentov v rámci Republikánskej strany. Jej prívrženci boli však rozdelení v otázke, či podporujú okamžité ukončenie účasti v konflikte s Iránom - 42 percent z nich uviedlo, že Washington by tak mal urobiť teraz, zatiaľ čo 40 percent bolo proti tejto myšlienke.

Naopak, výrazná väčšina stúpencov Demokratickej strany sa vyslovila proti ďalšiemu bombardovaniu Iránu a za okamžité ukončenie konfliktu, ktorý vyvolal Izrael pred viac než týždňom rozsiahlym útokom na Irán. Deklarovaným cieľom Tel Avivu i Washingtonu je zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň, hoci ten opakovane odmieta, že by sa o ňu usiloval.

Rozhodnutie Trumpa nariadiť americkej armáde údery proti Iránu označil Reuters za dramatický a riskantný posun v jeho zahraničnej politike. Americký prezident totiž opakovane sľuboval, že sa vyhne vojenským intervenciách vo veľkých vojnách v zahraničí, pripomenula agentúra.

Z prieskumu Reuters/Ipsos vyplýva, že celková podpora Trumpa sa v posledných mesiacoch zväčša drží na stabilnej úrovni, ale je nižšia ako 47 percent, ktoré sa v sondáži agentúr uvádzali tesne po jeho januárovom návrate do Bieleho domu. V najnovšom prieskume klesol jeho rating o jeden percentuálny bod zo 42 percent zaznamenaných začiatkom mesiaca. (TASR)

Iránske útoky odsúdil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vyzval na návrat k diplomacii. Saudská Arábia označila pondelkový útok za „neospravedlniteľný“ a ponúkla nasadenie všetkých svojich kapacít na podporu Kataru. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Chcem povedať, že toto je ďalší dôkaz nepriateľstva a násilia a toho, že Irán je teroristický štát, ktorý ohrozuje nielen Izrael, ale aj celý Blízky východ vrátane jeho susedov a celý svet,“ povedal hovorca izraelskej armády.

Francúzsky prezident sa k útoku vyjadril na sieti X, kde napísal: „Špirála násilia sa musí skončiť.“ Vyzval tiež všetky strany na maximálnu zdržanlivosť, deeskaláciu a návrat k rokovaciemu stolu. Šéf francúzskej diplomacie Jean-Noël Barrot pre verejnoprávnu stanicu France 2 povedal, že ide o nebezpečnú eskaláciu, za ktorú nesie veľkú zodpovednosť Irán. „Je to kolobeh násilia, ktorý vystavuje región riziku rozsiahleho požiaru, ktorý by mal veľmi vážne následky aj tu doma,“ uviedol Barrot.

Saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí taktiež odsúdilo útok voči Kataru. „Toto je neprijateľné a neospravedlniteľné za akýchkoľvek podmienok. Kráľovstvo potvrdzuje svoju solidaritu a plnú podporu pre Katar a ponúka všetky svoje kapacity na podporu sesterského štátu Katar vo všetkých opatreniach, ktoré prijme“.

Spojené arabské emiráty vyzvali na diplomatické riešenie a vyhlásili, že „seriózny dialóg je jedinou cestou k prekonaniu súčasných kríz a zachovaniu bezpečnosť a stabilitu regiónu a bezpečnosť jeho obyvateľov“.

Obavy z eskalácie vyjadril aj Egypt, ktorý vyzval na medzinárodné a regionálne úsilie, aby sa situácia nezhoršovala. Jordánske ministerstvo zahraničných vecí zas uviedlo, že útok predstavuje porušenie zvrchovanosti Kataru a vyzval k návratu k rokovaniam, píše DPA.

Ministerstvo zahraničných vecí Iraku v reakcii na útoky varovalo pred „širšou konfrontáciou“. Irak opakovane varoval „pred nebezpečenstvom zapájania sa nových strán do konfliktu, ktoré by mohli viesť k širšej konfrontáciu a ďalšiemu regionálnemu napätiu“, uviedol iracký rezort diplomacie.

Irán v pondelok útočil raketami na americkú leteckú základňu al-Udajd v Katare. Dauha tvrdí, že jej protivzdušná obrana rakety zachytila. Útoky prišli v reakcii na nedeľňajšie údery USA na jadrové ciele v Iráne. (TASR)

D. Vance v pondelok vyhlásil, že Irán už nedokáže vyrobiť jadrovú zbraň po tom, ako americké bombardovanie poničilo jeho infraštruktúru. Informuje o tom TASR podľa správ agentúry Reuters a televízie Sky News.

„Irán bol veľmi blízko k získaniu jadrovej zbrane,“ povedal Vance v rozhovore pre televíznu stanicu Fox News. „Irán teraz už nie je schopný vyrobiť jadrovú zbraň s vybavením, ktoré má, pretože sme ho zničili,“ dodal. Podľa amerického viceprezidenta by Teherán musel opätovne čeliť útokom americkej armády, pokiaľ by sa znovu rozhodol vyrábať jadrovú zbraň.

