Generálny tajomník OSN označil útoky USA za nebezpečnú eskaláciu

Americké ministerstvo zahraničných vecí preto vydalo varovanie pre občanov USA po celom svete.

"Konflikt medzi Izraelom a Iránom viedol k narušeniam dopravy a pravidelnému uzatváraniu vzdušného priestoru po Blízkom východe. Existuje potenciál demonštrácií proti občanom a záujmom USA v zahraničí," píše sa v upozornení. Ministerstvo podľa neho odporúča občanom po celom svete zvýšenú opatrnosť.

Výstraha nespomína intervenciu Spojených štátov do konfliktu v noci na nedeľu, keď americké sily zbombardovali jadrové zariadenia v Iráne. Teherán vyhlásil, že tento krok bude mať "nenapraviteľné následky". Islamská republika v nedeľu pohrozila útokom na americké základne v regióne.

USA začali v sobotu evakuačné lety pre svojich občanov z Izraela. Nariadili tiež pracovníkom diplomatických misií v Iraku a Libanone, aby opustili tieto krajiny.

Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť v nedeľu tiež varovalo pred "zvýšeným ohrozením v Spojených štátoch". Vzhľadom na konflikt s Iránom podľa neho narástla hrozba kybernetických útokov proiránskych aktérov a násilných útokov extrémistických jednotlivcov, informovala agentúra DPA. (TASR)

Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

"V súčasnom svete nesmie dochádzať k šíreniu jadrových zbraní," povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore. "Je dôležité, aby v tomto existovalo americké odhodlanie, odhodlanie prezidenta (Donalda) Trumpa," zdôraznil.

Ukrajinský prezident poukázal na to, že Rusko používa vo vojne na Ukrajine iránske drony. "Rozhodnutiu Iránu podporiť Rusko prinieslo našej krajine rozsiahlu deštrukciu a devastujúce ľudské straty našej krajine a mnohým iným," vyhlásil.

Zároveň vyzval na zameranie sa na diplomaciu. "Diplomacia musí začať pracovať. Pracovať všade – na Blízkom východe, v regióne Perzského zálivu a tu v Európe – na Ukrajine," povedal Zelenskyj. (TASR)

V činnosti je znovu protivzdušná obrana, aby odvrátila hrozbu, oznámila v noci na pondelok izraelská armáda. Obyvatelia dostali pokyn, aby vyhľadali úkryt a zostali tam až do odvolania, informovala agentúra DPA.

(zdroj: TASR/AP)

Izraelská armáda predtým uviedla, že v nedeľu uskutočnila útoky na iránske vojenské ciele vrátane infraštruktúry pre odpaľovanie a skladovanie rakiet, informovala agentúra AFP. Do úderov sa zapojilo približne 20 stíhačiek a zasiahli aj lokality s vojenskými satelitmi a radami.

Nové údery prišli po nočnom útoku Spojených štátov, ktorý podľa Washingtonu zničil iránsky jadrový program, hoci niektorí predstavitelia upozornili, že rozsah škôd nie je jasný.

Izrael v nedeľu útočil aj na viacero miest na severozápade Iránu, uviedli miestne médiá. Priniesli tiež správy o smrti najmenej troch ľudí v sanitke v strednom Iráne, ktorú podľa nich zasiahlo izraelské letectvo. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

„Žiadna čisto vojenská reakcia nemôže priniesť želané výsledky,“ povedal Macron na zasadnutí rady pre obranu v Paríži.

„Obnovenie diplomatických a technických rozhovorov je jedinou cestou k dosiahnutiu cieľa, o ktorý sa všetci snažíme, ktorým je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ dodal bez toho, aby priamo kritizoval americkú intervenciu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na zasadnutí rady pre obranu v Paríži. (zdroj: TASR/AP)

Macron predtým v spoločnom vyhlásení s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a britským premiérom Keirom Starmerom apeloval na Irán, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky, ktoré by mohli destabilizovať región.

V telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom tiež vyzval Teherán na zníženie napätia a „maximálnu zdržanlivosť“ po amerických úderoch na tri závody jadrového programu. V nedeľu hovoril aj s lídrami Saudskej Arábie, Ománu, Spojených arabských emirátov a Kataru.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí po nedeľňajšom rokovaní obrannej rady oznámilo, že Paríž vyšle vojenské lietadlá na pomoc s evakuáciou francúzskych občanov z Izraela na Cyprus, ak to povolí izraelská vláda, informovala agentúra AP. (TASR)

Iránska armáda rozhodne o načasovaní, charaktere a rozsahu primeranej reakcie. Informovala agentúra AP.

„Podnikneme všetky opatrenia, ktoré sú potrebné,“ povedal veľvyslanec Iránu pri OSN Amír Saíd Iravání na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Zvolali ho na žiadosť Teheránu po tom, ako USA zasiahli do izraelsko-iránskeho konfliktu údermi na tri jadrové komplexy v islamskej republike.

„Spojené štáty, stály člen tejto rady... sa znova uchýlili k nezákonnej sile, viedli vojnu proti mojej krajine, pod vymyslenou a absurdnou zámienkou – zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ povedal Iravání.

Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinil, že sa mu podarilo doviesť amerického prezidenta Donalda Trumpa k zatiahnutiu USA do „ďalšej nákladnej a bezdôvodnej vojny“.

Iravání označil americké a izraelské útoky proti svojej krajine za porušenie medzinárodného práva. Zároveň vyhlásil, že Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) bola premenená na politickú zbraň a namiesto garantovania práva na mierovú jadrovú energiu bola zneužitá ako zámienka na agresiu.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vyzdvihol USA za zásah proti Iránu. „Takto vyzerá posledná línia obrany, keď všetky ostatné neuspeli,“ vyhlásil a obvinil Irán, že využíval rokovania o svojom jadrovom programe na získanie času na výrobu rakiet a obohacovanie uránu.

