Strelca v Michigane pomohli zastaviť zamestnanci kostola

Uviedol to šéf vojenskej správy ukrajinskej metropoly Tymur Tkačenko, keď záchranári vyslobodili z trosiek obytného domu telo ďalšej obete.

Väčšina z nich boli ženy a deti, uviedli podľa palestínskej agentúry WAFA tamojšie úrady ovládané Hamásom.

Za posledných 24 hodín priviezli do tamojších nemocníc 39 mŕtvych Palestínčanov a 317 zranených. Podľa odhadov OSN je celkový počet mŕtvych v tejto vojne vyšší, tisíce ľudí sú totiž zrejme stále v troskách budov zničených izraelským bombardovaním.

„Pozorujeme pokračujúci intelektuálny úpadok v ruskom vedení a máme dôkazy, že pripravujú nové vojenské operácie na európskom území,“ uviedol ukrajinský líder na platforme X.

Zelenskyj tiež poznamenal, že sankcie uvalené na ruský ekonomický systém spôsobujú značné škody. Podľa jeho názoru to potvrdzuje správnosť stratégie zintenzívnenia medzinárodného tlaku.

Zdôraznil, že Ukrajina bude informovať svojich partnerov o zhromaždených spravodajských informáciách a už teraz pripravuje spoločné rozhodnutia so Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou týkajúce sa posilnenia bezpečnosti Európy. (SITA)

Izraelská armáda tvrdí, že zasiahla tiež veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd a ďalších bezpečnostných síl v krajine. Informuje o tom agentúra AFP.

„Pri najnovšom útoku sionistického režimu na Teherán projektily nešťastne zasiahli väznicu Evín a poškodili časti zariadenia,“ uviedol justičný spravodajský portál Mizan Online. Situácia v oblasti podľa neho zostáva „pod kontrolou“.

Útok potvrdil aj izraelský minister obrany Jisrael Kac. „(Armáda) uskutočňuje údery bezprecedentnej sily proti cieľom režimu a agentúram vládnej represie v centre Teheránu. Medzi cieľmi... (je aj) väznica Evín,“ uviedol Kac na platforme X. Podľa neho sú vo väznici politickí väzni a disidenti.

Iránsky server Núr News podľa agentúry Reuters uviedol, že "príbuzní odsúdených vo väzení Evín by mali vedieť o tom, že (ich blízki) sú v bezpečí". V opevnenej väznici sú tiež ľudia s dvojitým občianstvom a občania západných krajín, ktoré iránsky režim využíva pri vyjednávaní so Západom. Na zariadenie uvalili sankcie Spojené štáty aj Európska únia. ToI uvádzajú, že cieľom útoku podľa všetkého bolo umožniť väzňom utiecť. "Nech žije sloboda," napísal po španielsky na sociálnej sieti X izraelský minister zahraničia Gideon Saar. Predpokladá sa ale, že zasiahnutá bola len brána väznice, podotýka ToI.

Sestra Francúzky Cécile Kohlerovej väznených v Evíne izraelský útok podľa agentúry AFP označila za nezodpovedný. "Vystavuje našich blízkych smrteľnému nebezpečenstvu," povedala Noemie Kohlerová. "Nemáme žiadne správy, nevieme, či sú nažive, prepadáme panike," dodala. Spolu so Cécile Kohlerovou je vo väznici aj jej partner Jacques Paris. V Iráne sú zadržiavaní od mája 2022.

Izrael sa v pondelok prihlásil k útokom na orgány zodpovedné za „udržiavanie stability režimu“ v Iráne. „Tieto sily pozostávajú z rôznych zborov a veliteľských centier a v mene armády iránskeho režimu sú zodpovedné za obranu vnútornej bezpečnosti, potláčanie hrozieb a udržiavanie stability režimu,“ vyhlásila izraelská armáda.

Tel Aviv uviedol, že jeho armáda zasiahla cesty v okolí iránskeho podzemného jadrového závodu na obohacovanie uránu Fordó. Cieľom útokov bolo zabrániť prístupu k tomuto zariadeniu, informovala agentúra AP. (TASR)

Márton Nagy identifikoval tri hlavné oblasti, v ktorých eskalácia blízkovýchodného konfliktu môže mať následky pre Európu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Minister menoval riziká energetickej bezpečnosti, ohrozenie globálnych obchodných trás a ďalšiu vlnu migrácie.

„Pätina svetovej ropy prechádza Hormuzským prielivom pri Iráne, takže jeho prípadné uzavretie alebo obmedzenie dopravy by mohlo viesť k drastickému nárastu cien energií a k prerušeniu dodávok,“ napísal Nagy.

Druhou oblasťou vplyvu eskalácie konfliktu môže byť narušenie námorného obchodu. Dopad na obchodné trasy medzi Áziou a Európou podľa neho môže viesť k narušeniu dodávateľských reťazcov, k vyšším nákladom na dopravu a k ďalším inflačným tlakom.

Tretím hlavným rizikom je nárast migračného tlaku. Podľa názoru maďarského ministra by prehlbovanie izraelsko-iránskeho konfliktu mohlo destabilizovať Blízky východ, čo by mohlo spustiť ďalšiu vlnu migrácie smerom do Európy. Zároveň by sa mohlo zvýšiť aj riziko teroristických hrozieb, dodal Nagy.

Minister obrany označil nadchádzajúci summit NATO v Haagu za dôležitý moment na vyslanie jasného signálu o plnej integrácii Aliancie. Zároveň sa vyslovil za skoršie prijatie cieľa vynakladať päť percent HDP na obranu do roku 2030.

Informuje o tom agentúra PAP.

„Taký jasný signál plnej integrácie je potrebný,“ povedal Kosiniak-Kamysz v súvislosti s prvým summitom NATO po nástupe Trumpa do úradu prezidenta USA. Dodal, že Poľsko podporuje zvýšenie výdavkov na obranu a považuje sa za modelového spojenca vzhľadom na výšku investícií, početnosť armády a rozvoj moderných technológií.

Návrh generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho počíta s tým, že členské štáty by mali priamo na obranu vynakladať 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta na výdavky súvisiace s bezpečnosťou, spolu teda 5 percent.

Podľa Kosiniaka-Kamysza by tento cieľ mal začať platiť už od roku 2030, nie až od roku 2032, ako znie pôvodný návrh. Zdôraznil tiež, že nevidí dôvod na udeľovanie výnimiek pre jednotlivé krajiny NATO.

Zároveň oznámil, že utorkové zasadnutie Výboru pre národnú bezpečnosť poľskej vlády sa bude zaoberať situáciou na Blízkom východe, osobitne prítomnosťou poľských vojenských kontingentov, najmä v Iraku. V súvislosti s vyhrotenou situáciou medzi Izraelom a Iránom sa očakáva, že o tejto téme budú diskutovať aj účastníci summitu NATO. (TASR)