Slovensko dočasne zatvorí pre verejnosť svoje veľvyslanectvo v Tel Avive

Správu o tom priniesla agentúra Tanjug.

Vučič to uviedol v odpovedi na otázku o obchodovaní s muníciou s Izraelom a neutralite Srbska v prebiehajúcom izraelsko-iránskom konflikte. Poznamenal, že situáciu vysvetlí prezidentom Iránu a Izraela, Masúdovi Pezeškijánovi a Jicchakovi Herzogovi.

Export munície je v Srbsku kontroverzný aj vo vzťahu k Rusku, ktorého Služba zahraničnej rozviedky (SVR) v máji obvinila srbský zbrojársky priemysel, že vývozom munície na Ukrajinu cez sprostredkovateľov Rusku „strieľa do chrbta“.

Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), SVR v pondelok Srbsko opäť ostro kritizovala - už druhýkrát v priebehu jedného mesiaca - a obvinila ho z dodávok zbraní Ukrajine.

Vo vyhlásení tlačovej kancelárie SVR zverejnenom v pondelok sa ironicky konštatuje, že „ukrajinská armáda je veľmi vďačná srbským výrobcom zbraní a munície za ich príspevok k udržiavaniu bojovej pripravenosti ukrajinských ozbrojených síl“.

Z vyhlásenia SVR vyplýva, že ide o nepriame dodávky: srbské vojenské podniky údajne posielajú komponenty na výrobu munície do tretích krajín, predovšetkým do Česka a Bulharska, ale samotné náboje sa vyrábajú mimo Srbska.

SVR tvrdí, že výrobcovia týchto komponentov v Srbsku „sú si dobre vedomí skutočných spotrebiteľov svojich výrobkov i faktu, že ich rakety a granáty zabijú ruských vojakov a obyvateľov ruských miest a obcí“.

SVR vo svojom vyhlásení označuje za „poľutovaniahodné, že tradície priateľstva a vzájomnej pomoci (medzi Ruskom a Srbskom) pretína hlad po zisku a zbabelý multivektorizmus“.

Vučič sa pred časom vyjadril, že informácie o dodávkach zbraní zo Srbska na Ukrajinu nie sú úplne pravdivé. Rusko a Srbsko vytvorili pracovnú skupinu, ktorá má zistiť skutočnú situáciu. (TASR)

Uviedla to iracká štátna ropná spoločnosť Basra Oil Company. Dodala však, že ťažba v provincii Basra, ktorá produkuje väčšinu irackej ropy, nie je ovplyvnená.

Talianska firma ENI „postupne znížila počet svojich zamestnancov z 260 na 98“ a francúzska firmaTotalEnergies „evakuovala 60 percent svojich zamestnancov". Od začiatku iránsko-izraelskej vojny narastajú obavy, že by sa násilie mohlo rozšíriť do Iraku, kde sú americké jednotky a zároveň niekoľko miestnych ozbrojených skupín podporuje Irán.

Po tom, ako USA v nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia, iránsky predstaviteľ varoval, že základne v regióne použité pri útokoch „budú považované za legitímne ciele“. (SITA)

Najväčšiu hrozbu, ktorej Aliancia v súčasnosti čelí, však podľa neho predstavuje Rusko. Vyjadril sa tak pred nadchádzajúcim summitom NATO v Haagu a po víkendových amerických úderoch na iránske jadrové zariadenia.

Informuje o tom agentúra AFP.

USA na pokyn Trumpa v noci na nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia - Fordó, Natanz a Isfahán, čím sa priamo zapojili do konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Washington tvrdí, že sa mu podarilo spôsobiť vážne škody na troch spomínaných objektoch a tým zničiť iránsky jadrový program. Presný rozsah škôd však nepozná ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, povedal v pondelok jej šéf Rafael Grossi.

Rutte na tlačovej konferencii v Haagu povedal, že nesúhlasí s tvrdeniami, že americké údery na Irán boli v rozpore s medzinárodným právom. Súčasne odmietol názory, že konflikt na Blízkom východe odvedie pozornosť od summitu hláv štátov a predsedov vlád 32 členských krajín NATO, ktorý sa bude konať od utorka do stredy.

„Spojenci opakovane vyzývali Irán, aby plnil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT),“ povedal šéf NATO.

Súčasne poznamenal, že Irán je „silne zapojený“ do vojny Ruska proti Ukrajine. „Iránske drony každý deň zabíjajú nevinných Ukrajincov v mestách, v ich komunitách bez akejkoľvek úcty k životu,“ dodal.

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí po amerických úderoch odcestoval do Moskvy, kde sa v pondelok stretol s Putinom. Stretnutie označil Arákčí za dobré a povedal, že spolu podrobne prediskutovali vývoj na Blízkom východe, informovala agentúra RIA Novosti. Putinov hovorca Dmitrij Peskov doplnil, že rokovania sa zamerali predovšetkým na nasmerovanie situácie v regióne k mierovému riešeniu.

K priamemu zapojeniu USA do izraelsko-iránskeho konfliktu prišlo po viac ako týždni útokov Izraela na Irán, ktoré spustil 13. júna. Izrael ich odôvodňuje snahou zabrániť Iránu vyvinúť jadrovú zbraň. Teherán odvtedy údery Izraelu opätuje, pričom popiera, že by sa snažil jadrovú zbraň získať.

„Zamerajme sa na podstatné veci. Najviac by som sa obával, že Irán bude vlastniť jadrovú zbraň a bude ju môcť použiť a rozmiestniť, aby si vybudoval tlak na Izrael, celý región a ďalšie časti sveta,“ dodal Rutte podľa AFP. (TASR)

Varovania armáda zverejnila v perzštine a arabčine.

V príspevku armáda uvádza, že bude v nasledujúcich dňoch pokračovať v útokoch na vojenské ciele v Teheráne. "Žiadame vás, aby ste sa nezdržiavali blízko prevádzok, kde sa vyrábajú zbrane, vojenské základne a bezpečnostné inštitúcie spojené s režimom," uvádza izraelská armáda vo výzve obyvateľom Teheránu s tým, že je to pre ich bezpečnosť.

 Prezident USA má podľa hovorkyne Bieleho domu Leavittovej naďalej záujem o diplomaciu, píše agentúra AFP.

„Ak iránsky režim odmieta pristúpiť k mierovému diplomatickému riešeniu, o ktoré má prezident naďalej záujem a angažuje sa oň, prečo by iránsky ľud nemal vziať moc tomuto neuveriteľne násilnému režimu, ktorý ho už desaťročia utláča?“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu pre stanicu Fox News.

Americké bombardéry počas uplynulého víkendu zaútočili špeciálnymi bombami na jadrové zariadenia v Iráne. Izrael zároveň už jedenásty deň uskutočňuje nálety na Irán s deklarovaným cieľom zničiť jeho jadrový program.

Vysokopostavení americkí predstavitelia podľa AFP opakovane tvrdili, že cieľom Spojených štátov nie je zmena režimu v Iráne. Avšak Trump v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social naznačil, že cieľom to naozaj je.

„Nie je politicky korektné používať výraz zmena režimu, no ak súčasný iránsky režim nedokáže UROBIŤ IRÁN ZNOVA SKVELÝM, prečo by nemohla prísť zmena režimu?“ napísal Trump. Doplnil aj skratku MIGA (Make Iran Great Again). (TASR)