Hurikán Erick pred príchodom na mexické pobrežie o úroveň zoslabol

Tamojší predstavitelia hlásia poškodenie budov a železničnej infraštruktúry.

„Napriek aktívnej činnosti síl protivzdušnej obrany došlo k poškodeniu civilnej infraštruktúry vrátane obytných budov, vysokoškolskej inštitúcie, plynovodu a osobných áut,“ napísal na platforme Telegram gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Uviedol, že na následky zranení zomrel v nemocnici muž, ktorého totožnosť ešte nie je známa.

Zranenia utrpelo 11 civilistov a traja záchranári. Štyria ľudia sú hospitalizovaní a ich stav opísal gubernátor ako stredne ťažký.

Podľa záchranných zložiek útočilo na obytné budovy najmenej desať dronov, pričom útoky spôsobili masívne požiare. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Rusko v noci vypustilo na Ukrajinu 86 dronov, z toho 34 sa podarilo zostreliť a 36 sa stratilo, zrejme v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja, alebo to boli len simulátory dronov, ktoré nenesú bojové hlavice. Armáda tvrdí, že drony zasiahli osem lokalít.

Štátna železničná spoločnosť Ukrzaliznycja oznámila, že železničná stanica v Odese bola počas ruského útoku poškodená.

Odesa je počas viac ako tri roky trvajúcej vojny pravidelne terčom ruských útokov.

Rusko v noci dronmi zaútočilo aj na mesto Charkov, odkiaľ hlásia poškodenie niekoľkých domov, píše Reuters.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na Telegrame uviedol, že za uplynulý deň utrpelo pri ruských útokoch v oblasti zranenia šesť ľudí, z toho dve deti.

Tak sa Dmitrij Peskov vyjadril v rozhovore pre britskú spravodajskú stanicu Sky News na otázku o k možnostiach prímeria na Ukrajine. 

Stanica pripomína, že americký prezident Donald Trump sa od návratu do Bieleho domu usiluje o ukončenie vojny na Ukrajine, avšak ani po dvoch kolách rusko-ukrajinských rozhovorov sa nepodarilo dosiahnuť prímerie.

Rusko v uplynulej dobe zintenzívnilo svoje útoky na Ukrajinu a naďalej odmieta výzvy Kyjeva na 30-dňové prímerie.

Rozhodli sa tak ministri zodpovední za vnútornú bezpečnosť pobaltských štátov, severských krajín a Poľska, ktorí sa vo štvrtok stretli v Tallinne.

Na stretnutí na vysokej úrovni sa zúčastnil aj Magnus Brunner, eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu, a zástupca organizácie Frontex.

„Existujú státisíce ruských občanov, ktorí bojovali proti nezávislému európskemu štátu, a mali by sme zaujať veľmi jasné stanovisko, že títo ľudia nemôžu voľne cestovať v Schengene – nedáme im povolenia na pobyt, nedáme im víza, pretože celá táto skupina, ktorá tam zabíjala a ničila, predstavuje pre nás všetkých veľmi významnú bezpečnostnú hrozbu,“ povedal estónsky minister vnútra Igor Taro.

Zákaz vstupu do schengenského priestoru pre osoby zapojené do agresie by mal zostať v platnosti aj po skončení aktívnych nepriateľských akcií.

Počet schengenských víz vydaných držiteľom ruských pasov v roku 2024 sa v porovnaní s rokom 2023 zvýšil o 25 percent. (SITA)

Stále totiž podľa neho existuje „značná“ šanca na ukončenie konfliktu prostredníctvom rozhovorov.

Vyhlásenie Trumpa tlmočila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, keďže podľa jej slov existuje „veľa špekulácií“ o tom, či sa Spojené štáty „priamo zapoja“ do konfliktu.

„Na základe toho, že existuje výrazná šanca na rokovania s Iránom, ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu, ale nemusia uskutočniť, rozhodnem sa v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov, či do toho pôjdem,“ uviedol Trump vo vyhlásení.

Americký líder už v minulosti stanovil dvojtýždňové termíny v súvislosti s inými ťažkými otázkami, vrátane rusko-ukrajinskej vojny, ktoré potom niekoľkokrát posunul. Leavittová však poprela, že by rozhodnutie odkladal.

„Ak je šanca na diplomaciu, prezident ju vždy využije, ale nebojí sa použiť aj silu,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu.

Izraelská armáda vo svojom vyhlásení tvrdí, že „vykonala sériu útokov v srdci Teheránu: boli zasiahnuté desiatky cieľov, vrátane vojenských a výrobných zariadení na rakety a centrály Organizácie pre obranné inovácie a výskum (SPND),“ ktorú Irán podľa armády využíval na „výskum a vývoj pokročilých technológií a zbraní podporujúcich vojenské kapacity iránskeho režimu“.

Do nočných útokov sa zapojilo viac než 60 izraelských stíhačiek, ktoré zasiahli desiatky vojenských cieľov.

„Medzi cieľmi boli aj objekty vyrábajúce raketové súčiastky a zariadenia na výrobu surovín používaných pri odlievaní raketových motorov,“ vyhlásila izraelská armáda.

Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) informoval, že izraelské letectvo zasiahlo tri balistické raketové odpaľovacie zariadenia, ktoré boli podľa armády pripravené na útok proti Izraelu, spolu s iránskym vojenským veliteľom, ktorý pôsobil na mieste odpalu v Iráne. (TASR)