„Cena za nekonanie by bola katastrofálna. Nukleárny Irán by bol rozsudkom smrti práve tak pre vás, ako by bol pre nás,“ povedal Danon Bezpečnostnej rade.

Veľvyslanec Iránu pri OSN Danny Danon. (zdroj: TASR/AP)

Čínsky veľvyslanec Fu Cchung uviedol, že mier na Blízkom východe nemožno dosiahnuť vojenskou silou. „Diplomatické prostriedky na riešenie iránskej jadrovej otázky neboli vyčerpané a stále je nádej na mierové riešenie,“ povedal.

Úradujúca veľvyslankyňa USA Dorothy Sheaová však povedala, že nadišiel čas, aby Washington konal rozhodne. Bezpečnostná rada OSN by podľa nej mala vyzvať Irán, aby upustil od svojho úsilia o zničenie Izraela a ukončil snahu získať jadrové zbrane.

Ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzia spomenul tvrdenia USA z roku 2003 o irackých zásobách chemických a biologických zbraní. „Znova nás žiadajú, aby sme verili rozprávkam USA, aby sme znova spôsobili utrpenie miliónom ľudí žijúcim na Blízkom východe,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters. (TASR)

Informovali o tom agentúry AFP a AP.

„Nie je politicky korektné používať výraz zmena režimu, no ak súčasný iránsky režim nedokáže UROBIŤ IRÁN ZNOVA SKVELÝM, prečo by nemohla byť zmena režimu?“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti. Doplnil aj skratku MIGA (Make Iran Great Again).

Jeho vyhlásenie sa zdá byť v rozpore s vyjadrením amerického ministra obrany Petea Hegsetha na tlačovej konferencii v nedeľu dopoludnia, na ktorej hovoril o bombardovaní troch iránskych nukleárnych komplexov z uplynulej noci.

„Táto misia nebola a nie je o zmene režimu,“ povedal Hegseth.

Od Trumpovej vlády prišlo viacero zastrašujúcich vyhlásení, hoci zároveň vyzvala na obnovenie rokovaní Washingtonu a Teheránu o iránskom jadrovom programe. Podľa AP je preto ťažké získať jasnú predstavu o tom, či šéf Bieleho domu len podpichuje protivníka, alebo používa provokatívne slová, ktoré by mohli rozšíriť konflikt medzi Izraelom a Iránom.

Až do Trumpovho najnovšieho statusu vysielali jeho viceprezident, šéf Pentagónu, hlavný vojenský poradca a minister zahraničných vecí koordinovaný odkaz o presvedčení, že dôsledky úderu na Irán sa budú dať zvládnuť a že nedostatok vojenského potenciálu Teherán ho donúti vrátiť sa k rokovaciemu stolu.

Hegseth uviedol, že USA sa „nesnažia o vojnu“ s Iránom, kým viceprezident J. D. Vance povedal, že americké údery dali Teheránu možnosť návratu k rozhovorom s Washingtonom. (TASR)

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vystúpil cez videohovor na Bezpečnostnej rade OSN.

Krátery na zariadení Fordo potvrdzujú, že Spojené štáty použili bomby na ničenie takýchto objektov. Konštatoval však, že škody v podzemí nemôže zatiaľ nikto posúdiť.

Grossi tiež informoval o viditeľných škodách na ďalších jadrových komplexoch v Isfaháne a Natanzi. Irán podľa neho informoval agentúru, že nedošlo k zvýšeniu radiácie v okolí žiadneho z týchto troch objektov.

Grossi dodal, že k ozbrojeným útokom na nukleárne zariadenia by nemalo nikdy dochádzať a mohli by viesť k vypusteniu rádioaktivity so závažnými dôsledkami v rámci napadnutých štátov i za ich hranicami.

O zasadnutie Bezpečnostnej rady o amerických útokoch požiadal Irán.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vo vyhlásení uviedol, že USA a Izrael si nezaslúžia odsúdenie, ale uznanie a vďaku za to, že urobili svet bezpečnejším.

Rusko, Čína a Pakistan predložili Bezpečnostnej rade návrh rezolúcie, ktorá žiada okamžité a bezpodmienečné prímerie na Blízkom východe.

Nie je jasné, kedy o ňom budú hlasovať, podľa diplomatov majú členovia rady predložiť vyjadrenia do pondelka večera.

USA, ktoré majú v Bezpečnostnej rade OSN právo veta, budú zrejme proti takejto rezolúcii, ktorá tiež odsudzuje útoky na iránske jadrové objekty, nespomína však Spojené štáty ani Izrael.

Na mimoriadnej schôdzi Bezpečnostnej rady OSN v nedeľu večer vyzval Guterres na rozum a na zdržanlivosť, informujú tlačové agentúry.

"Ľudia v regióne nemôžu znášať ďalší cyklus ničenia," povedal Guterres v New Yorku. "A napriek tomu teraz riskujeme, že spadneme do krysej diery, v ktorej bude nasledovať jedna odveta za druhou," uviedol šéf OSN.

Namiesto toho treba využiť diplomaciu, žiada Guterres. "Civilisti musia byť pod ochranou. Musí byť zaručená bezpečná námorná plavba, "povedal.

Organizácia spojených národov je podľa neho pripravená kedykoľvek poskytnúť podporu.

"Vyzývam členov tohto orgánu - a všetky členské štáty OSN - aby rokovali s rozumom, zdržanlivo a naliehavo. Nemôžeme - a nesmieme - sa vzdať mieru," zdôraznil generálny tajomník.