Spojené štáty v nedeľu nad ránom zbombardovali iránske jadrové zariadenia vo Fordó, Natanze a Isfaháne. Ich cieľom bolo zlikvidovať niektoré objekty vrátane továrne na obohacovanie uránu vo Fordó, ktorá je vybudovaná hlboko v podzemí. Irán v reakcii útočil raketami na americkú leteckú základňu al-Udajd v Katare. (TASR)

To má začať o niekoľko hodín, keď obe strany ukončia svoje prebiehajúce záverečné misie. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AP a AFP a televízie Sky News.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme. (TASR)

S odvolaním sa na ruský denník Kommersant o tom v pondelok informovala agentúra DPA.

V článku Kommersantu sa píše, že nový návrh štátneho vzdelávacieho programu na roky 2025 až 2026 už nepočíta s ukrajinčinou ani ako s voliteľným predmetom v „nových subjektoch Ruskej federácie“, teda v anektovaných oblastiach Ukrajiny. Ide údajne o dôsledok „meniacich sa geopolitických okolností vo svete“. Toto nariadenie sa týka základných aj stredných škôl. Ukrajinská literatúra sa bude učiť len v dvoch posledných ročníkoch strednej školy.

DPA pripomína, že jedným z dôvodov, ktoré ruský prezident Vladimir Putin uviedol pri spustení invázie na Ukrajinu pred viac než tromi rokmi, bolo údajné potláčanie ruského jazyka na Ukrajine. Putin vtedy prisľúbil, že Rusko bude postupovať inak a umožní používanie ukrajinčiny.

Doteraz bola ukrajinčina povinným predmetom na školách v častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sú pod ruskou okupáciou. V Doneckej a Luhanskej oblasti a na Kryme, ako aj v ruskej republike Baškirsko, bola ukrajinčina voliteľným predmetom. Rodičia museli napísať žiadosť o zaradenie svojho dieťaťa na tieto hodiny. Nový návrh osnov s výučbou ukrajinčiny už vôbec nepočíta.

Ruský politológ Abbas Galľamov, ktorý pôsobí v exile, označil rozhodnutie ministerstva školstva za „infantilizmus“. „Je to prekvapujúce, ale tí istí ľudia, ktorí sa snažia zničiť ukrajinský jazyk na územiach, ktoré dobyli, požadujú, aby sa ruský jazyk rešpektoval aj na územiach, ktoré dobyť nemôžu,“ napísal v statuse na sociálnych sieťach.

Na jar tohto roka vyšlo najavo, že v Rusku bola cenzurovaná nová učebnica literatúry – je v nej vynechaná zmienka o všetkom, čo súviselo s Ukrajinou vrátane pôvodu spisovateľa Nikolaja Gogoľa.

Ešte skôr bola v Rusku zakázaná ukrajinská ľudová pieseň Červená kalina – príslušný ruský cenzorský úrad v nej našiel stopy „extrémizmu“. Známe sú aj prípady, keď boli občania v Rusku alebo na okupovaných územiach zadržaní, pokutovaní, vzatí do väzby a nútení ospravedlniť sa za počúvanie ukrajinskej hudby. (TASR)

Francúzsko však podľa neho podporuje zámer zabrániť Teheránu vo vývoji jadrových zbraní.

„Aj keď môžeme považovať za oprávnené neutralizovať jadrové štruktúry v Iráne vzhľadom na ciele, ktoré zdieľame... tieto útoky nie sú zákonné,“ povedal Macron počas návštevy Nórska. „Od začiatku sme verili, že to možno dosiahnuť prostredníctvom diplomatických a technických prostriedkov,“ dodal, pričom tento názor podľa AFP vyjadril aj nórsky premiér Jonas Gahr Störe.

„Medzinárodné právo má niekoľko jasných princípov týkajúcich sa použitia sily. Môže to povoliť Bezpečnostná rada alebo môže ísť o čistú sebaobranu,“ vyhlásil francúzsky prezident. Objasnil, že to znamená, že útoky Spojených štátov boli „mimo oblasti medzinárodného práva“.

Prezident Francúzska tiež vyjadril svoj nesúhlas s akýmkoľvek zámerom zmeniť režim v Iráne vojenskými prostriedkami. Americkí predstavitelia opakovane tvrdili, že cieľom Spojených štátov nie je zmena režimu v Iráne. Avšak americký prezident Donald Trump v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social naznačil, že to nevylučuje.

„Zakaždým, keď sme urobili toto rozhodnutie, bez ohľadu na oprávnenosť pôvodného prístupu...sme urobili chybu,“ povedal Macron. Takéto kroky podľa neho v minulosti neviedli k zvýšeniu stability.

Dodal, že pondelkové izraelské útoky na väznicu Evín v Teheráne nemajú nič spoločné s „deklarovanými cieľmi“ Izraela, ktorými je zničenie iránskeho jadrového programu, a ohrozujú civilistov. Zároveň varoval pred dopadom na globálnu ekonomiku v prípade, že by Irán uzavrel Hormuzský prieliv. „Dôsledky pre svetové hospodárstvo, najmä pre Čínu a mnohé ďalšie krajiny, by boli masívne a myslím si, že by to vyvolalo veľa reakcií,“ uzavrel Macron. (TASR)