Aerolinkám konflikty na Blízkom východe a Ukrajine zvyšujú náklady

Svetové mocnosti musia podľa Fidana zabrániť tomu, aby táto vojna vyústila do širšieho konfliktu.

Fidan na schôdzke šéfov diplomacií Organizácie islamskej spolupráce (OIC) v Ankare ďalej vyzval moslimské krajiny, aby v tomto konflikte stáli na strane Iránu,

Turecký minister zahraničných vecí podotkol, že región má „problém s Izraelom“ vzhľadom na operácie tejto krajiny v Pásme Gazy a jej útoky na Libanon, Sýriu, Jemen a Irán.

Použitý Airbus má kapacitu asi 80 miest a očakáva sa, že sa naplní, informuje televízia ČT24.

„Môžem potvrdiť, že spolu s (ministrom zahraničných vecí) Janom Lipavským pripravujeme bez určenia času ďalší evakuačný let pre českých občanov nachádzajúcich sa na území Izraela,“ napísala ministerka na sociálnej sieti X.

„Situácia na mieste je naďalej veľmi neprehľadná a z bezpečnostných dôvodov nie je možné poskytnúť viac informácií. Verím, že všetko prebehne úspešne,“ uviedla.

Prvým českým evakuačným letom v pondelok odletelo z egyptského Šarm aš-Šajchu do Prahy približne 70 Čechov, ktorí sa pre zhoršenú bezpečnostnú situáciu chceli vrátiť z Izraela. Niekoľko z nich vtedy tiež využilo ponuku Slovenska cestovať slovenským vládnym špeciálom z Jordánska do Bratislavy.

Pre pokračujúci konflikt medzi Izraelom a Iránom už Česká republika dočasne uzavrela aj svoje veľvyslanectvo v iránskom Teheráne.

Predstaviteľ tiež varoval pred „ťažkými následkami“, ak sa konflikt bude predlžovať.

„Čím dlhšie vojna trvá, tým nebezpečnejšia sa stáva. Myslím si, že akákoľvek dlhodobá konfrontácia alebo vojna medzi Izraelom a Iránom prinesie len veľmi ťažké následky,“ povedal novinárom.

Blízky východ sa stále vyrovnáva s následkami invázie do Iraku v roku 2003 pod vedením USA, ktorá zvrhla Saddáma Husajna, ale zanechala krajinu rozdelenú a destabilizovanú.

Jedným z hlavných rizík súčasnej vojny je narušenie Hormuzského prielivu medzi Iránom a Arabským poloostrovom, cez ktorý sa preváža jedna pätina svetovej produkcie ropy. (SITA)

Ďalších asi 3500 ľudí utrpelo zranenia. Koľko presne si izraelské údery v Iráne vyžiadali obetí je ťažké nezávisle overiť.

Napríklad mimovládna organizácia HRANA, ktorá dlhodobo monitoruje porušovanie ľudských práv v Iráne a ktorá sídli v Spojených štátoch, vo štvrtok uviedla, že v prvých šiestich dňoch konfliktu v Iráne zahynulo 639 ľudí a ďalších viac ako 1300 ich bolo zranených. Sú medzi nimi iránski vysokopostavení armádni velitelia, jadroví vedci, ale aj mnoho civilistov.

HRANA vtedy uviedla, že medzi obeťami je 263 civilistov, 154 vojakov a 222 ľudí, pri ktorých nie je jasné, kam majú byť zaradení.

Na izraelskej strane úrady informovali o 24 civilných o obetiach, napísala agentúra Reuters.

Trumpova administratíva oznámila nové sankcie namierené proti ôsmim subjektom, jednému plavidlu a jednej osobe za ich údajnú úlohu pri dodávaní citlivých zariadení pre iránsky zbrojný priemysel.

„Spojené štáty zostávajú odhodlané narušiť akékoľvek úsilie Iránu o získanie citlivej technológie, komponentov a zariadení dvojakého použitia, ktoré režimu pomáhajú realizovať jeho programy v oblasti balistických rakiet, bezpilotných lietadiel a asymetrických zbraní,“ povedal americký minister financií Scott Bessent.

„Ministerstvo financií bude naďalej znižovať schopnosť Iránu vyrábať a šíriť tieto smrtiace zbrane, ktoré ohrozujú stabilitu regiónu a globálnu bezpečnosť,“ dodal minister vo vyhlásení, oznamujúcom tento krok.

Dva z uvedených subjektov sú lodné spoločnosti so sídlom v Hongkongu: Unico Shipping Co Ltd a Athena Shipping Co Ltd, uvádza sa vo vyhlásení.

