Kontrola podprseniek na univerzite v Nigérii vyvolala kritiku

Agentúru Reuters o tom informovalo nórske ministerstvo zahraničných vecí bez ďalších podrobností.

Denník Times of Israel s odvolaním sa na miestne médiá píše, že do areálu rezidencie niekto hodil ručný granát a spôsobil škody na budove.

„Dnes večer sme boli v kontakte s veľvyslanectvom. Počas incidentu nebol zranený žiadny zamestnanec,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v e-mailovom vyhlásení. Neuviedlo, čo bolo príčinou výbuchu.

Rezidencie veľvyslancov na základe Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch požívajú rovnakú ochranu ako budovy a pozemky veľvyslanectva.

Zastupiteľské úrady v Izraeli sa prevažne nachádzajú v Tel Avive, keďže väčšina členov medzinárodného spoločenstva neuznáva nárok Izraela na celý Jeruzalem, ale iba na jeho západnú časť. Východný Jeruzalem považujú za okupované územie Palestíny. (TASR)

Jeho výstavba zatiaľ nebola dokončená a reaktor preto nebol v čase zásahu v prevádzke. Izrael o útoku na zariadenie informoval ešte dopoludnia. Píšu agentúry Reuters a AFP.

„Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu má informácie, že bol zasiahnutý budovaný ťažkovodný výskumný reaktor v Chondábe. Nebol v prevádzke a neobsahoval jadrový materiál, takže útok nemal žiadne rádiologické dopady,“ uviedla agentúra v príspevku na X.

Izrael od začiatku útokov minulý piatok zasiahol niekoľko jadrových zariadení v Iráne. Budovaný ťažkovodný reaktor by bol podľa Reuters schopný vyrábať plutónium, ktoré by mohlo byť použité v jadrovej zbrani, hoci Irán popiera, že by sa o vývoj takýchto zbraní usiloval.

Ťažkovodné reaktory používajú ťažkú vodu, známu aj ako oxid deutéria, ako moderátor, materiál, ktorý spomaľuje rýchlo sa pohybujúce neutróny uvoľnené počas procesu jadrového štiepenia, pri ktorom vzniká v reaktore teplo.

Práce na ťažkovodnom výskumnom reaktore pri Aráku na západe Iránu sa podľa AFP začali po roku 2000, avšak boli zastavené na základe podmienok teraz už neplatnej jadrovej dohody medzi Teheránom a svetovými mocnosťami z roku 2015.

Irán oboznámil Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu so svojimi plánmi uviesť reaktor do prevádzky do roku 2026. Výskumný reaktor bol oficiálne určený na produkciu plutónia na medicínsky výskum.

Areál zahŕňa aj výrobný závod na ťažkú vodu, ktorý sa taktiež Izraelu podarilo zasiahnuť. V komplexe sú podľa agentúry pre atómovú energiu poškodené „kľúčové budovy vrátane destilačnej jednotky“.

Americké ministerstvo obrany vo štvrtok označilo požiadavku Trumpa, aby spojenci v Severoatlantickej aliancii vyčleňovali na obranu päť percent svojho HDP, za nový „globálny štandard“. Ten sa podľa Pentagónu má vzťahovať aj na Južnú Kóreu a ďalších partnerov Washingtonu v Ázii.

Hovorca amerického ministerstva Sean Parnell to uviedol v reakcii na otázku juhokórejskej agentúry Jonhap. Nadväzoval na slová ministra obrany Peta Hegsetha, ktorý tento týždeň oznámil, že vznikol nový štandard výdavkov na obranu zo strany spojencov.

„Ako povedal minister Hegseth... naši európski spojenci teraz udávajú globálny štandard pre naše aliancie, najmä v Ázii, a tým je päť percent HDP na obranu,“ vyhlásil Parnell.

Poukázal na výrazné vojenské zbrojenie Číny a pokračujúci vývoj jadrového a raketového programu Severnej Kórey. „Je len logické, aby spojenci v ázijsko-tichomorskom regióne rýchlo reagovali a vyrovnali sa s Európou v tempe a výške výdavkov na obranu.“

Soul v súčasnosti vynakladá na obranu približne 2,5 percenta svojho HDP. (TASR)

Zákaz sa vzťahuje aj na právnické osoby so sídlom v dvoch susedných krajinách.

Informuje o tom agentúra DPA.

Vláda toto opatrenie odôvodnila zdôraznením hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti demokratickým nezávislým štátom podporujúcim Ukrajinu. Nadobúdanie nehnuteľností v iných krajinách považuje Riga za nástroj ruského vplyvu a súčasť hybridnej vojny.

Rusko tiež využilo prítomnosť ruskojazyčných občanov v zahraničí ako zámienku na vojnu a ospravedlňovalo svoje vojenské akcie ochranou svojich občanov, uvádza sa vo vyhlásení parlamentu.

Lotyšsko má pozemnú hranicu s Ruskom a Bieloruskom a na jeho území žije veľká ruskojazyčná menšina. Členská krajina EÚ a NATO sa cíti ohrozená Moskvou najmä po ruskej invázii na Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi.

V dôsledku invázie vláda v Rige už do značnej miery pozastavila vydávanie víz a povolení na pobyt pre ruských občanov. (TASR)

Uviedol to japonský verejnoprávny vysielateľ NHK s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje na Západe a v Rusku.

Severokórejskí pracovníci by boli vyslaní do špeciálnej ekonomickej zóny Alabuga v ruskej Tatárskej republike, kde má Moskva závod na produkciu dronov.

Pchjongjang údajne na oplátku žiada o výcvik v obsluhe dronov.

Drony Šáhid sú známe svojou nízkou cenou a schopnosťou niesť veľké množstvo výbušnín. Rusko ich na útoky na ukrajinské mestá využíva už od konca roka 2022. (SITA, Kyiv Independent)