Na svadobnú hostine vo Francúzsku zastrelili nevestu

„Pozorujeme pokračujúci intelektuálny úpadok v ruskom vedení a máme dôkazy, že pripravujú nové vojenské operácie na európskom území,“ uviedol ukrajinský líder na platforme X.

Zelenskyj tiež poznamenal, že sankcie uvalené na ruský ekonomický systém spôsobujú značné škody. Podľa jeho názoru to potvrdzuje správnosť stratégie zintenzívnenia medzinárodného tlaku.

Zdôraznil, že Ukrajina bude informovať svojich partnerov o zhromaždených spravodajských informáciách a už teraz pripravuje spoločné rozhodnutia so Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou týkajúce sa posilnenia bezpečnosti Európy. (SITA)

Izraelská armáda tvrdí, že zasiahla tiež veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd a ďalších bezpečnostných síl v krajine. Informuje o tom agentúra AFP.

„Pri najnovšom útoku sionistického režimu na Teherán projektily nešťastne zasiahli väznicu Evín a poškodili časti zariadenia,“ uviedol justičný spravodajský portál Mizan Online. Situácia v oblasti podľa neho zostáva „pod kontrolou“.

Útok potvrdil aj izraelský minister obrany Jisrael Kac. „(Armáda) uskutočňuje údery bezprecedentnej sily proti cieľom režimu a agentúram vládnej represie v centre Teheránu. Medzi cieľmi... (je aj) väznica Evín,“ uviedol Kac na platforme X. Podľa neho sú vo väznici politickí väzni a disidenti.

Izrael sa v pondelok prihlásil k útokom na orgány zodpovedné za „udržiavanie stability režimu“ v Iráne. „Tieto sily pozostávajú z rôznych zborov a veliteľských centier a v mene armády iránskeho režimu sú zodpovedné za obranu vnútornej bezpečnosti, potláčanie hrozieb a udržiavanie stability režimu,“ vyhlásila izraelská armáda.

Tel Aviv uviedol, že jeho armáda zasiahla cesty v okolí iránskeho podzemného jadrového závodu na obohacovanie uránu Fordó. Cieľom útokov bolo zabrániť prístupu k tomuto zariadeniu, informovala agentúra AP.

Márton Nagy identifikoval tri hlavné oblasti, v ktorých eskalácia blízkovýchodného konfliktu môže mať následky pre Európu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Minister menoval riziká energetickej bezpečnosti, ohrozenie globálnych obchodných trás a ďalšiu vlnu migrácie.

„Pätina svetovej ropy prechádza Hormuzským prielivom pri Iráne, takže jeho prípadné uzavretie alebo obmedzenie dopravy by mohlo viesť k drastickému nárastu cien energií a k prerušeniu dodávok,“ napísal Nagy.

Druhou oblasťou vplyvu eskalácie konfliktu môže byť narušenie námorného obchodu. Dopad na obchodné trasy medzi Áziou a Európou podľa neho môže viesť k narušeniu dodávateľských reťazcov, k vyšším nákladom na dopravu a k ďalším inflačným tlakom.

Tretím hlavným rizikom je nárast migračného tlaku. Podľa názoru maďarského ministra by prehlbovanie izraelsko-iránskeho konfliktu mohlo destabilizovať Blízky východ, čo by mohlo spustiť ďalšiu vlnu migrácie smerom do Európy. Zároveň by sa mohlo zvýšiť aj riziko teroristických hrozieb, dodal Nagy.

Minister obrany označil nadchádzajúci summit NATO v Haagu za dôležitý moment na vyslanie jasného signálu o plnej integrácii Aliancie. Zároveň sa vyslovil za skoršie prijatie cieľa vynakladať päť percent HDP na obranu do roku 2030.

Informuje o tom agentúra PAP.

„Taký jasný signál plnej integrácie je potrebný,“ povedal Kosiniak-Kamysz v súvislosti s prvým summitom NATO po nástupe Trumpa do úradu prezidenta USA. Dodal, že Poľsko podporuje zvýšenie výdavkov na obranu a považuje sa za modelového spojenca vzhľadom na výšku investícií, početnosť armády a rozvoj moderných technológií.

Návrh generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho počíta s tým, že členské štáty by mali priamo na obranu vynakladať 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta na výdavky súvisiace s bezpečnosťou, spolu teda 5 percent.

Podľa Kosiniaka-Kamysza by tento cieľ mal začať platiť už od roku 2030, nie až od roku 2032, ako znie pôvodný návrh. Zdôraznil tiež, že nevidí dôvod na udeľovanie výnimiek pre jednotlivé krajiny NATO.