Ministerstvo financií USA v piatok tiež vydalo sankcie súvisiace s bojom proti terorizmu, zamerané na Iránom podporovaných jemenských húsiov kvôli údajnému nezákonnému obchodovaniu s ropou a jej preprave, uviedlo v samostatnom vyhlásení.

Tieto sankcie sa týkajú štyroch osôb, 12 subjektov a dvoch plavidiel kvôli dovozu ropy a iného nelegálneho tovaru na podporu húsiov, uviedlo ministerstvo. (TASR)

O život podľa nej prišiel v noci na sobotu pri vzdušnom útoku na mesto Kóm.

„Izádí bol eliminovaný v bezpečnom dome v srdci Iránu po dlhom úsilí tajných služieb," uviedli izraelské ozbrojené sily vo vyhlásení.

Izraelská armáda ďalej spresnila, že Izádí zodpovedal za „vojenskú koordináciu medzi vyššími veliteľmi Zboru islamských revolučných gárd a iránskym režimom, ako aj kľúčovými postavami teroristickej organizácie Hamas“, najmä pred útokom palestínskych militantov na Izrael zo 7. októbra 2023 a počas následného vojenského konfliktu, píše Times of Israel s odvolaním sa na palestínske militantné hnutie v Pásme Gazy.

Izádí bol podľa izraelskej armády „jedným zo strojcov“ útoku Hamasu zo 7. októbra „a patril medzi tých, ktorí o ňom vedeli ešte pred jeho vykonaním.“

„Počas vojny bol zodpovedný za riadenie síl Hamasu v Libanone... (a) jeho úlohou bolo obnoviť vojenské krídlo Hamasu a zabezpečiť, aby táto skupina zostala vládnucou silou v Gaze,“ pokračovala armáda vo vyhlásení.

Podľa nej bol Izádí „jedným zo zakladateľov a vedúcich osobností plánu iránskeho režimu na zničenie Izraela“.

Zabitie Izádího potvrdil podľa agentúry DPA aj izraelský minister obrany Jisrael Kac, ktorý príslušný zásah označil za „veľký úspech pre izraelské tajné služby a letectvo“.

Podľa Kaca útočilo izraelské letectvo priamo na bydlisko Izádího v meste Kóm.

Palestínske brigády al-Kuds ako zahraničná divízia v rámci Revolučných gárd podliehajú priamo najvyššiemu iránskemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu.

Ich oficiálnou úlohou je podpora Iránu naklonených politických zoskupení v zahraničí, ako aj podnikanie tajných operácií z poverenia Revolučných gárd, dodáva AFP.

Iránske štátne médiá v sobotu najprv informovali len o izraelskom útoku na mesto Kóm, pri ktorom údajne zahynula najmenej jedna 16-ročná osoba a dvaja ďalší ľudia utrpeli zranenia. Zasiahnutý bol pritom údajne bytový dom.

Kóm leží približne 50 kilometrov severne od zariadenia na obohacovanie uránu Fordó, ktoré je považované za aktuálne najvýznamnejší cieľ Izraela vo vojenskom konflikte s Iránom. (TASR)

Armáda útočila iba deň po tom, čo Izrael varoval Iránom podporované libanonské militantné hnutie Hizballáh pred vstupom do aktuálne prebiehajúceho vojenského konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

Armáda vo vyhlásení spresnila, že k útoku došlo v noci na sobotu a zasiahnutá oblasť bola podľa nej využívaná Hizballáhom na vykonávanie „teroristických útokov proti izraelským civilistom“.

Izrael v skorých ranných hodinách v sobotu zaútočil aj na iránske jadrové zariadenie v meste Isfahán, informovala iránska agentúra Fars, podľa ktorej nedošlo k nebezpečnému úniku radiácie ani ohrozeniu populácie.

S odvolaním sa na bezpečnostné zdroje agentúra uviedla, že Izrael vykonal viacero útokov, a to aj na lokalitu v Isfaháne, pričom „väčšina zvukov explózií, ktoré boli pri týchto útokoch počuť, súvisela s aktivitou protivzdušnej obrany“.

Izraelská armáda útok na zariadenie v Isfaháne doposiaľ nekomentovala, píše portál Times of Israel (TOI). (TASR)

K zadržaniam podľa nej došlo od piatka 13. júna, informovala iránska tlačová agentúra Fars.

„Dvadsaťdva ľudí bolo identifikovaných a zatknutých pre obvinenia z väzieb na špionážne služby sionistického režimu, zo znepokojovania verejnosti a podporovania zločineckého režimu, uvádza Fars s odvolaním sa na vedenie tajnej služby polície v iránskej provincii Kóm.

Od vypuknutia tohto konfliktu došlo na oboch stranách k zadržaniam viacerých osôb pre údajné podozrenia zo špionáže. (TASR)