Britská dolná snemovňa schválila návrh zákona o asistovanej samovražde

Informuje o tom agentúra AFP.

„Putinove cynické vyhlásenia ukazujú úplné pohŕdanie americkými mierovými snahami. Jediný spôsob, ako prinútiť Rusko k mieru, je zbaviť ho pocitu beztrestnosti,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

„Rusov a Ukrajincov považujem za jeden národ. V tomto zmysle je celá Ukrajina naša. Máme jedno príslovie - kam vkročí ruský vojak, to je naše,“ vyhlásil líder Ruskej federácie. Sybiha Putinove vyjadrenia označil za „pomätené“ a vyzval spojencov Kyjeva, aby na Rusko uvalili „zničujúce sankcie“.

Zelenskyj v minulosti viackrát Putina obvinil z odďaľovania mierového procesu. Strany viedli v máji a júni v Istanbule prvotné kolá priamych rokovaní. (TASR)

 Informoval o tom portál Politico a agentúra ANSA.

Crosetto uviedol, že Aliancia podľa jeho názoru zlyhala vo svojej pôvodnej úlohe. „Ak bolo NATO vytvorené na zaručenie mieru a vzájomnej obrany, musí sa buď stať organizáciou, ktorá sa tejto úlohy zhostí prostredníctvom zapojenia krajín globálneho Juhu, a stane sa tak niečím úplne iným, alebo nedosiahneme cieľ, ktorým je bezpečnosť v súlade s pravidlami platnými pre všetkých,“ konštatoval.

Jeho vyjadrenia prichádzajú krátko pred nadchádzajúcim summitom lídrov NATO v Haagu, kde sa očakáva dohoda o zvýšení cieľa výdavkov na obranu až na päť percent HDP jednotlivých krajín. Štáty Aliancie na to už dlhšie vyzýva Trump.

Na summite sa zúčastní aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Tá na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem na začiatku mesiaca v Ríme opätovne potvrdila podporu Ukrajine a úlohe Severoatlantickej aliancie ako základného piliera kolektívnej obrany.

Väčšina členských štátov NATO vníma Alianciu ako kľúčového aktéra pri posilňovaní obrany Európy a reakcii na narastajúcu hrozbu zo strany Ruska. Taliansko tradične patrí medzi krajiny s najnižšími obrannými výdavkami v rámci organizácie, hoci podľa aprílového vyhlásenia vlády má tento rok dosiahnuť cieľ dvoch percent svojho HDP, pripomína Politico.

Crosetto tiež uviedol, že EÚ už na globálnej scéne nemá žiadnu váhu. „Jej čas sa skončil – a hovorím to so smútkom. Svet sa zmenil," uviedol s tým, že podobne je na tom podľa neho aj Organizácia Spojených národov. „OSN má vo svete rovnakú váhu ako Európa: nič, menej ako národný tím, menej ako Čína, menej ako India alebo menej ako Izrael,“ dodal. (TASR)

„Začali sme najzložitejšiu kampaň v našej histórii, aby sme odstránili hrozbu takého rozsahu. Musíme byť pripravení na dlhotrvajúcu kampaň,“ povedal Zamir Izraelčanom vo videovyhlásení.

Dodal, že „história by nám neodpustila, keby sme teraz nekonali“ proti „existenčnej hrozbe“ pre Izrael.

Zamir ocenil „mimoriadne výsledky“ pilotov stíhačiek, ktorí vykonávajú misie. Poznamenal však, že „hoci sme dosiahli významné úspechy, stále nás čakajú ťažké dni. Musíme zostať ostražití a jednotní.“

Teherán zasa prisľúbil, že sa bude aj naďalej brániť. Informuje o tom agentúra Reuters a televízia Sky News.

„Neprestaneme,“ vyhlásil izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon. „Nie, kým nebude odstránená iránska jadrová hrozba, kým nebude odzbrojená jeho vojnová mašinéria, kým nebudú naši a vaši ľudia v bezpečí,“ dodal.

Iránsky veľvyslanec pri OSN Amir Saíd Iravání vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby konala. „Izrael zjavne vyhlásil, že bude v tomto útoku pokračovať toľko dní, koľko bude potrebné. Sme znepokojení dôveryhodnou správou, že sa Spojené štáty môžu pripojiť k tejto vojne,“ vyhlásil Iravání.

Izrael minulý týždeň v noci na piatok podnikol útok na Teherán a odvtedy tieto štáty pokračujú vo vzájomných úderoch. Izrael tvrdí, že cieľom operácia v Iráne je zničiť jeho jadrový program. (TASR)

Na ekonomickom fóre v Petrohrade Putin naznačil, že Moskva by mohla obsadiť Sumy v rámci snahy o vytvorenie „nárazníkovej zóny“ a opäť poprel ukrajinskú štátnosť.

„Nemáme cieľ obsadiť Sumy, ale v zásade to nevylučujem... Predstavujú pre nás neustálu hrozbu, neustále ostreľujú pohraničné oblasti,“ povedal Putin.

Stretnutie v jednom zo ženevských hotelov trvalo približne tri a pol hodiny. Zúčastnili sa na ňom ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Iránsku stranu zastupoval šéf diplomacie Abbás Arákčí.

Európski predstavitelia podľa francúzskeho ministra Jeana-Noëla Barrota vyzvali Irán, aby pokračoval v rozhovoroch so Spojenými štátmi ohľadom svojho jadrového programu, a to aj napriek pokračujúcim útokom Izraela. To však Arákčí odmietol so slovami, že Teherán je pripravený „zvážiť“ diplomaciu, „keď sa zastaví agresia“.

Arákčí po skončení rokovaní zdôraznil, že jeho krajina podporuje pokračovanie diskusií s Britániou, Francúzskom, Nemeckom a Európskou úniou a je pripravená na ďalšie rokovania „opäť v blízkej budúcnosti“.

„Odchádzame z tejto miestnosti s dojmom, že iránska strana je v zásade pripravená pokračovať v rozhovoroch o všetkých dôležitých otázkach,“ prezradil nemecký minister Johann Wadephul.

Šéf britskej diplomacie David Lammy doplnil, že Spojené kráľovstvo má záujem o ďalšie rokovania. Lammy pricestoval do Ženevy po stretnutí vo Washingtone s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a osobitným vyslancom pre Blízky východ Steveom Witkoffom.

Kallasová uviedla, že „sme sa dohodli, že budeme diskutovať o jadrových, ale aj širších otázkach, ktoré máme, a že diskusie zostanú otvorené“. Diplomati podľa AP poskytli len málo podrobností o rozhovoroch a neodpovedali na žiadne otázky.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nedávno nevylúčil zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Barrot v tejto súvislosti poznamenal, že „je iluzórne a nebezpečné chcieť zvonku presadiť zmenu režimu. Je na ľuďoch, aby sami rozhodli o svojom osude,“ konštatoval.

Trump medzitým zvažuje, či zaútočiť na iránske podzemné jadrové zariadenie vo Fordú. Šéf Bieleho domu uviedol, že do dvoch týždňov rozhodne, či sa americká armáda zapojí do konfliktu, pričom spomenul „výraznú šancu“ na obnovenie rokovaní o iránskom jadrovom programe.

Francúzsko, Nemecko a Británia zohrali dôležitú úlohu pri vyrokovaní pôvodnej jadrovej dohody Iránu so svetovými veľmocami z roku 2015, od ktorej neskôr USA odstúpili. Trojica krajín však opakovane hrozí Teheránu obnovením sankcií zrušených podľa tejto dohody, ak nezlepší spoluprácu s dozornou agentúrou OSN. (TASR)