Zároveň oznámil, že utorkové zasadnutie Výboru pre národnú bezpečnosť poľskej vlády sa bude zaoberať situáciou na Blízkom východe, osobitne prítomnosťou poľských vojenských kontingentov, najmä v Iraku. V súvislosti s vyhrotenou situáciou medzi Izraelom a Iránom sa očakáva, že o tejto téme budú diskutovať aj účastníci summitu NATO. (TASR)

Ako referuje web glavcom.ua, povedal to pred zasadnutím Rady ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli.

Podľa Sybihu sú sankcie, izolácia a zmrazenie aktív kľúčové nástroje, ktoré prinútia Rusko uzavrieť mier.

„Nastal čas využiť všetky diplomatické nástroje na zvýšenie ceny pre Rusko za ďalšiu agresiu,“ povedal minister zahraničných vecí a dodal, že „teraz je ten správny čas použiť všetky diplomatické nástroje na prinútenie Ruska k mieru“.

Zelenskyj predtým vyhlásil, že hlavným zdrojom príjmov, ktorý umožňuje Rusku financovať vojnu, zostáva energetický sektor. Preto sú podľa neho najúčinnejším nástrojom tlaku na Kremeľ prísne sankcie voči ruskému energetickému sektoru, najmä stanovenie maximálneho cenového stropu pre ropu.

Skôr sa objavili správy, že Biely dom pripravil niekoľko možností ekonomického tlaku na Rusko. Sám Trump sa opakovane vyhrážal Kremľu novými sankciami, ak nedôjde k prímeriu. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tiež oznámil bezprostredné sankcie, ak Rusko odmietne akceptovať 30-dňové prímerie. (SITA)

Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na svoj zdroj z ukrajinskej administratívy. Podľa agentúry Reuters bude Zelenskyj v britskej metropole rokovať o obrane a spôsoboch, ako vyvinúť ďalší tlak na Rusko, ktorého agresii sa Ukrajina bráni.

"Budeme tiež rokovať o nových a silných krokoch k zvýšeniu tlaku na Rusko kvôli tejto vojne a kvôli ukončeniu úderov," povedal.

Napísal to ráno ukrajinský prezident na sieti X, kde informoval o ďalšom z ruských vzdušných útokov na Ukrajinu, ktorý v Kyjeve a okolí zabil podľa miestnych úradov niekoľko ľudí. "Hlavným cieľom návštevy je prehĺbenie obrannej spolupráce," povedal neskôr jeho hovorca, ktorého meno Reuters neuvádza.

Zelenskyj sa podľa tejto agentúry v Spojenom kráľovstve stretne s ministerským predsedom Starmerom, šéfmi oboch komôr parlamentu a tiež kráľom Karolom III. "Plánuje sa množstvo stretnutí, s premiérom a parlamentom," cituje AFP svoj nemenovaný zdroj. Podľa prezidentského hovorcu sa Zelenskyj stretne tiež s ukrajinskými vojakmi, ktorí podstupujú vojenský výcvik v krajine. (ČTK)

Ďalších 3450 ľudí bolo podľa najnovších zistení washingtonskej ľudskoprávnej skupiny Human Rights Activists zranených.

Informuje o tom agentúra AP.

Podľa organizácie z celkového počtu úmrtí civilisti tvorili najmenej 380 a 253 boli príslušníci bezpečnostných síl. Iránske útoky v Izraeli si na základe informácií skupiny vyžiadali aspoň 24 životov a zranili vyše 1000 ľudí.

Human Rights Activists poskytovala podrobné informácie o počte obetí už počas protestov, ktoré nasledovali po smrti Kurdky Mahsy Amíníovej v roku 2022. Údaje pritom čerpá z oficiálnych zdrojov i z informačnej siete, ktorú si v krajine vybudovala.

Iránske úrady počas konfliktu pravidelne neinformujú o počte úmrtí. Podľa posledných oficiálnych informácií od miestneho ministerstva zdravotníctva zo soboty však pri útokoch zahynulo približne 400 ľudí a 3056 sa zranilo.

Izrael spustil 13. júna vlnu útokov naprieč Iránom, pričom jeho cieľom je údajne zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň. Irán obvinenie z jej vývoja odmieta a na izraelské útoky reagoval odvetnými údermi. V nedeľu nad ránom na ciele v Iráne útočili aj Spojené štáty. (TASR)